Ako sa žije naozaj v Grecku? postrehy priamo z miesta činu.

Grécko je asi momentálne najčastejšie skloňovanou krajinou v celej Európe. Nepokoje v uliciach sa stupňujú, štrajky pokračujú a ľudia sa búria. Celý systém je na spadnutie, Európska únia sa rúti do záhuby. Každý hľadá vinníka, ktorý za to môže…avšak odpoveď je taká, že si grécky ľud za to môže sám.

Keďže sa momentálne nachádzam v tejto krajine, rada vám priblížim ako fungujú niektoré veci v Grécku. Ako asi vyzerá bežný deň v Grécku? Ráno vstanem a vychystám sa do školy, kráčam za svojim vysnívaným miestom, kde stoja autobusy. Občas. Ale treba dávať pozor, tu má každý človek auto, motorku alebo aj dve. Na cestách sa premávajú všetci ako o preteky, trúbia po sebe, každodenná rutina, nič zvláštne. Na prechode vás nikto nepustí, jedine ak nadržaný Grék, ktorý si chce prehliadnuť vaše pozadie. Možno aj to je jedným z dôvodov, prečo je náročné sa niekam dostať peši, pretože málokde majú vybudované chodníky. A však načo. Kto by ich potreboval, keď má každý auto. Ak sa teda chcete vybrať niekam popri ceste, je to hazard so zdravím. Ak aj nájdete chodník, je väčšinou v dezolátnom stave, ale to nikoho nezaujíma. Autobusová doprava funguje podivným spôsobom, ktorý by neodhalil ani Sherlock Holmes. V celom meste funguje asi 9 autobusov s číslami od 1 po 9. Avšak v skutočnosti je trás oveľa viac. U nás chodí autobus číslo 6, ale to by bolo na Grékov moc  jednoduché. Týchto autobusov je totiž niekoľko. Niektoré chodia do centra, niektoré krúžia len tak po okolí, niektoré idú bohviekam…ale však žiadny strach, miesto, kde končí je predsa napísané na autobuse. Ale to by som musela vedieť po grécky, aby som to zistila. Tak teda zmena plánu, opýtam sa vodiča. Avšak ten mi nie je schopný na moju angličtinu odpovedať. Sú aj výnimky, ale väčšina na mňa spustí plynulou gréčtinou. Takže mi neostáva nič iné ako dúfať, že ma autobus zavezie na správne miesto. Nastupuje sa prednými dverami, kde si každý cvakne lístok. Ak lístok nemám, môžem si ho kúpiť u vodiča za zvýhodnenú cenu 1,5 eur J bežný lístok stojí 1,1 eur a niekedy 0,8 eur. Záleží od dĺžky trasy, avšak zatiaľ dosť dobre netuším podľa čoho sa určuje dĺžka trasy. Ak vodič tuší, že idete ďalej, tak si vypočujete spŕšku nadávok a kriku, vyhodenie z autobusu a hanbu, samozrejme J nezaujíma ho, že vy ani len netušíte, ktorý lístok, prečo a kedy treba použiť. Ak nastupuje do autobusu veľa ľudí, nemusíte si lístok štiknúť, stačí, ak vám autobusár polovičku odtrhne. Rovnako prebieha kontrola cestovných lístkov. Príde revízor a odtrhne vám polovicu lístka. Zatiaľ sa mi však nestalo, že by som mala odtrhnutý lístok od vodiča a prišiel by revízor. Som zvedavá, či by mi odtrhol ďalší kus alebo by sa pozastavil nad tým, prečo je lístok odtrhnutý. Väčšina autobusárov jazdí rýchlo a šialene. Ak sa nestihnete chytiť, zaručene si rozbijete hlavu. Mnohí počas jazdy veselo pofajčujú a počúvajú zvláštne grécke balalajky. Ak ste nefajčiar a neobľubujete grécku muziku, neodporúčam vám ani taxík. Vodič jazdí rovnako rýchlo, fajčí za jazdy a počúva balalajky. Najvýhodnejšie je teda použiť asi vlak, avšak ten nestojí všade, ale aspoň viete, akú má trasu, keďže koľajnice sú len jedny.  Keď vystúpite z autobusu, nie je žiadnym prekvapením, že získate nového priateľa alebo priateľku.

Na každom kroku sú túlavé psy, ale veľmi priateľské. Kľudne bude s vami štrádovať do obchodu, počká vás a ľahne si pri vás na teraske, keď si dáte kávu. Mačky sú tu zvláštne veľké a taktiež na každom kroku. Potkany sú veľké, avšak nie sú priateľské, ale väčšinou si len tak štrádujú ulicou, preto sa ich netreba obávať. Bude to asi tým, že Gréci sa príliš nezaoberajú vynášaním smetí. Preplnené koše a špinavé ulice sú normálne. Zamýšľam sa, či nemajú tí naši domáci Rómovia nejaké črty z balkánu. Svoje príbytky si však udržujú v čistote, starajú sa o dvor a všetko je ťip-ťop, avšak čo je za plotom, to už nikoho nezaujíma.

Keďže najčastejšie navštevujem práve univerzitu, občas si dám obed v miestnej kantíne. Stojí ma 1 euro a mám na výber väčšinou z dvoch jedál. Ak sa neviem rozhodnúť, môžem si zobrať obe. Mnohokrát je v ponuke aj nejaký dezert, prípadne ovocie. Chlieb sa podáva ku všetkému a šalát sa naberá osobitne. Zostaví si ho každý sám, podľa toho na čo má chuť a neobmedzene. Dochutí si ho korením, soľou, olivovým olejom, citrónom, proste paráda. Jedáleň je dosť veľká, takže je vždy si kam sadnúť. Po usadení a odohnaní túlavého psa, ktorý sa prišiel pozrieť, čo bude na obed, môžeme konzumovať. Ak si niekto vedľa vás v jedálni zapáli, je to normálne. Ako aj to, že vám položí hlavu na koleno túlavý pes. Nikomu to nevadí a nikto ho nikam neodoženie. Avšak zaujímalo by ma, koľkými evrášmi dotuje štát jedáleň, keď sa človek môže za euro najesť ako pán a ešte si odložiť na potom. Ak si radšdej varíte sami, tak môžete navštíviť aj Lidl, ktorý je tu asi najlacnejší. Ceny sú o niečo vyššie ako u nás, ale nie je to katastrofa, avšak mäso je naozaj veľmi drahé. Kurča vás vyjde aj na 5 eur za kilo. A kuracie prsia môžu stáť tak 9-10 eur za kilo. Chlieb je trošku iný ako u nás a veľmi drobivý, mňa osobne ničím neoslovil, avšak ich špeciálna Pita je omnoho lepšia. Ak chcete ochutnať miestne špeciality, načiahnete sa  hlboko do vrecka. Reštaurácie sú predražené a za pollitrové pivko dáte minimálne 3 eurá. Aspoň viem, prečo potrebujú Gréci tak vysoké platy.

Ak sa rozhodnete použiť toaletu, pamätajte na to, že toaletný papier nepatrí do toalety. Vyhadzuje sa do koša pri toalete, pretože grécke potrubie by to možno nezvládlo.

Internetové pripojenie v Grécku by predbehol aj slimák a jeho stabilita odráža momentálny stav. Možno existuje suma, za ktorú by ste si mohli kúpiť aj lepšie pripojenie, avšak obávam sa, že výpadky sú normálne pri akomkoľvek type.

Keď už ste dostatočne unavení a rozhodnete sa odpočinúť si, buďte pripravení, že perinu nedostanete. Väčšinou plachtu, ktorou sa môžete zakryť, napriek tomu, že už nie je vonku 30 stupňov a noci bývajú chladné, dostanete sa tak maximálne k deke.

Ak sa rozhodnete pozvať si nejakého Gréka či Grékyňu na návštevu, buďte pripravení na množstvo báchoriek a klamstiev. Sú ochotní urobiť všetko, aby sa vykreslili v tom najlepšom svetle a neprekáža im, že to môže znieť nereálne. Pokračujú vo svojom klamstve za každú cenu a nepriznajú si pravdu. Preto asi aj sú v situácii, v ktorej sú. Nechcú si priznať, že to klamstvo, ktoré roky hrali sa prevalilo a realita je iná. Keďže je všetkým jasné, že dotácia, ktorú dostanú im vydrží možno iba o kúsok dlhšie ako tá posledná, môžeme sa pripraviť na to, že ten feťák, ktorý bol závislý od cudzích a v podstate kradol to, čo mohlo byť poskytnuté niekomu, kto by to využil efektívnejšie, konečne padne na hubu a dúfam, že už mu nikto pomocnú ruku nepodá.