HRA O PREŽITIE – Pastor Frederick Forkrist

„Rozumný, ktorý uvidel nešťastie, sa skryl, neskúsení, ktorí prešli okolo, utrpeli trest.“       Príslovia 27:12 

Bratia a sestry, 

mnohí z čitateľov sa nestotožňujú s vierou v Boha. Na tom nie je nič zlé, skrátka, máme možnosť voľby. Nech je však človek kresťan, pohan či ateista, každému, kto má oči na to, aby videl, a uši nie kvôli tomu, aby mu na oči nepadala čiapka, ale na to, aby počul, je jasné, že – slovami Shakespeara – „niečo zhnité je v štáte dánskom“. Ak by to bolo iba v štáte dánskom ako v Hamletovi, to by sme ešte mohli mávnuť rukou. Bohužiaľ, táto „hniloba“ sa šíri globálne.

Ak sa rozumne uvažujúci človek zamyslí nad stavom vecí v dnešnej spoločnosti, nemusí byť žiadnym biblickým prorokom či veriť v nejaké apokalypsy, aby dospel k presvedčeniu, že tento svet sa rúti do záhuby. A nezáleží veľmi na tom, či to má byť koniec sveta, ako ho poznáme, alebo zničenie celej planéty, ku ktorému naším konzumným štýlom života máme deň po dni stále bližšie a bližšie. Či sa to niekomu páči alebo nie, či tomu verí alebo nie, nečaká nás žiadna ružová budúcnosť, a to i navzdory (alebo možno práve kvôli tomu) snahám našich politických reprezentantov nahovoriť nám opak, podobne ako niekdajší strážcovia v Izraeli, ktorých tvrdenie tak stručne a jasne zaznamenal prorok Jeremiáš: „Hovoria: „Je pokoj! Je pokoj!“ I keď niet žiadneho pokoja““ (Jeremiáš 8:11).

Skutočne, v dnešnom pretechnizovanom svete, ktorý pomaly, no isto stráca svoju ľudskú tvár, vo svete mnohých lokálnych konfliktov i globálneho terorizmu, sa katastrofa môže vyskytnúť kedykoľvek. To sa skrátka stáva, dejiny sú plné záznamov o vzostupoch a pádoch. Otázkou ale je, ako sa s takýmto vedomím vysporiadať.

A tu sa dostávame k otázke prípravy na prežitie takejto situácie. Čo budete robiť, drahí čitatelia, ak by k takejto kataklizme došlo vo vašom meste? Možno si poviete, ale čo, u nás sa také nemôže stať. Podobné myšlienky možno mali i obyvatelia New Orleans v USA, zvyknutí na hurikány a povodne – až kým sa neprirútil hurikán Katrina. Pamätáte si na tie obrázky zúfalstva, beznádeje, vyčíňania gangov, rabovania, znásilňovania? „Príde úzkosť a istotne budú hľadať pokoj, ale žiaden nebude,“ hovorí Ezechiel 7:25. Na čom vtedy záležalo? Na drahých šatách? Na rôznych príjemných zbytočnostiach, ktorým mnohokrát prikladáme väčšiu dôležitosť, než skutočne majú? Nie, priatelia, záležalo na základných veciach.

Mám rád katastrofické filmy. Nemyslím teraz propagandu typu Armageddon, ale desivo reálne filmy typu 28 dní, Úsvit mŕtvych a podobne. Práve pri sledovaní toho druhého zmieňovaného ma napadlo: Čo by som robil, ako som pripravený na niečo také? Isteže, odmyslime si pobehujúce zombie, ale predsa… Ak by k takému niečomu došlo, čo potom? Nuž, musel som priznať, že by som veľmi rýchlo patril medzi tých, ktorí by podľahli svojej kritickej nepripravenosti, čo ma prinútilo k tomu, aby som sa začal podstatne podrobnejšie zaoberať myšlienkou prípravy na možné dôsledky nejakej takejto prírodnej katastrofy či možného teroristického útoku – človek síce na takéto veci nerád myslí, ale udalosti v Londýne či Madride skôr dávajú za pravdu pripraveným.

Pamätajte, moji drahí čitatelia – nemusíme si klásť otázku „či sa to stane“, ale skôr „kedy sa to stane“. Ako som už vyššie písal – bez ohľadu na to, či ste kresťania, veriaci pochmúrnym proroctvám o konci sveta či ateistami s nevôľou a obavami sledujúcimi zhoršovanie sa stavu životného prostredia a následkov globálneho otepľovania (zvyšovanie sa úrovne morskej hladiny vzhľadom na topiace sa ľadovce a podobne), každý z nás by sa mal vážne zamyslieť. Lebo potom už môže byť neskoro… 

….. freeman…..