NEMECKÁ EKONOMICKÁ POLITIKA V ROKU 1939 – časť 2

Dotácie 

Jednou z najstarších a najznámejších metód štátnej intervencie doma i v zahraničí je poskytovanie štátnych dotácií. Mimo Nemecka, predovšetkým v Spojených štátoch, sú dotácie dobre známe, hlavne v lodiarenskom priemysle. Ani tu nie je súkromná podnikateľská sféra v postavení, aby sama operovala v tejto oblasti spôsobom, ktorý Štát považuje za žiaduci. To isté platí v Nemecku pre isté sféry produkcie. Napríklad isté stavebné projekty, ako napr. budovanie obydlí pre poľnohospodárskych robotníkov či ubytovní pre pracujúcich v priemysle, sa vykonáva buď priamo s pomocou štátnej podpory, alebo nepriamo pomocou pôžičiek poskytovaných Štátom za extrémne prijateľných podmienok. Ba čo viac, štátnymi dotáciami bola po mnohé roky podporovaná produkcia neželezných kovov. 

Regulácia spotreby surovín 

Treťou skupinou opatrení vládnej regulácie produkcie zahŕňa spotrebu surovín. Takmer celé nemecké hospodárstvo je podriadené systému surovinových kvót. Základ stanovenia kvót spočíva v kontrole dovozu, ktorá bola zavedená v roku 1934 ako časť Nového Plánu nemeckého zahraničného obchodu. Kontrola sa vykonáva prostredníctvom 27 kontrolných komisií, každá z nich určená pre inú oblasť hospodárstva. Továrne, ktoré používajú importované suroviny môžu v zahraničí nakupovať iba istý objem surovín. Obyčajne je základom stanovenia kvót spotreba za určitý mesiac. Do úvahy sa však berie i dôležitosť objednávok, ktoré má spoločnosť splniť, exportné objednávky sa zvažujú zvlášť.

Mimo tohto systému regulácie dovozu existuje množstvo vyhlášok zaoberajúcich sa použitím surovín. Napríklad, výsledkom núdze o vlnu a bavlnu bola vyhláška, že všetko vlnené a bavlnené oblečenie vyrobené v Nemecku pre domáci trh musí obsahovať isté percento umelého vlákna. Isté produkty, napríklad kľučky na dverách, sa už nedajú vyrábať z medi. V súkromných obytných budovách sa môže využívať iba istý objem konštrukčného železa. Tento systém regulácie bol starostlivo vypracovaný a vo svojom využití nie je príliš byrokratický. V mnohých prípadoch musia byť zvyčajné suroviny nahradené novými syntetickými surovinami, ktoré sa dajú vyrábať bez importov. Používanie týchto nových syntetických materiálov neznamená zníženie kvality konečného produktu. Naopak, nedostatok surovín vedie k novým vynálezom a zlepšeniam, a dokonca – ako v prípade buny (syntetického kaučuku) – prináša technický pokrok, ku ktorému by inak nedošlo. 

Regulácia ponuky pracovnej sily 

Keď v posledných pár rokoch zmizla v Nemecku nezamestnanosť a došlo k nedostatku pracovnej sily, nebolo možné, aby vláda na tento problém hľadela pasívne, keďže hrozilo, že niektoré priemyselné odvetvia budú nútené obmedziť svoju produkciu. Vláda preto musela regulovať ponuku pracovnej sily a jej distribúciu medzi rôznymi odvetviami. Rezervy v pracovnej sile sa dnes v Nemecku dajú zabezpečiť zamestnaním ďalšej ženskej pracovnej sily, neskoršieho odchodu do dôchodku a zamestnaním prebytočných nezávislých robotníkov ako poberateľov mzdy v priemysle. No tieto rezervy sú relatívne nízke, takže sa vynára otázka, ako zvýšiť efektívnosť pracovnej sily.

