Právo na život

Rozhodla som sa tu hodiť do pľacu a na diskusiu aj tému „Právo na život nenarodeného dieťaťa“.

Je mi jasné, že si tu asi skočíme do vlasov, ale nevadí… Veď o tom je, o diskutovaní.Minimálne na to budú rozdielne pohľady ľudí veriacich a neveriacich, žien a mužov…Ale myslím, že je to jedna z tém, ktorej sa oplatí trochu venovať.Každé dieťa toto právo má, ale… Máme tu však to „ale“, no má aj právo narodiť sa do života, kde sú rodičia na jeho príchod pripravení, a dieťatko je chcené.

Lebo dieťa, ktoré má skončiť ako chúďatko všetkými odstrkované a nenávidené, nikdy nebude šťastné a ja osobne si myslím, že nebude šťastné ani v budúcnosti, keď vyrastie a bude z neho dospelý človek. Aj keď je otázne, či má niekto právo pri takej dôležitej veci, ako je ľudský život, kalkulovať s jeho budúcnosťou a uvažovať, čo by bolo, keby bolo.

Ja sama deti nemám a ani som sa nikdy nemusela zaoberať otázkou, čo robiť, preto sa mi k tomu ťažko vyjadruje, ale názor mám. Aj keď je pravda, že ak by situácia nastala, možno by som rozprávala úplne inak. 

Antikoncepcia? Jednoznačne ÁNO.  

Nikdy nebudem súhlasiť s tým, že aj to je vražda. Podľa mňa je to čistý blud. Je to jednoducho riešenie, ako zabrániť privádzaniu na svet nechceným deťom. Nechcené dieťa je strašný termín, ale bohužiaľ je to tak. Situácie, keď deti majú deti, sa opakujú stále a donekonečna. A podľa mňa je úplne najhoršia matka nepripravená matka. A tým nevravím, že je zlá k dieťaťu. Ona svoje dieťatko môže nekonečne milovať a dať mu všetko, ale nie je vyzretou matkou. U väčšiny sa prejaví časom komplex: „Veď ja sa chcem ísť baviť, nemám ešte ani 20. Ale s dieťatkom to nejde.“ Samozrejme, dá sa dieťa hodiť na krk starým rodičom, ak máte to šťastie a podržia Vás. Ale aj tak si myslím, že 17 -18 ročné dievčatá sa majú zabávať a nie tlačiť kočíky. Keď prekoná v začiatkoch, že sa dokáže zriecť zábavy a voľnosti, príde to na ňu neskôr. Potom vidíme mamy s kočíkmi v krčmách, mamy s malými deťmi na diskotékach a podobne. Úplne nevhodné miesta pre deti,  s tým asi každý súhlasí.

Tak isto je to aj pri „náhodných pošmyknutiach“ sa rodičov, karieristov. Vtedy je dieťa len na prekážku, putuje od pestúnky k pestúnke a rodičovská láska, pozornosť  je nahrádzaná najprv hračkami, neskôr peniazmi.  

Potrat? Tak tu už taká jednoznačná odpoveď neexistuje.

Aspoň pre mňa. 

ÁNO v prípade 100% istoty, že sa narodí dieťa s veľmi veľkým postihnutím, neschopné života bez cudzej pomoci, alebo schopné života len pár dní či hodín. Neviem, ale priviesť na svet takéto dieťa sa mne osobne zdá veľmi sebecké zo strany matky a oboch rodičov. Takéto dieťa nečaká vlastne nič iné okrem smrti, či už skorej alebo neskoršej. Niekto môže argumentovať, že tá čaká aj nás, ale asi každý si dokáže porovnať život zdravého alebo relatívne zdravého človeka a dieťaťa, ktoré svoj život len prežíva a nežije. Raz bol niekde v časopise článok, o ťažkých prípadoch v ústave pre postihnutých na Mokrohájskej, v Bratislave. Žije tam dievča, teda už žena, v tej dobe mala okolo 30 rokov. Je skoro celý svoj život zavretá v klietke. Nik sa k nej nemôže priblížiť, lebo jej chýbajú, odborne si to už nepamätám, nazvime to akékoľvek pudy dobra, je len zlá. Horšie ako zvieratko. Jedlo jej prisúvajú na veľkej pekárskej lopate. Raz, keď sa k nej priblížil vtedy ešte civilkár, ošetrovateľ, odhryzla mu ucho. Vraj už pred jej narodením sa vedelo, že bude takto postihnutá. Nik ju nechodí navštevovať, nikoho nezaujíma, akoby bola mŕtva, neexistovala.Tu sa natíska otázka, načo ma takýto tvor žiť? Čo má zo života okrem trápenia? Aj keď predpokladám, že ona si vôbec neuvedomuje, že sa trápi, a ak áno, tak asi toľko, čo zviera v klietke. Zámerne som ju nazvala tvor, lebo človekom sa mi nazvať nedá a zase povedať zviera, tiež nie je prijemné.

ÁNO v prípade znásilnenia.

ÁNO v prípade počatia dieťaťa narkomankou, keď je dieťa vopred odsúdené stať sa narkomanom. 

NIE v prípade „náhodnej“ nerozvážnosti na diskotéke.

NIE v prípade nezodpovedného otca.

NIE v prípade túžby budovať si kariéru.

Všetkým týmto počatiam sa dá zabrániť práve rozumným používaním antikoncepcie. 

Tabletky po vlastných skúsenostiach neodporúčam nikomu. Je to síce to najjednoduchšie riešenie, ale každá žena by si mala uvedomiť, že je to obrovský chemický zásah do jej tela a ten nemusí dopadnúť vždy dobre. Mojej malej feministickej dušičke sa nedá nepodotknúť, prečo by žena mala seba ohrozovať, a chlap si bude len užívať? Viem, že prezervatív mnohí ľudia nemajú radi, ale myslím si, že každý chlap, ktorý to so svojou priateľkou myslí vážne, to prežije a nebude vedome ohrozovať jej zdravie.

Budem rada ak napíšete svoj názor na túto tému, alebo aj osobné postrehy a skúsenosti s antikoncepciou. Možno to, že my tu napíšeme svoju skúsenosť pomôže nejakej babe, ktorá má podobný problém a nevie ho riešiť.

Tak isto ak sa potrebujete o niečom poradiť, niečo Vás trápi napíšte. Nie sme odborníci ale každý z nás a Vás má nejaké skúsenosti a treba si vzájomne pomáhať.

13 odpovedí

  1. som zasadne proti potratom,ale kedze by sa malo babatko narodit v takom stave ze by bolo ako mrtve,tak to nieje ani zivot a zbytocne by sa len trapilo keby bolo uz vacsie….keby bolo telesne postihnute,to je ine..kolko je takych ludi a ziju tak..myslim ze mama by aj tak milovala svoje dieta a chcela by mu len to najlepsie …co sa tyka antikoncepcii…presne tak kazdy ma nato iny nazor…ja osobne im neverim a cely zivot pchat do seba nejake lieky to tiez nieje dobre…radsej vysvetlit svojmu partnerovi nejake veci ze bud s kondomom,alebo bez a cakat ci sa nieco stane ale tento pripad jedine vtedy ak by ste babo uz chceli mat…vlastne ak by ste chceli mat uz rodinu….ale v dnesnej dobe 14 rocna baba ma za sebou viacej chlapov ako nejaka dospela zena……a potraty sa len zvysuju a zvysuju…..tato tema je nadlhsie…ale velmi dobra tema pre dnesne dievcata…

  2. Antikoncepcia áno. Potrat nie. všetko ale ruka v ruke so zodpovednosťou a rozvážnosťou. Lenže to v dnešnej totálne skazenej spoločnosti očakávať, tak to asi začnem veriť na Santa Clausa na soboch🙂 V každom prípade je však maximálne absurdné – a iste by sme vedeli na pár ľudí ukázať prstom – hovoriť o 14 slovách a podobné frázy a pritom v prípade “nehody” ísť kľudne na potrat…pardon, ísť ZAVRAŽDIŤ NENARODENÉ DIEŤA.

  3. no ja osobne by som potrat riesila len v pripade znasilnenia alebo ze by malinke bolo vazne chore a zivot pren by bol len trapenim… inak si za svoje preslapy mozem sama a ako sa hovori: ” co som si navarila, to si aj zjem”

  4. zhodou okolnosti sa tu objavili v podstate rovnake nazory s ktorymi povacsine suhlasim aj ja…ale ani jeden clovek tu nepoznamenal..ze co by ste poradili v pripade ze sa mamicka rozhodne napriek riziku vazneho ochorenia svojho nenarodeneho dietatka ponechat si ho. ja osobne takychto ludi svojim sposobom odsudzujem..odsudzujem ich lebo oni si neuvedomuju ako sa ich dieta bude v zivote trapit…hoci su kadejake tyzdnove ustavy kde si rodicia “odkladaju” svoje deti. hoci pre tie deti je to pomoc pretoze ich tam naucia akotak sa o seba postarat ci ich pripravia do zivota, do zamestania kadejako…totok je ten lepsi pripad ked sa taketo deti stretavaju a su schopne sa o seba postarat…ale co pripady..ked rodiacia sa rozhodnu ponechat dieta doma vo vlastnej opatere???ja osobne poznam takyto pripad… moja susedka ma telesne aj mentalne postihnute dieta..teda podla veku by sa uz ten clovek nemal povazovat za dieta lebo ma 26 rokov…je to chlapec..ktory by sa vkuse len hral a sprava sa ako 12rocny chlapec… viem ze sa o neho stara, ze ho krmi, oblieka, kupe no proste 100% starostlivost z jej strany…no ale je nezamestnana…a pochybujem ze za syna dostava od statu neskutocne peniaze ktore by jej pomohly vyzit…totit pred dvoma rokmi jej zomrel muz ktory bol zivitelom rodiny…nakolko ostal este jeden zdravy syn..tak ten sa musel na ukor svojho brata vzdat skoly a prevzat osud rodiny do vlastnych ruk… viem ze tento chlapec nebol nikdy umiestneny v tych ustavoch cize sam nedokaze ist ani na zachod…co je podla mna zo strany jeho mamy nezodpovedne spravanie pretoze ona si neuvedomuje ze ona tu nebude navzdy a nikdy nevieme co s amoze stat a v pripade ze by sa aj jej nieco stalo tak o jej syna sa bude musiet postarat jeho brat ktory ma 23 rokov a cely zivot pred sebou a nakolko viem ze svojho brata zboznuje neviem si predstavit ako by ho umiestnil v ustave a tiez si neviem predstavit ako bude zvladat zivit seba starat sa o brata.pre totok rozhodnutie jeho mamy ze si ponechla syna a druha vec ze ho nedala so ustavu aby bol jej syn akotak schopny naucit sa akotakej samostatnosti “trpi” cela rodina…
    pravda je taka ze v dnesnej dobe je neskutocne moc roznych ochoreni pri ktorych je dieta neschopne samostatneho zivota a je odkazane na rodicov, pestunov a tak… nie vzdy sa da zistit vcas choroba dietata ale viem ze pokial by som zistila ze moje dieta by sa malo narodit chore tak asi by som isla na potrat ale nebudem sa vyhovarat na to ze aby nemalo tazky zivot..co je jeden z dvovodov ale hlavne kvoli tomu, ze viem ze pre matku je najhorsie na svete ked prezije svoje dieta…a myslim ze s takymto nazorom sa so mnou bude stotoznovat aj nematka…

  5. uplne suhlasim ….. ja si myslim, ze to, ze je to urcity druh sebectva. Aby som neskor nemala vycitky svedomia. Verim tomu, ze taketo matky svoje deti nekonecne lubia, ale kolko krat je to na ukor zdravix deti, presne ako vidno tu. Kazdy ma pravo na svoj zivot, svoje sukromie, priatelov. Suhlasim s tym, ze tie ustavy su uplne dobra vec. Dieta ma seberovnyx kamaratov, neuci sa niecim sa zanestnat a urcite aj troxu mentalne rastie. A presne ako napisala ssoldierka…ta matka tu nebude navzdy

  6. nesúhlasím. Pozrite sa na Stephena Hawkinga, astrofyzika, píše jedným prstom a je kvôli svalovej dystrofii na vozíku, ale aký je to mozog…život je skrátka život a mnohokrát ho možno tí postihnutí žijú plnohodnotnejšie, pretože pre nich má život iné priority než je oblečenie, diskotéky a podobne…

  7. nemôžem s vami súhlasiť…moja mama zažila rovnakú situáciu, keď sa jej malo narodiť postihnuté dieťa aj sa narodilo…vtedy za hlbokého socializmu, jej ho chceli zobrať a dať do ústavu….ale čo to musí byť pre ňu, keď sa teší na dieťa, 9 mesiacov sa nevie dočkať a potom jej ho vezmú? pred tými rokmi ešte ťažko niekto tušil, či sa narodí dieťa postihnuté alebo normálne……mojej mame toto dieťa po dni zomrelo, takže nenastal žiadny problém, ale nechcem si predstaviť tú traumu na celý život….lebo to, že matka prežije svoje dieťa nie je len to že ho porodí a zomrie….ale je to aj to, že je v nej a ona ho zabije….

  8. v jednom musim dat freemanovy a darkerke za pravdu … lahko sa teoretizuje nam, co sme nikdy nezazili….. ale aby som uviedla na prav u mieru ja som myslela, ze v tedy dokazem potrat poxopit a vtedy by mal byt povoleny … nie ze sa vtedy musi vykonat …. lebo koniec koncov aj s tej mami fetacky sa moze vyklut dobra matka …. urcite su pripady, ked prave deti privedu maminy k rozumu

  9. tak povolené by to malo byť samozrejme….nech má každý právo na svoj výber….

  10. Prinášam 1 názor človeka, ktorý bol zdravý/ narodil som sa zdravý/, no po ťažkom úraze som skončil ” na vozíku”!
    Môj názor je veľmi stručný: Život zdravého je taký, akým si ho daný človek spraví, zariadi/ u mna to bolo dosť dobré…/ a naproti tomu život TP je taký, ako ti ho okolnosti, ludia dovolia zariadiť si, má veľa prekážok a obmedzení!

    Človek, ktorý zažil pravý život, užival si ho, tak sa s tým nikdy nezmieri! Naučiť sa s tým žiť, to hej, čo iné mu ostáva, ale NIKDY SA NEZMIERI S TÝMI OBMEDZENIAMI, BARIÉRAMI!

    Ale späť k hlavnej otázke, resp. otázkam… POTRAT ANO- v prípadoch, aké uviedla aj admin a ANTIKONCEPCIA- nevidím na tom nič zlé, ale na 2. strane, súhlasím s tým názorom, že mali by radšej chlapi dávať pozor, prípadne iba s kondomom.

  11. hmm…Freeman uviedol si toho typka na voziku,ktoreho mlati ta jeho zenska, vsak?alebo si o tom nepocul?nemyslim si,ze mu to vyhovuje,skor je jeden z mala,co sa s tym dokazal akotak zmierit,aspon navonok.lenze kolko je takych ako on?a kolko je oslintanych retardov,co si nevedia sami ani rit utriet?mozno vam to pride hrube,ale mna osobne vytaca pristup niektorych z vas.co je to za zivot,ostat dosmrti bez partnera?v nejakej opatere? cely zivot chodit akoby s napisom na cele ‘kokot’? jedina nadej by bola,ze by bol az tak sprosty,ze by nevidel,ako od neho vsetci bocia.
    tak prv ako sa zase niekto pokusi hrat na zachrancu nevinnych zivotov sa najprv zamyslite,aky zivot by sa zachranit isiel, povedzte mi,kto z vas by si vybral takyto zivot? a to nebudem spominat nasilie,ktore sa na retardovanych pacha v opatrovatelskej starostlivosti.tak vas este raz prosim,najprv rozmyslat a potom pisat ok?

  12. crovax:Vcelku s tebou musím súhlasiť,,,,, kebyže viem, aký na … je život ako TP, tak by som sa odpojil v nemocnici!, ale žiaľ bol som vtedy úplne paralyzovaný, nevedel som s ničím hýbať…, no a teraz už len tak prežívam a nezabijem sa len kvôli rodine!
    Predtým som bol športovec a teraz som už len taký “chujko na vozíku”! Ale poznám tiež takých, ktorý sú síce úspešní, napr. paralympijskí reprezanti, no ani jeden z nich nie je šťastný…! A ešte jedna poznámka k tv. príspevku- poznám veľa vozíčkarov a pod. a len malo z nich je retardovaných… kripel sa hned nerovná retard!

  13. reprezentanti

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: