Moje roky pri Waffen SS – časť 2.

Vojnové zranenia  

Pri Motlien, južne od Vistuly, bola dedina, ktorej meno sa mi už nevybavuje, kde sme boli 4. augusta 1944 porazený. Som presvedčený, že sa tomu nedalo zabrániť, ale nikdy som nepochopil, prečo to tak dopadlo. Dostali sme rozkaz k útoku. Vyšli sme z lesa, potom cez nejaký močiar a prebrodili sme rieku, kde nám voda dosahovala až po krk. Potom nasledovala lúka, zemiačnisko a tu začínala dedina. Zahájili sme útok a rýchle sa nám ju podarilo získať. Ale za niekoľko hodín prišiel .Ivanov. protiútok a rovnako rýchle nás zase vytlačili preč! O pár hodín neskôr sme sa preskupili, zaútočili a znovu získali dedinu.Rusy odpovedali tvrdým protiútokom a opäť nás vytlačili von. To sa opakovalo niekoľkokrát za deň, takže moja jednotka utrpela ťažké straty. Pri našom poslednom útoku som sa dostal ďaleko pred kamarátov a videl som dvoch .Ivanov. bežať za dom. Ten som obehol, ale nikde som ich nevidel. Vystrelil som smerom k nejakým kríkom, pretože som si myslel, že by tam mohli byť schovaní. Touto paľbou som ale vystrieľal celý zásobník. Potreboval som nabiť, tak som si kľakol. Urobil som ale chybu, že som nemal dostatočné krytie. Začali na mňa strieľať spoza rohu a trieštivý projektil mi roztrhol ruku. Uskočil som dozadu, pretože inak by ma mohli trafiť do brucha a bol by som stopercentne mŕtvy. Bola to moja chyba, pretože keby som ustúpil dozadu skôr, kryla by ma stena domu. Na chvíľu som stratil koncentráciu a zaplatil som za to.V prvej chvíli som si myslel, že mi to ruku úplne odtrhlo, pretože sme mali maskovacie tričká s elastickou časťou okolo zápästia a táto časť bola odtrhnutá. Nemal som odvahu prezerať si to nejako podrobne. Videl som iba rukáv a ruku nie, takže som si myslel, že som o ňu prišiel. Cítil som pálčivú bolesť a silne to krvácalo. Tak som si stiahol opasok a utiahol si ho okolo ruky tak silno, ako to šlo. Potom ku mne prišli kamaráti a videli, že si jednou rukou držím druhú. Priviazali mi k ruke krabičku od nábojov, aby som mal aspoň nejakú oporu. Znovu som si vzal zbraň, ale s jednou rukou bolo ťažké mieriť. Keď som prekračoval rieku, Rusi si ma všimli a vzduchom sa okolo mňa zniesol dážď guliek. Mal som asi najväčšie šťastie na svete, pretože ma žiadna nezasiahla!

S obrovskou námahou a po mnohých pádoch som sa dostal k okraju lesa a zamieril som k naším tankom. Bol som vyčerpaný a myslel som si, že by som si mohol na chvíľu odpočinúť na zemi vedľa tankov. Ledva som si vedľa jedného sadol, dostal priami zásah. Nasledovala obrovská explózia, všetko bolo v plameňoch a praskli mi ušné bubienky. Rýchle som od tanku odskočil, pretože všade zúril oheň. Bolo to hrozné! Poklop bol otvorený, vyliezal z neho vojak a padol vedľa tanku ako horia pochodeň. Tank bol na otvorenom priestranstve, kde bol ľahkým terčom.Krabička na podoprenie mojej ruky bola trochu krátka a ruka mi visela, bez toho aby som ju vlastne používal. Tak som vzal prsty zranenej ruky do zubov a tou zdravou som na kamaráta nahrnul piesok, aby som ho uhasil. Dúfal som, že ho zachránim pred uhorením, ale jeho zranenia boli príliš rozsiahle. Bol popálený po celom tele a nutne potreboval lekárske ošetrenie.

Privolal som doktora, pretože nás bolo viac, ktorí sme potrebovali jeho pomoc. 

Koniec vojny… posledné boje 

Boli zvolaný nižší dôstojníci a rozhodovalo sa o tom, ako postupovať ďalej. Bolo rozhodnuté, že vojaci, ktorým zranenie nedovoľuje bojovať, môžu odísť. Ostatní menej zranení vojaci ako ja, ktorí ešte môžu chodiť, vytvoria  .Kampfgruppe.. Táto skupina bola poskladaná z viac ako 200 mužov, a pretože jej velil Obersturmfuhrer Weisenbach, kampfgruppe (bojová skupina) bola pomenovaná .Weisenbach.. Vzali sme si toľko zbraní, koľko sme uniesli. Medzitým sa k nám priblížili Američania. Už ovládali Krauzheim, ktorý je 35 km (20 míľ) od Erlaugenu.Rozhodli  sme sa na nich zaútočiť, pretože tu neboli žiadne podstatnejšie úlohy ako obsadiť letisko. Museli sme ale ísť peši, takže sme do Krauzheimu prešli zhruba 38 km(25 míl). Prišli sme k letisku, obkľúčili ho a spustili paľbu. Jeden americký neger našiel nemecký FLAK (protilietadlové delo), vyliezol naň a začal na nás strieľať. To okamžite spôsobilo na našej strane straty, čo bol zlý začiatok. S niekoľkými kamarátmi sme toho negra obišli zo strany, stiahli ho k sebe a zabili. Američania sa potom rozpŕchli. Zvíťazili sme.Po kratšom blúdení okolo sme bojovali aj pri Ulme, ale nakoniec sme ustúpili, pretožeto už bolo bezcenné. Ulm bol od východu k západu a od severu k juhu v jednom ohni. Bola tu divízia Hitlerjugend, ktorá bojovala zo všetkých síl, ale nakoniec niekto z nich neprežil.

Bol s nami Untersturmfuhrer Sliwtalsy, pôvodom z Rakúska, ktorý navrhol, že pôjdeme do Viedne. Tam bolo ešte stále dosť jednotiek, takže sme si mysleli, že by Viedeň mohla byť miestom posledného boja, kde budeme brániť svoju zem a bojovať až do konca.Tak sme sa tam teda vybrali, ale po ceste sme strácali stále viac a viac kamarátov.

Na jednom mieste prišiel útok amerických JABO – strmhlavých bombardérov – ktoré napadli aj osem alebo deväť aut v kolóne Červeného kríža. Všetky autá boli plné ranených, jedno bola pojazdná nemocnice a všetky boli označené veľkým červeným krížom a vlajkou s červeným krížom. To ale nemohlo Američanov od útoku na kolónu odradiť. Nalietali na kolónu a strieľali odzadu dopredu. Sestry vybehli von, divoko mávali veľkou vlajkou s červeným krížom, ale nemalo to žiaden efekt. Paľba zhora stále pokračovala. Strieľali, dokiaľ nebolo všetko zničené a zdravotné sestry Červeného kríža neležali mŕtve na zemi. To bolo veľmi demokratické. Ja a jeden kamarát sme sa pokúsili niektoré JABO zostreliť. Vzal som svoj guľomet a začal som po lietadlách strieľať. Robil som, čo som mohol. Trafiť útočiace lietadlo je skoro nemožné, ale jedno sa mi predsa jen podarilo zasiahnuť a myslím, že i pilota, pretože sa lietadlo ztilo k zemi, bez toho aby sa z neho predtým začalo dymiť a vyzeralo to, že nad ním pilot stratil kontrolu.Nijak sme to ale neoslavovali. Na ulicu pokrytú smrťou a skazou všade, kam sa človek pozrel, bol morbídny pohľad. Všetko sme nechali za sebou a vydali sa opäť vpred.

O niekoľko dní sme dorazili do Stutwangenu, malinkej dedinky blízko Kerntenuv okrese Algau. V tej dobe sme už boli len traja, takže sme prišli o všetky ilúzie. Boli smehladní. Do dediny sme prišli v noci a videli sme statok. .Pozrieme sa, či tu môžeme dostať nejaké jedlo. povedal som. Kopol som do dverí, tie sa trochu pootvorili a von vystrčil hlavu sedliak. .Čo chcete?. opýtal sa podozrievavo..Sme traja vojaci a máme veľký hlad. Chceme poprosiť o nejaké jedlo.. Naštvane sa na mňa pozrel a vykkol: .Zmiznite! My žiadne jedlo nemáme, už sme nemali týždne jedlo ani pro sebe!..Čo je to  za sedliaka, že nemá jedlo?. spýtal som sa neveriacky. Vrazil som nohu medzi dvere a povedal som: .Buď nám dáte nejaké jedlo alebo pôjdeme dovnútra a vezmeme si ho sami!. Musel som vyzerať presvedčivo, pretože povedal: .Iste, pre vojakov sa u mňa vždy niečo nájde! . Otvoril dvere a jeho žena nám pripravila výdatné jedlo. Untersturmfuhrer potom povedal, že by sme už mali ísť, ale ja som najskôr musel von do kadibudky. Sadol som si tam a práve keď som si uľavil, začul som tank. Sakra, pomyslel som si, to nemôže byť pravda. Keď ste na fronte, naučíte sa tieto veci rozoznávať. Započúval som sa a napadlo ma: .Sakra, to je americký tank!. Rýchlo som na sebe natiahol nohavice a o sekundu neskôr začala paľba.Rýchle som vybehol von, pretože som tam mal opasok a zbrane. Vpadol som do domu,ale kamaráti už boli preč. Zhrabol som svoje veci, ale potom som urobil chybu. Vbehol som do zlých dverí a miesto aby som zmizol za domom, vbehol som im priamo do rany. Bol to skutočne zlý smer, pretože na ceste vpravo odo mňa stál tank Sherman a okolo neho pešiaci. Ako vyzerali? Čierny! Všetko to byli negerský vojaci, muži z Maroka pod velením generála de Gaula. Kruci, pomyslel som si. Mohol som urobiť len jednu vec – UTIECŤ!Bal som pekelne rýchlo, rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Začala dunieť streľba a okolo hlavy mi hvízdali guľky. Napravo predo mnou bol plot, ktorý som preskočil. Ale ako som vyskočil, zaryla sa mi guľka do lakťa. Bol som tak rozzúrený! Do čerta, v tej chvíli by som pre túto jedinú strelu zničil celú Ameriku! Okamžite som sa hodil, akoby ma smrteľne zasiahli a streľba zmĺkla. Potom som skĺzol do zákrytu a utiekol.

Nakoniec som v tejto dedine založil malú guerillovú jednotku bojujúc niekoľko týždňov, kým ma chytili. 

Príbeh z tábora 

Ako väzeň som prešiel niekoľkými tábormi ako Biesenhoffe, Bischofshofe a ďalšími Dokonca som bol chvíľu v Dachau. Niekoľkokrát som utiekol, ale Američania ma vždy chytili a vrátili späť. Nakoniec ma previezli do Auerbachu. Vždy, keď  niekto nový prišiel do P.O.W. tábora, boli ste kompletne prepočítaní, museli ste si vyzliecť nohavice a všade vás vystriekali práškom DDT kvôli prevencii chorôb. Niektoré zajatecké tábory boli horšie než iné. Občas sme museli pochodovať medzi radou amerických vojakov s rukami nad hlavou a keď videli tvoje tetovanie krvnej skupiny (používané prevažne SS), hrozne ťa zmlátili a niektorých vojakov utĺkli na smrť. Vzali nám všetko, všetok osobný majetok, prstene, zapaľovače atd., pretože sami nič nemali. Tak okrádali o všetko nás. Mohli ste vidieť Američanov, ktorí mali okolo krku povrázky s navlečenými ukradnutými prsteňmi SS  alebo iných s hodinkami od zápästia až po lakeť.Tiež som mal hodinky a boli to zvláštne hodinky. Raz sme dobyli ruské bunkre, ktoréboli strategicky dôležité, a za to som dostal hodinky, na ktorých bolo vyryté: .Za výnimočnú odvahu 5. SS pancierovej granátovej divízie Wiking. a dátum. Boli pre mňa veľmi cenné a po celú dobu som ich schovával. Vždy, keď hrozilo, že by mohli byť nájdené, priväzoval som ich na svoje intímne miesta. Tak som ich často zachránil pred objavením. To trvalo až do môjho príjazdu do Auerbachu, kde sme boli kompletne prehliadnutí a museli sme si vyzliecť nohavice a ukázať rozkrok. Potom prišiel Američan a paličkou naddvihoval naše genitálie, aby zistil, či niečo neschovávame. Tak prišli na moje hodinky. Američan ku mne prišiel a povedal: .Poď sem, chlapče. Tvoje hodinky…O.K.., povedal som a podával mu ich. Chcel po nich chňapnúť, ale ja som cukol , hodil ich na zem a rozdupal ich na kúsky. Potom som sa na neho vzdorovito pozrel a povedal som: .Prosím, pane, vaše hodinky.. To ho šialene rozzúrilo a spolu s ďalšími vojakmi ma hrozne zmlátili. Ja som ale cítil satisfakciu z vedomím, že moje hodinky nebudú na žiadnom nepriateľskom zápästí. 

Posolstvo pre mladých 

Je veľmi dobré vidieť, že sa medzi dnešnou mládežou šíri myšlienka rasového, národného a kultúrneho prežitia. Behom rokov sme prežili mnoho útokov na naše dedičstvo, od Čingischána cez Atilu a Hunov až po moderný komunistický mor a rozpínavosť Stalina. Náš ľud vždy povstal tvárou v tvár hrozbe, aby ju zastavil.Pretože tak odolávame cudzej nadvláde, naša rasa je často ohováraná. Ale stále tu sme a naši nepriatelia na nás nemôžu prestať myslieť, rovnako ako my nemôžeme prestať myslieť na negrov, Arabov, Aziatov a ďalších ľudí, ktorí chodia po tejto Zemi.

Sú tu a my sa s nimi musíme naučiť žiť na jednej planéte. Nemôžeme ich všetkých zabiť a ani to nemám v úmysle. Ja nechcem zabíjať nebielych, len s nimi nechcem žiť. Naše rasové a kultúrne založenie je príliš rozdielne, než aby to fungovalo. Nechcem im vládnuť, nechcem nimi byť ovládaný, nepotrebujem ich. Mám svoju vlastnú kultúru a spôsob života. 

Dnes je veľmi málo známy cieľ národno socialistického Nemecka byť v kultúrnom styku s ostatnými rasami, aby sme si obohacovali naše znalosti o svete, v ktorom žijeme. Ľudská odlišnosť je niečo, čo by malo byť pochopené, nie popierané rovnostármi, kto tvrdí, že sme všetci rovnakí. Nie sme. Nechceli sme rasové miešanie s ostatnými, pretože sme vedeli, že by to zničilo našu vlastnú civilizáciu. Proti tomu sme všetci bojovali.Chcel som zachrániť bielu rasu pred úpadkom a zničením, preto som vstúpil do Waffen SS. Preto som skoro umrzol na ruskom fronte. Preto milióny ľudí položili svoje životy, pre obranu našej rasy a kultúrnej integrity! To bola naša obeť, ktorá z nás urobila to, čo sme dnes. To bola obeť našich predkov, ktorí zaplatili krvou, aby zaistili pokračovanie vývoja našich bielych ľudí!  Našu civilizáciu sme vybudovali z ničoho len vďaka našej inteligencii. Dnes počúvate také zvrátenosti, ako že to boli čierni, komu vďačíme za svoj vývoj, čo je ale smiešne, pretože čierni sami nič nevytvorili.Skúste sa zamerať na to, čo je vo vašom živote dôležité. Musíte sa vzdelávať v záležitostiach vášho dedičstva a histórie, čo sú informácie, ktoré sa dnes systém snaží pochovať. Čítajte knihy a poslúchajte rady ľudí, ktorí o tom veľa vedia. Vo voľnom čase o tom premýšľajte a vypracujte si plán k dosiahnutiu svojich cieľov. Skúste podávať pravdu i ostatným ľuďom, ale buďte múdri, aby k vám nevtrhla polícia a nezobrala vás, pretože každú minútu, ktorú ste v Z.O.G. väzení, je vám bránené vykonávať to, čo chcete. 

Ďalšia vec, ktorú by sa mali dnešní mladí naučiť, je správať sa a jednať ako cnostný a seriózny človek. Musíme hodnoty slušnosti a úcty vrátiť tým z nás, ktorí na tieto princípy zabudli.Toto je naša silná zbraň: slušné jednanie vždy zostane našou silnou zbraňou, dokiaľbudeme existovať ako ľudstvo. Niekedy sa nad tím zamyslite a uvidíte to rovnako. Surovosť nikdy nič dobrého neprináša. Pre tých, ktorí si myslia, že môžeme tieto problémy vyriešiť násilím, mám dôležité varovanie. Nezabúdajte na slovnú diplomaciu. Ku svojim cieľom nemôžete vždy dôjsť priamou cestou. Okolnosti niekedy vyžadujú, aby ste svoje plány pozmenili.

Majte úctu, obdiv a rešpekt k veľkým mužom minulosti, ako bol Adolf Hitler. Ale pamätajte, že nemôžete riešiť naše problémy tím, že ich budete napodobňovať. Oni žili v inej dobe a jednali tak, ako to v danej chvíli považovali za najlepšie. Poučte sa z ich múdrosti, preneste ju na našu modernú dobu a potom tvrdo pracujte. Prevolávanie .Heil Hitler., vyťahovanie vlajok so svastikou a pitie množstva piva nie je odpov. Robením týchto vecí nič nevyriešime.

Keď si vezmete špinavé topánky, špinavé roztrhané džínsy, slintáte s pollitrom piva v ruke a revete pod obrazom Hitlera .Sieg Heil., je to k tým veľkým mužom minulosti neúctivé. Takým chovaním im nevzdávate hold, ale hanobíte ich! Chovajte sa ako naozajstný Národný Socialisti a buďte hodný svastiky aj Národného Socializmu.Je pekné vravieť o histórii a môžete sa z nej poučiť, ale teraz sa musíme dívať do budúcnosti.To, čo musíme urobiť, je zastaviť všetky tie klamstvá, ktoré sú rozširované o našich vojakoch a musíme to urobiť rýchlo! Keď sa správate ako praví bieli ľudia, napodobňujete veľkosť týchto veľkých mužov a ničíte klamstvá, že Národný Socialisti boli zlí ľudia. Títo ľudia položili svoje životy, aby milióny takých,  ako ste vy, mali šancu žiť. Teraz musíte svojimi činmi uctiť ich pamiatku. Je to vaša povinnosť!

Pokiaľ budem živý, budú moje dvere otvorené pre všetkých mladých s dobrými úmyslami. Môžu ma prísť navštíviť a ja sa im pokúsim pomôcť radami aj činmi, pokiaľ to bude v mojich silách.Môžem požiadať o pomoc aj ostatných starých kamarátov. Tím budem prispievať  k položeniu  silných a dobrých základov, na ktorých musíme vybudovať nový národ. Na to nebudem nikdy príliš starý ani unavený. 

Kees van Rijn, január 1996 

preložené a uverejnené s povolením http://www.vzdelavaci-institut.com 

14 odpovedí

  1. a

  2. Hrdina tak ako vsetci co bojovali za nasu buducnost!

  3. hoviadko

  4. Hrdinovia ktory sa chceli postavit červenej komunistickej hrozbe a stalinovej krutovlade… Česť im

  5. Spravny muz tento clovek

  6. neviem kto spracovaval tento clanok…ale je tam par nepresnosti…a mam pocit ze do toho niekto sprtal…ale inak je to fajn clanok😀

  7. Cim sa mozeme zavdacit je ucta k tymto ludom a moji predsavzatim je raz pred aspon jednym poklaknut a prejavit mu moju uctu za vernost a cest.

  8. je tam dost nepresnosti, je to cisto propagandisticky clanok, a fakt mi nehovorte ze toto je len cisto narodne forum😀

  9. narodno socialne
    a nieje to forum ale blog

  10. Bojoval za bielu rasu alebo árijskú rasu? Zaújmalo by ma koľko tento SS-ák zabil Slovanov… V článku opisoval ako amíci zbombardovali konvoj červeného kríža. Nebolo mu zvláštne keď Nemci poslielali na smrť milióny ľudí, a nie len Židov, ale aj Slovanov. Chcelo by to pamäte voľakého ruského vojaka ktorý prežil Nemecké uväznenie počas 2 svetovej vojny, ak ho teda vôbec prežil. Celkovo je rovnaká propaganda ako komunizmus… žiadna rozumná myšlienka,žiadna odpoveď, len spraviť z ľudí poslušné ovce, kto sa postaví čaká ho koncentrák/gulag.

  11. ty primitiv tvoje myslienky rovnako ako aj nacionalny socializmus su na smetisku dejin…
    zijes vo svete fantazii a taky svet aky chces pomocou zevraj mladych nikdy nebude…
    tvoja filozofia je nebezpecna a vdaka bohu za rusko a cely svet ze zastavili takich ako ty…
    aj ked je dnesny svet plny spinavosti,moci,nasilia
    SOM PRESVEDCENY,ZE KRESTANSTVOM BUDE SVET LEPSI

  12. si dobry clovek

  13. ty blby fanatik

  14. tak ze tento dokument ukazuje trocha aj zo zákulisia 2sv

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: