POZOR! Toto MÁSLO nekupujte !!!

TEST: Lacné belgické maslo môže mať za sebou až dva roky skladovania v mrazáku

Vyzerá ako každé iné maslo, pritom je vyrobené z mraziarenských zásob. “Vek” maskuje prídavkami aromatických látok. A tak niet divu, že je lacnejšie než ostatné masla.

Maslo dovezené zo zahraničia je lacnejšie než masla z českých a slovenských mliekarní, napriek tomu, že sa v krajine pôvodu predáva dvakrát drahšie než maslo v Česku a na Slovensku. Že to nie je možné?

Existuje spôsob, ako sa to dá zariadiť: nakúpiť lacné máslo z mraziarenských skladov, rozmraziť ho, premiešať, pridať aromatické látky, ktoré prekryjú chuť starého tuku, zabaliť ho do nového obalu a poslať do obchodných reťazcov v Českej a v Slovenskej republike. Obchodníci po ňomveľmi ochotne siahnu – totiž, zákazníkom môžu ponúknuť štvrtku masla o dve, či tri koruny lacnejšie než to najlacnejšie maslo na trhu.

O čom je reč? O štvrťkilových kockách masla v nenápadnom striebornom obale s pasúcou sa kravičkou a nápisom Máslo, ktoré už niekoľko mesiacov ponúkajú niektoré obchodné reťazce. Výrobca na ňom uvedený nie je, len dovozca, ktorým je spoločnosť A7B Bohemia. Registračná značka patrí belgickej firme Société fermiere Rochefort z Arden. Odtiaľ teda toto lacné maslo pochádza.

Štvrtka masla z tejto mliekarne sa pritom predáva v Belgicku v cenách od 1,60 do 2,50 eura. V Čechách však stojí 28 korún, niekedy aj menej; na Slovensku zas viac. Dosť dôvodov na to, aby nás zaujímalo, čo sa pod namaľovanou kravičkou v skutočnosti ukrýva.

Pátranie takmer detektívne

Na začiatku pátrania po pôvode tohto masla bolo podozrenie, že sa možno jedná o maslo s prídavkom margarínu (to sa však nepreukázalo). Na jeho konci sme však našli rad dôkazov, ktoré potvrdili, že ide o staré prepracovávané maslo. Preukázali to analýzy, ktoré vykonali odborníci na pražskej Vysokej škole chemicko-technologickej a na ktorých sa finančne podieľala i redakcia MF DNES.

Je mäkšie ale chutí odlišne

Kto sa s belgickým maslom stretne prvý krát, najskôr ho upúta, že je mäkšie než ostatné masla. A tiež si všimne, že má netypicky maslovú arómu a niekedy aj zavadnú chuť.
Vysvetlenie? Je to stolové maslo, bývalá “druhá trieda” zo skladových zásob a nie je tak kvalitné ako čerstvé maslo. Treba zároveň povedať, že dovozca tým žiadny predpis neporušil, lebo európska legislatíva pojem stolové maslo nepozná. Zákazník sa, ale nedozvie, že kupuje maslo nižšej kvality.

Potvrdil to rad analýz, do ktorých bolo zaradených niekoľko vzoriek masla. Okrem zmieneného belgického zakúpeného v českých a slovenských obchodoch ešte dve ďalšie masla od toho istého výrobcu, zakúpené však priamo v Belgicku; ďalej nemecké maslo vyrábané z kyslej smotany, ktoré sa vyrába odlišne než maslo zo sladkej smotany bežne dostupné v Čechách a na Slovensku. A ako predstaviteľ klasického domáceho výrobku maslo Tatra.

Čo preukázali analýzy?

Prvý dôkaz, že maslo ležalo dlhší čas v mrazáku, prinieslo tzv. peroxidové číslo. To nám vlastne hovorí, čo sa s maslom deje, keď zožltne. Práve u belgického masla bol obsah peroxidov vyšší než u všetkých ostatných vzoriek masla.

Mnohé nám napovedali aj mastné kyseliny. Zloženie mliečneho tuku je totiž iné v letnom a iné v zimnom období. “U belgického masla, ktoré malo podľa dátumu spotreby pochádzať z obdobia december 2010 – január 2011, boli však namerané rozdielne hodnoty. Surovina teda musela pochádzať z rôznych období, “vysvetľuje vedúci Ústavu technológie mlieka a tukov profesor Vladimír Filip, ktorý analýzy aj vykonával.

Ďalšie dôkazy priniesli mikrobiologické skúšky. Pokiaľ by bolo maslo vyrobené z  kyslej smotany, muselo by mať o niekoľko rádov vyšší celkový počet mikroorganizmov, čo sa však nepreukázalo. Zato malo vyššie počty nežiaducich baktérií, ktoré dokazujú, že maslo bolo mechanicky upravované.

“To už je rad indícií, ktoré potvrdili naše podozrenie, že sa jedná o maslo zo starých zásob. Ďalšie analýzy priniesli aj jeden priamy dôkaz, a to, že výrobca nepoužíva technológiu masla z kyslej smotany a dokonca, že pridáva do výrobku aj neoznačené látky” uviedol profesor Filip. Sú to tri prchavé aromatické látky – biacetyl, kyselina mliečna a acetoin. Tie sa prirodzene objavujú v masle vyrábanom z kyslej smotany, ale v masle zo sladkej smotany nemôžu byť prítomné. Pokiaľ tam však nie sú pridávané zámerne. “Výrobca primiešal prchavé aromáty do masla ako prídavok chemických látok. V tomto prípade nie sú a nemôžu byť produktom mliečneho kvasenia, lebo maslo bolo vyrobené zo sladkej smotany. Jednoznačne to potvrdil mikrobiologický obraz,” vysvetľuje profesor Filip.

Odkiaľ sa teda vzalo?

Štvrtka masla na belgickom trhu stojí dvakrát viac, než je cena masla u nás. “Ako je možné, že maslo tejto firmy v Čechách a na Slovensku, navyše zaťažené prídavnými dopravnými nákladmi, je tak lacné, že sa dostáva hlboko pod domáce ceny,” pýta sa Jiří Kopáček z Českomoravského mliekarenského zväzu. A ponúka aj možné vysvetlenie: Môže sa jednať o maslo z intervenčných alebo súkromných zásob prebytkov, skladovanie ktorých Európska únia dotuje.

“Za uskladnenie jednej tony masla dostane obchodník 18,31 eura a za každý deň skladovania ešte ďalších 0,34 eura. Skladovať ho pritom môže až 210 dní. Keď obchodník maslo po vyskladnení dobre predá, tak s ním vlastne nemá žiadne výdavky, a preto môže predaj realizovať tak lacno.”