No problémom nie je iba zamestnanie viac ľudí, je to zamestnávanie ľudí v oblastiach, kde sú najviac potrební. Preto bolo nutné postarať sa, aby isté odvetvia nezaznamenávali pokles pracovnej sily. Nedávno bol prijatý zákon, ktorý zmeny v zamestnávanosti dáva na schválenie pracovnému úradu. Tento zákon sa vzťahuje na nasledujúce odvetvia: poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, ťažba (okrem ťažby uhlia), chemický priemysel, stavebný priemysel, výroba stavebných materiálov a priemysel kovov. Týmto nemecká vláda dúfa, že v týchto dôležitých odvetviach budú pokryté urgentné potreby štátu. 

Zvyšovanie produkcie 

Ak sa ma opýtate, aký úspech sa dosiahol vo sfére regulácie produkcie, nemohol by som urobiť lepšie, ako uviesť vám pár čísel, ktoré vám ukážu rozsah zvýšenia produkcie v Nemecku. Celková priemyselná produkcia v Nemecku je dnes o 144 percent väčšia než v roku 1932. Dokonca aj vrchol roku 1929 bol prekročený už v roku 1936, kým dnes sa vyrába o 30 percent viac priemyselných tovarov než v roku 1929.

Produkcia kapitálových tovarov vzrástla ešte silnejšie, než produkcia spotrebných tovarov, dnes je štyrikrát vyššia než v roku 1932 a viac ako 1,5-krát vyššia než v roku 1929.Pokrok v oblasti domácej produkcie surovín bol ešte väčší. Produkcia železnej rudy vzrástla z priemerných 843 tisíc  ton za prvé tri mesiace roku 1938 na 1 milión 226 tisíc ton za prvé tri mesiace roku 1939. To znamená nárast o 45 %. Navyše sa zaznamenal pokrok v produkcii domácich mazív. V roku 1938 produkcia umelých vláken dosahovala 155 tisíc ton v porovnaní s 5400 tonami v roku 1933 a 102 tisíc tonami v roku 1937. 

Spotrebiteľská politika 

Spotrebu taktiež ovplyvňuje množstvo opatrení regulácie produkcie, menovite všetky tie, ktoré ovplyvňujú produkciu spotrebných tovarov. Keď, napríklad, v záujme dostatočného zásobovania chlebom je nariadené, že všetok chlieb musí obsahovať istý podiel kukuričnej múky, pociťuje to každý spotrebiteľ (mimochodom, so zreteľom na dobrú žatvu bolo toto opatrenie zrušené 1. októbra 1938). To isté platí o zmenách v textilnom odvetví, kde si svoje pevné miesto získavajú nové syntetické materiály.

Myšlienka „regulácie spotreby“ je bezpochyby pre vás niečo nové. V ekonomických učebniciach a príručkách sa o tejto téme nedozviete nič. Samozrejme, fakt – napriek všeobecnému názoru – že človek nemôže spotrebovať všetko, čo si praje, je starý ako pohoria. A i dnes v moderných ekonomických systémoch je jednotlivec vo svojej spotrebe podriadený mnohým reštrikciám.

V stredoveku existovali striktné ustanovenia pre oblečenie nosené rôznymi spoločenskými triedami. Merkantilistické krajiny, to jest, krajiny 17. a 18. storočia, obmedzovali spotrebu z ekonomických dôvodov, hlavne kvôli stimulácii domáceho priemyslu a na odstránenie dovozov. A ak zvážite vaše vlastné stanovisko, nenájdete žiadne či len veľmi málo obmedzení vo svojej spotrebe ako výsledok štátnej aktivity (spomeňte si, samozrejme, na dni prohibície!), ale pravdepodobne nájdete veľké reštrikcie v spotrebe ako výsledok zvyku, módy, obyčajou, sociálneho hľadiska a v neposlednom rade priemyselnej produkcie.

Bolo by pre vás pravdepodobne veľmi ťažké zohnať spomedzi šiestich či ôsmich rôznych druhov slamených klobúkov, ktoré sa dajú nájsť takmer v každom obchode, jeden, ktorý by bol obzvlášť vzdušný a v tvare navrhnutom pre vás. Takýto sa nikde nevyrába a bolo by pre vás ťažké nájsť niekoho, kto by pre vás takýto slamený klobúk podľa vášho návrhu a rozmeru vyrobil. Priemyselná výroba klobúkov, ktorá je racionálne založená na strojovej produkcii klobúkov, to s istotou nebude. Kým sme pri klobúkoch, bolo by pre vás nemožné kráčať po Amerike v plochom plstenom klobúku, namiesto zvyčajného tvaru, bez toho, aby sa vám na ulici nesmiali, pretože by to bolo proti americkej obyčaji a zvyku. A nakoniec fakt, že každá rodina musí utratiť istú časť príjmu na potraviny, táto časť v inverznej proporcii voči príjmu, je celkom určite reštrikciou slobody spotreby, ktorá na jednotlivca veľmi ťažko dopadá.

Ako môžete vidieť, úplná sloboda spotreby je skôr pochybnou záležitosťou. Ako náhle si to uvedomíte, nezdá sa viac absurdné, ak rozprávate o vládnej regulácii spotreby. V autoritatívnych štátoch riadenie spotreby formuje časť totalitného nároku Štátu, ktorý podriaďuje jednotlivca vyšším potrebám národa.

Cieľom spotrebiteľskej politiky v Nemecku je zvýšiť spotrebu a tým zvýšiť životný štandard celého národa – zvlášť pracujúcej triedy, vyrovnať spotrebu s produkciou a regulovať spotrebu podľa národno-socialistických stanovísk. Ciele regulácie spotreby sú čiastočne politickej povahy a čiastočne určené ekonomickou situáciou.

Je ďaleko ťažšie regulovať spotrebu, než regulovať čokoľvek iné v ekonomike, pretože každé opatrenie spotrebiteľskej politiky postihuje najväčšiu jednotku – celú populáciu. Vyhláška týkajúca sa odvetvia spracovania železnej rudy postihuje pár stoviek firiem. No apel na spotrebiteľa ovplyvňuje 19-20 miliónov domácností so 75 miliónmi ľudí. Samotný tento fakt si vyžaduje špeciálne metódy regulácie spotreby.

Načrtol som tieto metódy v príklade dodávok chleba a textilnej produkcie. Podobnej povahy sú isté limity uvalené na obchod, kde na každého zákazníka pripadá pevné množstvo tovaru, ako napr. v prípade tukov v mesiacoch, keď ich je nedostatok.

Najdôležitejšími opatreniami v regulácii spotreby je publicita. Samozrejme, táto metóda negarantuje úspech s takou istotou, ako legálne opatrenia. No má veľkú výhodu, že dáva spotrebiteľovi pocit, že koná niečo zo svojej vlastnej vôle a že jediný tlak naňho vyvíjaný je ten, ktorý naň vyvíja jeho vlastné svedomie. 

Výživa

 Nemecko sa nachádza v nešťastnej situácii, že existuje limit, do akého sa tie spotrebné potraviny, ktorých spotreba rastie s rastom príjmu, ako sú tuky, maslo, vajcia atď., môžu byť produkované či dovážané. Preto bolo cieľom ovplyvniť spotrebiteľa, aby používal čo najviac tých potravín, ktorých bolo v Nemecku dostatok a v menšej miere spotrebovával tie, ktorých nie je dostatok alebo sa musia dovážať. V tom istom období sa naskytla možnosť riadiť výživu čo najlepšie zo zdravotného hľadiska. Učinilo sa napríklad všetko možné na presvedčenie ľudí, že pre veľkú časť populácie, napríklad pre tých, ktorí nevykonávajú náročnú fyzickú prácu, výživa príliš bohatá na tuky nie je zvlášť zdravá. Popri tom sa dosiahol veľkú úspech vo zvýšení spotreby rýb. Dnes Nemecko konzumuje 26.9 libier rýb ročne na obyvateľa, v porovnaní s 18.7 librami pred piatimi rokmi.

Súhrn všetkého žiaduceho v oblasti regulácie spotreby sa dá nájsť v potravinovom zozname vypracovanom nemeckým Inštitútom pre podnikateľský výskum. Inštitút klasifikoval potraviny do troch skupín: tie, ktorých spotreba by sa mala zvýšiť, tie, ktorých úroveň spotreby by mala byť udržiavaná, a tí, ktorých spotreba by mala byť obmedzená.

Príslušné potraviny sú nasledujúce: 

Spotreba, ktorá má byť zvýšená: zemiaky, cukor, džem, polotučné mlieko, ovčí syr, ovsená kaša, umelý med, cmar, syr Harz, syr Limburg, zelenina vypestovaná v Nemecku, ryby, baranina, králiky. 

Spotreba, ktorá sa má udržať: chlieb, pečivo, ovocie, šošovica, bravčovina, vajcia, mlieko, zverina, ryža, hrach, sušené ovocie, hydina, kakao, fazuľa, med. 

Spotreba, ktorá má byť obmedzená: hovädzie mäso, teľacie mäso, maslo, slanina, bravčová masť, margarín, oleje na varenie, tuky, pohánka, proso, dovážaná zelenina, syr s vysokým obsahom tuku. V Nemecku nemáme pravidelnú zásobu všetkých potravín počas roka tak, ako vy v Amerike. Inštitút preto pripravil zoznam tých potravín, ktoré by mali byť zvlášť pretláčané do spotreby v istých mesiacoch. Ako príklad budem citovať dva mesiace: Január – bravčové, husacina, ryby, hlávková kapusta, koreňová zelenina, konzervované ovocie a zelenina. September – baranina, hydina, huby, čalamáda, paradajky, fazuľa, šalát, špenát, slivky, hrušky a jablká. Rád by som však zdôraznil, že nejde o jediné potraviny, ktoré smú byť konzumované, ale verejnosť musí byť vzdelávaná na prispôsobenie svojej diéty tak, aby sa viac-menej zosúladila s fluktuáciami v zásobách istých potravín.

Verejná osveta k tomuto cieľu nie je vykonávaná Inštitútom pre podnikateľský výskum či vládou, ale organizáciami ako Reichsnährstand a súkromnými spoločnosťami.Ďalším opatrením, slúžiacim rovnakému účelu je Kampaň proti plytvaniu. Jej cieľ je jasne zreteľný v jej názve. 

Ďalšie oblasti spotreby 

Problémy regulácie spotreby v iných oblastiach sú rovnako veľké ako v oblasti potravín. Je dobre známe, že Nemecko musí dovážať väčšiu časť surovín potrebných k výrobe textílií, obuvi a pod. Výsledkom značného nárastu príjmov v posledných piatich rokoch je značný nárast dopytu po týchto výrobkoch. Tak sa objavilo nebezpečenstvo, že spotreba prevýši produkčné možnosti. Keďže je v tejto oblasti nemožné nútene obmedzovať spotrebiteľa, cieľom bolo – hlavne prostredníctvom publicity – riadiť spotrebu smerom, kde prakticky neexistoval žiaden spotrebný limit. Spotreba bola preto smerovaná do služieb, ako cestovanie, divadlo, šport, kino atď. Zavedenie lacného ľudového vozidla taktiež znamená nasmerovanie spotreby k výrobku, ktorý sa dá vyrábať v množstvách postačujúcich na pokrytie dopytu.

Samozrejme, publicita sama o sebe nepostačuje. Pretože práve v týchto oblastiach spotreby, kde sa spotrebiteľ cíti slobodne, je najťažšie primäť ho, aby svoje peniaze použil na nákup tovarov, ktoré sú žiaduce, aby ich kupoval. Publicita je preto efektívne podporovaná cenovými redukciami každého druhu. I tu je najlepším príkladom ľudové vozidlo za nízku cenu. To bude stáť okolo 1000 ríšskych mariek a bude oveľa lacnejšie, než akékoľvek iné vozidlo. Navyše, v oblasti rádiotechniky efektívne podporovala nákupy obľúbená rádio-zostava s nízkou cenou. To sa postupne zlepšuje a znižuje jeho cena. Reichsbahn, nemecké železnice, stanovili znížené prepravné ceny pre výlety veľkých skupín, ako napr. na automobilové výstavy, rádio výstavy, športové podujatia atď., takže tieto príležitosti mohlo využiť viac ľudí. 

Organizovaná spotreba

 Zvláštnou oblasťou v regulácii spotreby je organizovanie spotreby, ktorá je vykonávaná veľkými politickými zväzmi, obzvlášť Nemeckým pracovným frontom. Politické a sociálne ciele tu korešpondujú s ekonomickými cieľmi. Činí sa všetko na ovplyvnenie robotníka, aby svoj príjem minul čo v najväčšej miere na tie veci, ktoré znamenajú podstatný nárast v jeho životnom štandarde a čo najmenej na tovary, ktoré zaťažujú vyrovnanosť nemeckého zahraničného obchodu. Prostredníctvom organizácie je možné odrážať cenové redukcie a tieto redukcie sú určené na to, aby si i robotník mohol dožičiť veci, ktoré si predtým mohla dovoliť len lepšie situované triedy.

Hlavným faktorom v oblasti organizovanej spotreby je organizácia Kraft durch Freude, „Sila skrz radosť“. Nasledujúce čísla a príklady ukazujú, čo sa dosiahlo. Do roku 1937 sa 9 miliónov nemeckých občanov zúčastnilo výletov a pochodov. Nasledujúce informácie boli prevzaté náhodne zo zoznamu 350 výletov z Berlína, ktoré boli organizované od mája do septembra 1938:

Dvojtýždňový výlet do Horného Bavorska stojí okolo 50-60 ríšskych mariek (RM), kým osemdňový pobyt pri Baltiku stojí iba 31 RM a 16-dňový výlet do východného Pruska iba 41 RM. Tieto náklady zahŕňajú všetko: cestovné, ubytovanie, výlety atď. V poslednej divadelnej sezóne 1937/38 „Sila skrz radosť“ organizovala 7 tisíc divadelných predstavení. Len pre pracovníkov na diaľniciach 7000 koncertov a zábavných predstavení. V posledných štyroch rokov 34 miliónov ľudí participovalo na večeroch kultúry a zábavy organizovaných organizáciou Freierabend, čo by som mohol preložiť ako „Voľný večer“. Sedem miliónov sa zúčastnilo na športových exhibíciách, gymnastike, hrách atď. Na ostrove Rujana sa buduje veľké prímorské letovisko, ktoré ponúkne 20 tisíc miest na rekreáciu a odpočinok.

Námorné výlety vedú nemeckých robotníkov do Portugalska, Madeiry, Nórska a Talianska. Koncom roku 1937 počet takýchto výletníkov prekročil 180 tisíc. Nemecký pracovný front nedávno spustil na vodu svoje vlastné lode, Wilhelm Gustloff a Robert Ley, ktoré boli zámerne vybudované a prispôsobené na takéto námorné výlety. Na tento cieľ sa plánuje vybudovanie cca 20 parníkov. Komfort a životné podmienky na takejto lodi sú len o čosi odlišnejšie od podmienok na veľkých zaoceánskych lodiach. Tak, ako na takýchto lodiach, i na lodiach Wilhelm Gustloff a Robert Ley sa denne môžete kúpať v čerstvej vode, vo svojej kabíne máte studenú i teplú vodu, môžete piť ľadovú vodu, plávať vo veľkom bazéne, hrať v športovej miestnosti, po večeroch hrať stolné hry či venovať sa tancu, alebo navštíviť zábavné predstavenia. Pozemné výlety nie sú rozdielne od tých, ktoré organizuje North German Lloyd či Hamburg-America Line. No celé tri týždne stoja iba 158.37 RM., vrátane cesty vlakom z Berlína do Ženevy a z Hamburgu do Berlína. Zvyčajným pravidlom je to, že tieto výlety sú určené tým robotníkom, ktorých príjem nepresahuje 300 RM mesačne, väčšina z pasažierov skutočne zarába menej než 200 RM mesačne.

Všetky tieto možnosti organizovanej spotreby, ktorá každým rokom zahŕňa viac a viac ľudí, vedie k skutočnosti, že životný štandard v Nemecku sa nedá oceniť zvyčajnými metódami, a taktiež vedie – ako by som na záver chcel dodať – k faktu, že životný štandard v Nemecku nemôže byť štatisticky porovnávaný so štandardom v iných krajinách. Ak teda čítate nejaké štatistiky o životnom štandarde v Nemecku, sami budete mať dojem – po vypočutí si o týchto výletoch atď., – že tieto čísla neudávajú skutočný obraz, keďže životný štandard v Nemecku je ovplyvnený množstvom faktorov, ktoré sa v štatistike nedajú zachytiť.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: