BOĽŠEVIZMUS JE ŽIDOVSKÝ II. – A. S. Leese

ŽIDIA V SOVIETSKEJ VLÁDE 

Tajná vojnová rada boľševikov v októbri 1917 pozostávala zo siedmich Židov a piatich nežidov, predsedal jej Žid Sverdlov. Medzi „inými“ bol i Lenin, ktorého pôvod je nejasný, hoci ruské úrady ho považovali za Žida. 

„Vládna moc spočíva v Ústrednom výbore boľševickej strany a pri jej zostavení v roku 1918 sa v ňom nachádzalo deväť Židov a traja Rusi.“ (R. Wilton, dopisovateľ pre Times, v knihe  Les derniers jours des Romanof, Paríž 1921, s. 136.) 

V roku 1920 bola vláda sovietskeho Ruska zložená nasledovne: 

Rada ľudových komisariátov           22 osôb, z ktorých 17 bolo Židov Vojnový komisariát                           43 osôb, z ktorých 33 bolo Židov Zahraničné záležitosti                        16 osôb, z ktorých 13 bolo Židov Finacie                                                 30 osôb, z ktorých 24 bolo Židov Spravodlivosť                                     21  osôb, z ktorých 20 bolo Židov Verejný dohľad                                  53  osôb, z ktorých 42 bolo Židov Sociálna pomoc                                     6  osôb, z ktorých všetci boli Židia Komisariát práce                                   8 osôb, z ktorých 7 bolo Židov Komisariát pre provincie                   23 osôb, z ktorých 21 bolo Židov Novinári                                               41 osôb, z ktorých všetci boli Židia   

Medzi najznámejšími Židmi sovietskej vlády boli Sverdlov, Trockij, Kamenev, Sokolnikov, Uritskij, Litvinov, Zinoviev, Radek and Kaganovič. Stalinova žena je Židovka.

V žiadnom ministerstve nie je podiel Židov menší než 76 percent, a všeobecne je oveľa vyšší. To trvalo až do roku 1938; kedy ministerstvá zahraničných vecí, poľnohospodárstva, obchodu, dopravy, oblasť výživy (t.j. jej absencie) a ministerstvo financií, boli úplne pod židovským vedením. V čase písania (február 1939) je evidentné, že dochádza k postupnej zmene, veľký počet židovských predstaviteľov bol „zlikvidovaný“ (popravený) a situácia je neprehľadná, Žid Litvinov zostáva na ministerstve zahraničných vecí a Žid Kaganovič (Stalinov svokor) ako Stalinova pravá ruka. Medzitým je zjavné, že Červená armáda schátrala do takej miery, že sa nedá viac seriózne považovať za bojovú silu.

Predstavitelia sovietskej vlády v zahraničí sú vždy Židia, v Británii sme hostili zástup týchtoŽidov, v čase tohto písania je sovietskym veľvyslancom Žid Maiskij (1939).

Ako poznamenal Daily Telegraph 9. apríla 1937: „Odkedy Litvinov vyhodil Čičerina, žiaden Rus nezastával nejaký vysoký post v komisariáte pre zahraničné záležitosti.“ Zdá sa, že si noviny neboli vedomé toho, že podľa nebohého ruského generála Nečvolodova bola Čičerinova matka Židovka!

Keď sovietska vláda prestane byť židovská, prestane byť i boľševická! 

SPRISAHANIE MLČANIA 

Ako je to potom, že tento jasný fakt nebol britskej verejnosti všeobecne známy? To preto, že Židia majú peniaze na to, aby potláčali pravdu, rovnako ako dnes (1939) potláčajú pravdu o Hitlerovi v Nemecku.

Súdiac podľa rozsahu tejto moci, a jej zla, objavujú sa nasledujúce autoritatívne vyjadrenia, ktoré prešli židovskou cenzúrou: 

(1) Štúdia britskej vlády s názvom Russia. No. 1. A Collection of Reports on Bolshevism in Russia bola publikovaná v apríli 1919. Obsahovala správu pána Oudendyka, holandského duchovného, ktorý bol počas boľševickej revolúcie v Petrohrade. Táto správa pochádzala zo 6. septembra 1918, a bola poslaná pánom Oudendykom nášmu duchovnému v Nórsku, sirovi Findlayovi, ktorý ju zaslal pánovi Balfourovi. Správa obsahovala tieto slová: „Domnievam sa, že okamžité potlačenie boľševizmu je momentálne najväčším problémom sveta, nevylučujúc stále zúriacu vojnu, a dokiaľ k takémuto potlačeniu nedôjde – pokiaľ nebude boľševizmus v zárodku potlačený – začne sa rôznymi formami šíriť po Európe a celom svete, keďže je organizovaný a spracovaný Židmi, ktorí nemajú žiadnu národnosť, a ktorých cieľom je ničiť pre svoje vlastné zámery existujúci poriadok.“ 

Ministerstvo zahraničných vecí teda v roku 1918 vedelo, že boľševizmus je židovský, Oudendyk v čase písania svojej správy oficiálne konal v ochrane britských záujmov, keďže náš človek bol zavraždený boľševikmi.

No to nie je všetko.

Táto „biela kniha“ sa stala nezískateľnou, a vydaná bola oklieštená verzia, v ktorej bola táto pasáž zo správy holandského duchovného vymazaná.   

(2) Žid M. Cohen, v článku v periodiku “Komunist”, Charkov, 12. apríl 1919: „Bez nadsádzky sa dá povedať, že veľká ruská revolúcia bola skutočne uskutočnená rukami Židov. Je pravda, že v radoch Červenej armády neboli žiadni Židia ako vojaci, ale vo výboroch a sovietskych organizáciách, ako komisári, vedú Židia galantne masy ruského proletariátu k víťazstvu – symbol Židovstva sa stal symbolom ruského proletariátu, čo sa dá vidieť v prijatí červenej päťcípej hviezdy, ktorá bola kedysi symbolom sionizmu a Židovstva.“ 

(3) W. Ramsbotham, píšuci v The Morning Post, 24. september 1919, z Odessy, uvádza: „Okolo dvesto boľševických komisárov bolo vojenským súdom odsúdených Some two hundred Bolshevist Commissaries were tried by Court‑martial (bielymi Rusmi, A.S.L.). Všetci boli Židia.“ 

(4) R. Wilton, 17 rokov ruský korešpondent pre The Times, žijúci v Rusku počas revolučného obdobia, napísal: „Židovskú vládu istí Rusi podporujú. Je to všetko iba zahmievanie, za ktorým Sverdlovovia a tisíc a jeden Žid zo Sovdepje okračujú vo svojej skazonosnej práci.“ (The Last Days of the Romanovs, s. 148.) 

(5) Quisling, v diele „Rusko a my“ (1931), s. 56, uvádza: „obyčajný ľud Ruska vníma Židov a boľševikov ako prakticky totožných.“ 

(6) „Jeden z faktov, ktoré sme si na našej dobrodružnej ceste všimli veľmi skoro, bol veľký počet Židov, ktorí zastávajú dôležité a vplyvné pozície v revolučnej administratíve.“ (. Philip Snowden v Through Bolshevik Russia, s. 27.) 

(7) Jewish Chronicle, 6. januára 1933, s. 19, uvádza: „ Viac ako 1/3 Židov (v Rusku) sa stala úradníkmi.“ 

(8) Nasledujú výňatky z prejavu majora M. Schuylera z 11. januára 1920 v kostole sv. Jána Evanjelistu, v New York City, ktorý sa tesne predtým vrátil zo služby v U.S. Army na Sibíri, kde pomáhal ruskému admirálovi Kočakovi v boji proti Červenej armáde: „Vláda Ruska je takmer úplne židovská, a naša americká armáda na Sibíri bola plná boľševických Židov priamo z Moskvy. Po vstupe do U.S.A. sa prihlásili do armády smerujúcej na Sibír. Štáb generála Gravesa bol takmer výlučne židovský.“ “Vďaka boľševickým Židom v našej armáde sa všetky informácie, ktoré sa mali dostať ku Kolčakovi, dostávali priamo do Moskvy.“ (Major Schuyler bol počas starého režimu trikrát veľvyslancom U.S.A. v Rusku). 

(9) John Pollock v diele The Bolshevik Adventure (Constable, 1919), s. 27, uvádza: „Boľševici nie sú z väčšej časti vôbec Rusi, ale Židia, ktorí boli prenasledovaní zo strany ruskej vlády.“s. 104: „Týmito prostriedkami (boľševizmom), sa ruský národ dostal do stavu úplnej podriadenosti vláde v porovnaní malého počtu ľudí takmer výlučne židovského pôvodu; cudzincov podľa krvi, vzdelania, ideálmi a podoporovaných cudzou mocnosťou. Rozsah toho, v akej miere k tomuto dochádza, je ukázaný v známom vtipe z Petrohradu: „Ste komisár alebo patríte k pravoslávnej viere?“ 

(10) „Nie menej než 82 percent boľševických komisárov je známych ako Židia.” (dopisovateľ novín Daily Express J. E. Hodgson, v diele With Denikin’s Armies, s. 55). 

(11) „Keď niekto žije v kontakte s predstaviteľmi boľševickej vlády, zarazí ho pozoruhodný fakt: všetci, alebo takmer všetci, sú Židia. Mám ďaleko od anti-semitu, ale musím uviesť, čo som si všimol všade – v Petrohrade, v Moskve, v provinciách, vo všetkých komisariátoch, v okresných úradoch, v Smolnom, na bývalých ministerstvách, v sovietoch, som stretával Židov a zase iba Židov. Čím viac človek túto druhú revolúciu študuje, tým viac je presvedčený, že boľševizmus je židovským hnutím …“  (L’Enfer Bolchevik à Petrograd, 1919, Paris, R. Vaucher, dopisovateľ pre L’Illustration). 

BOĽŠEVIZMUS V NEMECKU BOL ŽIDOVSKÝ 

V nemeckých marxistických revolúciách roku 1918 boli Židia riadiacimi a strategickými predstaviteľmi, Mníchovská sovietska republika bola vedená Židmi Liebknechtom, Luxembourgovou a Eisnerom; nemeckému kabinetu dominovali Židia Haase a Landsberg, ktorými pomáhali Židia Kautski, Alzech, Kohn a Hertzfeld, financie mali na starosti Židia Schiffer a Bernstein, a Židia Preuss a Freund zaberali sekretariát vnútra. V Prusku bolo židovské celé ministerstvo spravodlivosti, vedené Rosenfeldom; ministerstvá vnútra a financií viedli Židia Hirsch a Simm. V Sasku, boli vedúcimi majákmi vlády Židia Lipinski a Schwartz; vo Wurttembergu Židia Talheimer a Heimann; v Hessensku Žid Fulda. Žid Kurt Eisner sa chvastal, že revolúciu uskutočnil on, spolu s desiatimi ďalšími Židmi: Lowenbergom, Rosenfeldom, Wollheimom, Rothschildom, Arnoldom, Kranoldom, Rosenhekom, Birenbaumom, Reisom a Kaiserom. Židia boli šéfmi polície v Berlíne, Frankfurte, Mníchove a Essene, a viedli taktiež väčšinu vojenských a robotníckych výborov.

Kvôli tomu čistí Hitler Nemecko od Židov, no to sa z našej Židmi-kontrolovanej tlače nedozviete. 

BOĽŠEVIZMUS V MAĎARSKU BOL ŽIDOVSKÝ 

I maďarská boľševická revolúcia bola židovská. V populácii 22 miliónov bolo iba 1,5 milióna Židov, no z 26 komisárov sovietskej vlády v Maďarsku bolo 18 Židov. Viedol ich Žid Béla Kun (Cohen). 

BOĽŠEVIZMUS V ČÍNE BOL ŽIDOVSKÝ 

Číňan nie je stvorený pre „komunizmus“. Banditské vyčíňanie, ktoré sa v Číne skrývalo pod označením komunizmus, bolo ovládané z Moskvy a jej hlavnými agentami boli Židia Borodin a Abraham Cohen. Japonsko komunizmus potlačí, čo je dôvod, prečo Židmi ovládaná svetová tlač činí všetko, čo je v jej silách, aby v mysliach svojich čitateľov Japonsko zdiskreditovala. 

BOĽŠEVIZMUS V ŠPANIELSKU BOL ŽIDOVSKÝ 

Ani Španiel, nie je stvorený pre „komunizmus“. No pôda preň sa pripravovala počas Republiky Židmi Zamorom, Maurom a De los Riosom, ktorý ovládali vládu, rovnako ako Kerenský, ďalší Žid, financovaný Jacobom Schiffom, hlavou židovského bankového domu Kuhn Loeb & Co. v New Yorku, pripravoval pôdu pre Leninovu vládu v Rusku. Bol to Béla Kun, už zmienený vyššie v spojitosti s Maďarskom, ktorý riadil sťatie kňazov a znásilňovanie mladých dievčat v uliciach Madridu; on a ďalší Židia z Ruska podnecovali nepokoje, pre ktoré sa zbraní chopil generál Franco, aby zachránil civilizáciu svojej krajiny. Plná pravda vyšla najavo po Francovom víťazstve. Hitler, vo svojom prejave zo 14. septembraa 1937, povedal: „Veľká ruská ríša padla za obeť pár Židom, ktorí v Španielsku riadia občiansku vojnu prostredníctvom uzurpátorov vlády vo Valencii“. Červené Španielsko bolo vyzbrojené medzinárodným Židovstvom a židovské bolo i velenie internacionálnej brigády, skutočné meno generála Klebera bolo Lazar Fekete-Schwartz. Veľká časť brigády bola židovská, a American Hebrew zo 7. januára 1938 priznáva, že v nej bolo 3 tisíc Židov, a že Židia predstavujú 1/3 brigády Abraháma Lincolna na madridskom fronte. Komunistická vláda v Španielsku je prezývaná „Výbor potulných Židov.“ Nakoniec, dôvod, prečo je britský čitateľ len ťažko schopný čítať o Frankovi niečo pozitívne, a prečo nepočuje nič o boľševickej beštialite židovských komunistov, je sám o sebe židovský; Židia ovládajú tlač, lode, ktoré bombarduje Franco, sú zväčša židovské, nie britské, a ešte i naši vyslanci vo Francovom Španielskusú Židia, ako naznačujú mená spojené s aférou na konzuláte (pozri brožúru Jewish Press Control). 

AKO VŽDY, ŽIDOVSKÉ SLOBODOMURÁRSTVO PRIPRAVILO DEBAKEL 

Kvôli tomu bolo slobodomárstvo potláčané v Maďarsku, Taliansku, Nemecku, Portugalsku, Turecku, Poľsku a ďalších krajinách. Pozri ďalšie brožúry tohto autora – Slobodomurárstvo a Rastúca hrozba slobodomurárstva. 

ZHRNUTIE 

Bolševizmus je židovský. Jeho cieľom je získať pre Židov svetovládu, prostredníctvom spojených, kombinovaných síl židovských financií a židovského marxizmu. V Rusku to bol hlavný faktor.