INTERVIEW S COLINOM JORDANOM II.

J&L: Existoval vtedy taký veľký židovský vplyv? A aký je dnes?

Colin Jordan: Vtedy i dnes mali Židia v Británii dominantný vplyv, a tento vplyv funguje mnohými spôsobmi proti skutočným záujmom Británie, snažiac sa o vytvorenie multirasového svetového poriadku. Medzi najvyššie postavených Židov patrí napríklad štátny tajomník ministerstva vnútra Michael Howard a tajomník ministerstva zahraničných vecí Malcolm Rifkind vo vláde Johna Majora, ktorý má za manželku Židovku. Patria medzi nich mogulovia médií, ako je majiteľ novín a televíznej spoločnosti Rupert Murdoch, programový riaditeľ BBC Alan Yentob, šéf Channel 4 Michael Grade, predseda Grenada Television Alex Bernstein a šéf Carlton Broadcasting Michael Green. Patria medzi nich vlastníci supermarketov, ako je rodina Cohenovcov (Tesco supermarket) a rodina Sainsbury (Sainsbury supermarket) a vlastníci nehnuteľností ako sú majitelia Benzion Freshwater and Chelsfield a 400 spoločností rodiny Berger. Patria mezdi nich kontrolóri obchodu od Betterware (domáce spotrebiče), Reebok (obuv), Tabatznik (farmaceutiká) a Dixons (elektrospotrebiče) po sieť obchodov s oblečením a potravinami Marks & Spencer, obrovské nákupné centrá rodiny Davida Lewisa a zásielkový obchod firmy Great Universal Stores založenej Isaacom Wolfsonom. A sú medzi nimi i bankári ako Lord Rothschild a finanční špekulanti ako George Soros. 

J&L: Čo ste mali na mysli, keď ste na mítingu prehlásili, že „Hitler mal pravdu“?

Colin Jordan: Vo vyhlásení „Hitler mal pravdu“, som mal – verím – pravdu v tom, že správne považoval rasu za základ politiky a vo vnímaní toho, že demokracia znamená smrť, správne zastával jednotu ľudového spoločenstva voči triednemu rozdeleniu, a oponoval rasovému miešaniu, obhajujúc rasové vylepšovanie (eugeniku); mal pravdu v boji proti komunizmu; mal pravdu v zvrhnutí obmedzujúcich okov medzinárodných financií; mal pravdu v považovaní poľnohospodárstva za základ pre národ v zabezpečovaní bezpečnosti a blahobytu roľníkom; a mal pravdu v efektívnej starostlivosti o zdravie, sociálnu starostlivosť a ekonomickú spravodlivosť ľudu.

Niet žiadnych spoľahlivých dôkazov, že na Hitlerov príkaz či s jeho vedomím bolo vyhladených 6 miliónov Židov, alebo že milióny Židov bolo nacistami splynovaných, o čom svedčí veľký počet „prežijúcich“. Ďalším indikátorom je fakt, že sa nielen obmedzuje akákoľvek objektívna štúdia propagandy, ale prevládali a prevládajú snahy čo najviac obmezdiť slobodnú diskusiu na túto tému.

Svetu bolo možné 50 rokov klamať iba kvôli židovskej moci nad svetovými médiami a podlízavosti politikov demokracie voči tejto moci, a kvôli horlivosti Židov v propagácii toho, čo považujú za najlepšiu metódu zastrašovania ľudí od akéhokoľvek kritického posudzovania Židov, a týmto brániť akémukoľvek oživeniu sily árijského oslobodenia, ktorým je národný socializmus. 

J&L: Keďže ľudia si Hitlera spájajú iba so smrťou a deštrukciou, povedzte nám, čo bolo to najlepšie, čo vykonal.

Colin Jordan: To najlepšie, čo Hitler učinil, bolo ukončenie masovej nezamestnanosti a podvýživy, zabezpečenie nemeckého roľníctva, zhromaždenie národa v pýche a horlivosti v službe národu prostredníctvom veľkolepého Hitlerjugend a Pracovnej služby, boj proti dekadentnému umeniu a hudbe, a znovuvybudovanie nemeckej vojenskej kapacity na sebaobranu pri súbežnom zavádzaní jedinečných opatrení sociálnej a ekonomickej reformy. 

J&L: Podľa vás, aké sú hlavné odlišnosti medzi fašizmom a národným socializmom?

Colin Jordan: Fašizmus je ideológiou nadradenosti štátu, nadradená rase. Národný socializmus je ideológiou nadradenosti rasy. Fašizmus je teda úzko nacionalistický, kým národný socializmus, kvôli svojmu rasovému základu, má globálne uplatnenie.

Fašizmus kráča ruka v ruke s kresťanstvom, zatiaľčo národný socializmus, kvôli svojmu rasovému obsahu, je v základe anti-kresťanský. 

J&L: V roku 1967 ste boli opäť zatknutý. Čo bolo motívom tohto zatknutia?

Colin Jordan: V roku 1967, v prvom usvedčení podľa nového zákona o „rasovej nenávisti“, som bol poctený druhým, 18-mesačným pobytom vo väzení za dva pamflety – jednu brožúru s názvom „The Coloured Invasion“ (Farebná invázia), druhý bol leták s ilustráciou Žida práskajúceho bičom nad plaziacimi sa postavami predstaviteľov starých strán. V mojich zážitkoch z väzenia nebolo najhoršími vecami životné podmienky, ale odlúčenie od priateľov a rodiny, a obmedzenie využívania času, aj keď väzenie poskytuje dostatok času na čítanie a premýšľanie. 

J&L:  Vyskytli sa nejaké nacionalistické aktivity, upozorňujúce na vašu situáciu?

Colin Jordan: Pri oboch mojich uväzneniach sa vyskytli sympatizujúce snahy v môj prospech tuná i v zahraničí. Takéto znaky solidarity, vrátane listov od priaznivcov, sú skutočne veľmi dôležité na udržiavanie morálky politického väzňa. 

J&L: Ešte k tým brožúram, aký veľký bol skutočne problém nebielej imigrácie?

Colin Jordan: V čase môjho druhého uväznenia (1967) boli už následky prisťahovalectva farebných do Británie veľmi vážne. Dnešná situácia vo veľkomestách a menších mestách je alarmujúca. Niektoré školy vo vnútornom Londýne, i na ďalších miestach, ako je Wolverhampton a Leeds, Liverpool a Birmingham, dnes majú skutočne iba nepatrnú menšinu bielych detí.

V takýchto školách sa zväčšujúca pozornosť venuje zvykom a náboženstvám farebných, a všetkými možnými spôsobmi sa farební vyvyšujú na úroveň bielych; to prostredníctvom multi-rasových učiteľov ľavicového zmýšľania, odhodlaných potlačiť prirodzené pocity bielej rasovej identity a hrdosti. Počas pár budúcich desaťročí buď dôjde k úspešnej revolte nášho ľudu, alebo sa s určitosťou staneme pošliapanou a zdegradovanou menšinou v kedysi našej krajine. 

J&L: Pred pár rokmi ste napísali knihu s názvom „Merrie England 2000“, ktorá spôsobila značné represie, pravda? 

Colin Jordan: Keď bola moja kniha „Merrie England 2000“ vydaná, tlač uviedla, že židovská komunita požadovala jej zákaz.. K tomu však došlo krátko po mojom úspechu na Najvyššom súde, predstavujúcom zrušenie nového stíhania voči mne za vlastnenie iných materiálov za účelom ich distribúcie, a úrady sa zrejme domnievali, že obnovené stíhanie by ich postavilo do zlého svetla snáh odplatiť sa za moje víťazstvo.

Takže s knihou sa zatiaľ nič nedialo a je možné si ju priamo u mňa objednať za jednu libru plus libru poštovného mimo Británie. 

J&L: O čom bola táto kniha?

Colin Jordan: „Merrie England 2000“ bola predzvesťou anglického štátu za pár rokov, na konci súčasného (20.) storočia, pokračujúceho v súčasných trendoch.

Mojou prvou knihou bola kniha „Fraudulent Conversion“ o židovstve komunistického svetového vedenia, vydaná v roku 1955, dnes vypredaná. Moja brožúra s názvom „A Train of Thought“ vydaná pred niekoľkými rokmi je stále k dostaniu u mňa za cenu 0.25 + 0.30 libry poštovné mimo Británie. Zbierka mojich článkov, vrátane tejto brožúry, bola vydaná v roku 1993 v Dánsku pod názvom „National Socialism: Vanguard of the Future“, a je k dostaniu za cenu 5 libier + 1 libra poštovné mimo Británie na mojej adrese. 

J&L: V poslednej dobe ste vo svojich publikáciách často uvádzali, že „sloboda je dnes ohrozená tak ako nikdy predtým“. Je tomu skutočne tak?

Colin Jordan: Áno, osobne som v nedávnej dobe zakúsil, do akej miery je v dnešnej Británii „sloboda v nebezpečenstve“; to v neúspešnej snahe stíhať ma v roku 1991 na popud židovského člena parlamentu Geralda Kaufmana. The Criminal Justice & Public Order Act z roku 1994 obsahuje revidovaný a rozšírený postih proti distribúcii či vlastníctvu literatúry, ktorá je považovaná za „urážlivú“, „výhražnú“ alebo „hanlivú“ voči rasovému elementu tejto krajiny, a ktorá je schopná voči tomuto rasovému elementu podnietiť rasovú nenávisť. Toto je rozsah zákona v súčasnosti, no Židia a ich prívrženci neustále požadujú ďalšie rozšírenia, a vcelku pravdepodobne budú tieto prijaté, obzvlášť ak labouristi budú zvolení v ďalších voľbách. Podľa existujúceho zákona nie je pravda akceptovaná ako obhajoba, to bolo ujasnené v záverečnom zhrnutí sudcom v mojom procese v roku 1967. 

J&L: Mnoho ľudí potom, čo strávili 5, 10 alebo 20 rokov svojho života bojom za niečo, v čo veria, prestávajú pracovať a hovoria, že už urobili mnohé, nech sa teraz činia iní, alebo že je takmer nemožné vyhrať. Prečo ste tak nespravili i Vy?

Colin Jordan: Pre skutočného národného socialistu (ktorému sa, dúfam, rovnám) je boj veľkým životným zámerom. Aj keby sa dalo dokázať bez akejkoľvek pochybnosti, že neuspejeme a sme odsúdený na zlyhanie, stále bude životnou nutnosťou pravého národného socialistu bojovať za vec na maximum a potrestať nepriateľa čo najviac. 

J&L: Plány do budúcnosti?

Colin Jordan: Moje plány do budúcnosti sú – kvôli môjmu veku a artritíde – obmedzené na písanie, v ktorom chcem pokračovať, pokiaľ mi život a schopnosti dovolia.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: