Napisali ste nam

Keby si len vedela, ako Ti rozumiem. Kazdy den rozmyslam o takychto veciach, no viem,ze v dnesnej spolocnosti je tazke presadit nacionalisticke nazory. Ludia si myslia,ze im chcem ublizit a nevidia,ze v skutocnosti mi na nich zalezi. Najhorsie to bude na buduci rok,kedy budeme na dejepise brat 2.svet.vojnu-mame ucitelku,ktora je dokonalym produktom zidovsko-komunistickej ery,takze na mna bude kazdy pozerat ako na netvory,ked zistia,co vlastne uznavam. Normalne sa toho bojim,lebo som proti tomu bezmocna-len tam budem sediet a pozerat sa ,ako dalsia generacia dostava novu davku klamstiev a vymyslov. Ta ucitelka sa navyse tvari ako najvacsi martyr,ked hovori o holokauste a vsetci ju tak nemo pocuvaju,a pritom si uplne vymysla-napr. ma presviedcala,ze zeny v lebensborne museli byt predovsetkym pekne.Potom ma zhodila,ze mna by ajtak nezobrali,lebo mam tmave vlasy. Ja som jej povedala,ze Nemcom islo predovsetkym o crty tvare a rodokmen,no ona nepocuvala a sarkasticky sa smiala.

Problem je,ze one lutuje iba Zidov, a na Slovanov kasle. Raz na hodine recitovala Detvana,a zatial,co mne bolo do placu,ona sa v strede basne zacala smiat a robit si z toho srandu. Ako by som tomu mohla zabranit,ak sa to vobec da? Mam sa vobec snazit protestovat na hodine?

PS: som strasne rada.ze existuju ludia s podobnymi nazormi

Smrť bielej rasy

Negerská rádio stanica v Los Angeles vysielala prejav kazateľa pomenovaný “1996:Rok keď biele ženy prestali mať deti.” Neger vravel, že v r. 1995 pôrodnosť bielych žien bola najnižšia v histórií, v r. 1996 počet detí , ktoré sa narodili bielym ženám bol o 10 % nižší ako rok predtým. Neger vravel, že toto znamená smrť bielej rasy. Stále viac a viac bielych žien odmieta rodiť biele deti. Hovoriaca opica ďalej pokračovala tým , že situácia je pre bielu rasu ešte horšia, pretože nie iba počet narodených detí je nižší ako kedykoľvek predtým, ale aj preto, že 30% detí, ktoré sa bielym ženám narodili v 1996, bolo ne-bielych(!!!). Čierny rasista tiež hovoril, že toto sa nedeje iba v Amerike, ale u všetkých bielych národov. Svojím opičím príbuzným odkázal, že v budúcnosti nebude žiadna rasová vojna, pretože za jednu – dve generácie nebude dosť bielych ľudí na to, aby sa dokázali ubrániť. 

Mám dve otázky: Po prvé, má neger pravdu? A po druhé, ak je toto pravda, prečo to musím počuť od šibnutého negra? Prežitie bielej rasy je najdôležitejšia záležitosť našej doby, ale našich intelektuálov to asi netrápi. Ľudia, ktorí nedokážu fungovať v reálnom svete sa stávajú učiteľmi, a ľudia, ktorí sú príliš blbí na to, aby mohli učiť sa stávajú intelektuálmi. Väčšina intelektuálov v hnutí sa zaujíma popieraním holokaustu. Myslia si, že sa treba hádať so Židmi o tom, koľko odporných zločincov sa zmestí do pece. Popieranie holokaustu je židovský sen stávajúci sa skutočnosťou. Či už počet mŕtvych bol 6 alebo 2 milióny, alebo dokonca jeden jediný Žid, to je Židom skutočne jedno, pokým sa debata zameriava na Žida ako na obeť! Namiesto plačkania nad minulosťou by sme mali biele masy pripravovať na budúcnosť. 

Tak teda, aká je budúcnosť pre bielu rasu?  

Podľa Štatistického úradu, v r. 1996, 73 % z 264,6 milióna Američanov patrí k bielej rase. AVŠAK, podľa MacMillan Almanac, väčšina Portorikáncov je v sčítaní automaticky definovaná ako „bieli“. Naviac, každý Hispánec, ktorý o sebe tvrdí, že je biely, je rátaný ako biely. A každé dieťa narodené bielej žene je tiež biele, bez ohľadu na rasu otca, pokiaľ matka nepodá požiadavku, aby bolo definované ako ne-biele. Ak poloneger a biela žena majú 10 detí, sú rátaní ako jedna veľká biela rodina. Je teda jasné, že skutočný počet bielych Američanov je menej ako 73 %,ale je nemožné získať skutočné číslo od ZOG. Podľa štatistického úradu sa v roku 1960 narodilo 122,7 detí na 1000 bielych žien vo veku od 15 do 44 rokov. V roku 1992 to bolo už iba 66,5 pôrodu na 1000 bielych žien od 15 do 44 rokov. Biela pôrodnosť v roku 1992 bola 54 % tej z roku 1960. Inými slovami, za 32 rokov pôrodnosť poklesla o 46 %. 

…. ssoldierka…

Pre všetkých správne orientovaných mladých Slovákov

Pokiaľ máš rád/a svoj národ a svoju vlasť a máš záujem byť s ľuďmi ktorý majú rovnaké názory a myšlienky tak čítaj ďalej.

Hrdosť a česť by mali byť základom našich duší, láska k vlasti základom našich sŕdc. Tak to už ale u väčšiny ľudí nie je. Každý myslí len na seba a na to ako sa obohatiť na úkor druhých. My veríme, že práve ty by si to rád/a zmenil/a.

Prečo znovu nepocíť teplo na srdci, prečo sa neponoriť do atmosféry dávnych hrdinov, do čias keď svetu vládla pravda, hrdosť a česť. 

Preto sme sa rozhodli zhromaždiť ľudí ktorým sú tieto veci blízke a spoločne ako kedysi rytieri okrúhleho stola pomáhať zlepšiť svet sebe aj blízkym. Pravidelne sa stretávať, chodiť do prírody, opekať, športovať, zdokonaľovať telo aj ducha, aby zo sveta nezmizli viera v dobro a pravdu, a aby ste boli pripravený hrdo stáť pred všetkými nástrahami zla.

Zatiaľ sa táto aktivita rozbieha len Bratislave, preto je táto výzva hlavne pre ľudí z BA a okolia. Ak máte záujem spoznať nových ľudí, spraviť niečo pre seba aj ostatných napíš nám na hlavu.hore@yahoo.com.

Nie je to, že by sme chceli zanevrieť na ostatnú časť Slovenska, len ľudia, ktorý toto rozbiehajú sú v BA. Avšak, ak si aj vy z inej časti Slovenska chcete založiť, alebo už máte podobnú partiu, a chcete pri tom s nami spolupracovať, vymieňať si skúsenosti a mať od nás podporu, nie je problém. Stačí sa ozvať na náš email.  

Netreba zabúdať na to, že to čo povieme sa rýchlo zabudne, ale to čo vykonáme bude žiť večne.

Dvojitý štandard (Hip Hop – čierny versus biely)

Ak ste videli čo i len jednu reláciu venovanú tzv. pravicovému extrémizmu, určite Vám neunikla zmienka o hudobných nahrávkach propagujúcich rasizmus či fašizmus. O čo hlasnejšie sa však tzv, „aktivisti“ za ľudské práva či „toleranciu“ rozhorčujú nad takýmito nahrávkami a kapelami, o to tichšie sú pri iných nahrávkach a kapelách. Akých, pýtate sa? Nuž poďme sa pozrieť na niektoré texty momentálne tak obľúbeného hudobného hudobného žánru – Hip Hop. 

„Kill the white people; we gonna make them hurt; kill the white people; but bay my record first; ha ha ha“ ( Zabi bielych, spôsobíme im utrpenie, zabi bielych, ale najskôr si kúp moju nahrávku, ha ha ha) „Kill the white people“, Apache, Apache Ain´t Shit, 1993, Tommy Boy Music, Time Warner, USA

 Aha, zabudli sme, že ide len o vyjadrenie názoruJ alebo to bolo myslené obrazne? Pozrime sa teda na iných hip Hopových „umelcov“. Mimochodom, ak by ste nevedeli, pojmom diabol či démon označujú títo „umelci“ bielych ľudí. 

„Niggas in the church say: kill whitey all night long … the white man is the devil … the Crips a Bloods are soldiers I´m recruiting with no dispute, drive – by shooting on this white genetic mutnt … letś go and kill some rednecks … Menace Clan ain´t afraid. … I got the 380, the homies think I´m crazy becouse I shot a white baby, I said, I said, I said, kill whitey all night long … a nigga dumping on your white ass, fuck this rap shit, nigga, I´m gonna blast. … I beat a white boy to the motherfucking ground“, ( Negri v kostole hovoria, zabíjaj bieleho po celú noc … biely človek je diabol … Crips a Bloods sú vojaci a ja bez debaty robím nábor, strieľajte za jazdy na toho bieleho genetického mutanta … poďme a pozabíjajme pár červených krkov … Menace Clan nemá strach .. Mám 380, parťáci si myslia, že som blázon, pretože som zastrelil biele dieťa, mám v p…, neger, budem strieľať … Zadupal som bieleho do sku.venej zeme.) „Kill Whitey“, Menace Clan, Da Hood, 1995, Rap-alot Records, Noo Trybe Records, subsidiaries of what was called Thorn EMI and now is called The EMI Group, United Kingdom 

Strieľa si z Vás niekto? Skôr sa niekto chystá strieľať do Vás! 

„Like my niggas from South Central Los Angeles they Found that they couldn´t handle us, Blood, Crips, on the same squad, with the Essays ( Latino gangbangers) up, and nigga, it´s time to rob and mob and break the white man off something lovely“, ( Ako moji negry zo South Central Los Angeles, zistili, že nás nezvládajú, Bloods, Crips, na jednej strane, s Essaya ( hispánsky gangstri), je čas na rabovanie, nepokoje, pripravme bieleho muža o niečo milované. „ The Day the Niggaz Took Over“. Dr. Dree, The Chronic, 1993, Interscope Records, under Time Warner in 1993. 

„Bust a Glock, devils get shot … when God give the word me herd like the buffalo through the neighborhood, watch me blast. … I´m killeng more crackers than Bosnia-Herzegovina, each and everyday. … don´t bust until yau see the whites of his skin. … Louis Farrakhan … Blood and Crips, and little old me, and we all getting ready for the enemy“, (Vystreľ z Glocku, diabli sú zasiahnutí …keď mi Boh povie, zhromaždíme sa v susedstve ako bizóny, sleduj, ako pálim … zabíjam viac bielych než Bosna-Hercegovina, každý deň … nestrieľaj, kým nevidíš bielemu do očí, belobu ich kože … Louis Farrakhan … Bloods and Crips, a trochu starého ja, a sme pripravení na nepriateľa.) „Enemy“, Ice Cube, Lethal Injection, 1993, Priority Records, Thorn EMI, now called THE EMI GROUP, United Kingdom 

A tak by sa dalo pokračovať ….. 

Je pravda, že anglický jazyk a americký černošský slang je prekážkou k pochopeniu textov týchto, i mnoho ďaľších, hip hopových spolkov. Pýtam sa však vás, rodičov: Máte záujem na tom, aby vaše deti vyrastali na takomto druhu hudby? Odpoveď je už na vás.

… freeman…

17. november, sloboda slova? Ako pre koho!

Úplne „fascinovane“ som si prečítala dnes ráno článok od pána Lukáša Krivošíka na http://www.aktuality.sk/spravy/komentare/komentar-borat-v-bratislave.  Určíte ste všetci zaregistrovali, ako včera policajti spacifikovali kazachskú novinárku Balli Marzecovú, ktorá si dovolila u nás demonštrovať proti svojmu prezidentovi. Riadne si demonštráciu ohlásila a riadne skončila, dokonca za použitia policajného násilia, na policajnej stanici. Dosť bežná realita na Slovensku.Všetci sa teraz trápia tým, ako sme sa ako štát zachovali, že u nás nie je sloboda slova a podobne.

Zaujímavé, že keď sa niečo takéto stane novinárovi, všetci sú na nohách a poďme riešiť krivdy sveta.

Keď si dovolí spraviť demonštráciu niekto z „nesprávnej strany tábora“, tak ju buď na poslednú chvíľu zakážu, alebo v tom lepšom prípade ju síce povolia, ale je správou dňa. By ma zaujímalo, či aj jej niekto skontroloval doklady a zapísal si ju, pred tým ako začala demonštrovať, tak ako to robili 17. novembra ľuďom, ktorý prišli na zhromaždenie organizované Iniciatívou za slobodu slova.

Vtedy nikoho, ani našich skvelých novinárov netrápilo, že boli porušené niečie práva, že aj títo ľuďia sú občanmi tejto republiky a aj oni majú ako občania tejto republiky ústavou niečo zaručené.

Ale pán Krivošík vo svojom článku vystihol úplne presne ako to u nás funguje. Dovolím si zacitovať z jeho článku „Túto sobotu sa na Hodžovom námestí ponevierali radikáli zo Slovenskej pospolitosti, k tým však policajti boli prívetiví. Možno sa tí vystrihaní mladíci páčili aj súdruhovi prezidentovi. Veď rovnako ako on, aj kotlebovci myslia národne a cítia sociálne.“  

Čo k tomu dodať? Snáď len to, že je mi veľmi ľúto, keď takýto a podobný ľudia formujú verejnú mienku a dovolia si hanobiť prácu iných ľudí. Lebo to „ponevieranie“ bolo výsledkom práce a snahy ľudí. Ľudí, ktorý sa vo svojom voľnom čase snažia robiť niečo pre Slovensko a nie len pasívne prijímať servírovanú „pravdu“.V slovníku slovenského jazyka som si našla, „ponevierať sa -a nedok. potulovať sa, potĺkať sa“. Ale toto určite ako novinár musí vedieť. Neviem, či na tom námestí bol ale asi nie, lebo okrem policajtov a tajných, ktorý sa stále motali dookola a nenápadne nám robili domáce videá sa tam neponevieral nik. Všetci ostatný tam slušne stáli, aj napriek tej obrovskej zime a jediným hlasným prejavom bol potlesk rečníkom.  

Aký je Váš názor na toto posledné predvádzanie sa štátnej a novinárskej moci?

Ženská intuícia nám hovorí: Rasové miešanie je zlé

Ďalšia biela žena sa postavila za svojich ľudí
Frank Roman a Debbie O´Connorová pre vysielanie relácie „Frankly Speeking“, 30.mája 2006

Tragédia, ktorá sa pred nami rozvinula, je plánované zmiznutie bielej rasy cez proces rasového miešania a nahradzovania. Spolčené médiá a kúpení politici definujú akýkoľvek odpor k tejto tragédii ako „zlý rasizmus“. Podľa nich nemáme právo brániť sa pokračujúcemu vyhladzovanie našej rasy, ale dokonca nám nariaďujú vážiť si to.  

Táto situácia niekedy môže viesť k zastrašovaniu. Ale potom sa odniekiaľ objaví znamenie, že vlastne prispievame k rozporu našich ľudí. Najposlednejšie znamenie pokroku prichádza v podobe pani zo strednej Tennessee, ktorá kontaktovala nášho moderátora relácie Frankly Speeking po vysielaní z 15.apríla, nazvaného „Dievčatá a ženy: Zostaňte verné samé sebe“. Ako skvelý dodatok k tomuto dobre prijatému programu, vám predstavujem myšlienky a náhľady ďalšej rasovo uvedomelej ženy, Debbie O´Connorovej: „Dobrý deň, dámy. Volám sa Debbie O´Connorová. Som matka a babička. Bývam uprostred Tennessee a mám pre vás správu, žena k žene. Chcela by som začať tým, že som veľmi vďačná za prácu National Vanguard a za Franka Romana, ktorý mi umožnil s vami prehovoriť na tému, ktorá je pre mňa veľmi znepokojujúca a mala by byť dôležitá aj pre vás.

Po prvé, vyrastala som na juhu a naučila sa rešpektovať každého, kto na oplátku rešpektoval mňa bez ohľadu na jeho rasu. Bola som učená, že zbytočný konflikt by pre mňa alebo pre niekoho iného so zdravým rozumom nemal byť životnou cestou. Za druhé, bola som učená neprekračovať akékoľvek rasové hranice chodením alebo zapletením sa s mužmi, ktorí neboli belosi. Ako som dospela, chovala som láskyplné priľnutie k vlastnej rase, tak ako to príroda zamýšľala. Žili sme v rôznych dobách a vždy sa to obišlo bez rečí, že rasové miešanie je pre biele ženy vylúčené – a ja som predala túto životnú cestu svojim deťom.

V porovnaní s tým, čo vám hovorí vaša televízia, niektorí vaši vrstovníci a školy, vám toto znie ako „staromódne“ a „obmedzené“. Ale pokiaľ uvážite, čo robí rasové miešanie z dlhodobého hľadiska, začne to dávať väčší zmysel. Nie je dňa, aby som nevidela mladé biele dievčatá a dospelé biele ženy s rasovo miešanými deťmi; deťmi, ktoré nemajú žiadnu skutočnú rasovú identitu. Toto je, dámy, odchýlka od prírody – pretože to zabíja našu cennú európsku pokrvnú príbuznosť. Hlboko vnútri svojej materskej duše viete, že je to zlé.Skutočne chcete, aby sa vám dcéra alebo vnučka vrátila domov z nemocnice s rasovo miešaným dieťaťom, ktoré nebude nikdy prijaté svojimi vrstovníkmi oboch rás? Koniec koncov, čierny pár nemôže splodiť biele dieťa, ani biely pár nemôže splodiť čierne dieťa. Je to preto, že každá rasa je stvorená v božskom pláne, k naplneniu svojho vlastného osudu, ako je to iba tá daná rasa schopná učiniť. To je zákon prírody.

Príliš veľké množstvo v súčasnej generácii mladých belochov pácha rasovú samovraždu. Som hlboko zarmútená, keď vidím biele ženy a matky popierajúce svoje vlastné materské inštinkty pre rasové prežitie.

Zvážte toto: Hlboko vo vnútri svojej ženskej intuície, skutočne veríte tomu, že drahocenné biele dieťa, ktorým ste bola požehnaná, naozaj nie je odlišné od ne-bieleho dieťaťa? Skutočne veríte, že je dobrá vec pripustiť splynutie fyzickej a duchovnej podstaty bieleho dieťaťa v africko-mexickú treťosvetú masu?

Ako raz povedal môj priateľ Frank Roman z National Vanguard: „Čo snáď môže byť povznášajúce na birasových deťoch, strata identity a rozpad dvoch odlišných genetických fondov?“

Dámy, dokonca zatiaľ čo hovoríme, ukazujú výsledky sčítania ľudu, že 45% detí pod päť rokov je teraz z rasových  „menšín“. A nebelosi sú svojimi rodičmi učení ctiť svoju rasu – zatiaľ čo belosi ani nie. Pokiaľ sa teraz niečo nestane, budúcnosť bielych detí je v hroznom nebezpečenstve.

Učíte svoje deti – svojimi slovami, svojimi činmi alebo svojím mlčaním – že sú biela identita a biele dedičstvo nepodstatné? Všetkým ženám, ktoré ma môžu počuť, pamätajte: Je tu veľká zodpovednosť, ktorá súvisí so životom bielej matky. Nemá to nič spoločného s „nenávisťou“. Všetko to má dočinenia so starostlivosťou o vaše dieťa, s pomocou svojmu dieťaťu dosiahnuť jeho alebo ich skutočný osud, a s pokračovaním našej identity v budúcnosti, ktorá bude s vami a vašim dieťaťom ovela lepšia.“

Svet je skutočne omnoho lepším miestom s ľuďmi ako je Debbie O´Connorová. A naša rasa je požehnaná, keď sa zastáva samej podstaty etiky a cti, ktoré sú vlastné nášmu ľudu.

Pokiaľ by viacej bielych rodičov viedlo svoje deti po vzostupnej ceste, učiac ich, že rasová sebazáchova je najvyššia hodnota všetkých vecí, samotným vrcholom etiky – potom, a iba vtedy, budú mať naši ľudia budúcnosť: nestanú sa iba prežívajúcimi, ale prosperujúcimi ako skutoční dediči svojho vlastného osudu 

17. november, Deň boja za slobodu slova a demokraciu

Prípravy na Mikuláša finišujú

Priatelia 

Naša akcia Mikuláš https://hlavuhore.wordpress.com/2007/09/19/akcia-mikulas/ začína finišovať.

Preto by sme chceli poprosiť všetkých, ktorý nám pomoc prisľúbili, ale hlavne tých, ktorý sa ešte nezapojili a mali by záujem urobiť niečo pekné pre naše biele deti, našu budúcnosť aby sa behom tohto týždňa ozvali na náš mail hlavu.hore@yahoo.com.

Chceme dokompletizovať „zoznam“ detí, ktorým ideme zaslať mikulášske prekvapenie.

Nechcem moralizovať, ale ja osobne si myslím, že by sme mali zabudnúť na veci typu, len pre našich známych, je načase spojiť sily a konečne aspoň v niečom začať držať spolu. Naše skupinkovanie sa a nezhody medzi týmito skupinkami sú našimi najväčšími nepriateľmi a deti sú veľmi pekná „vec“, ktorá by nás mohla aspoň na chvíľku zjednotiť.

Otrepaná fráza „ v jednote je sila“ nie je len fráza a mali by sme sa nad ňou vážne zamyslieť.  

Boj proti úžere III.

Ekonóm Milton Friedman je presvedčený, že k ekonomickému kolapsu v roku 1929 došlo kvôli tomu, že Federal Reserve System odmietol nakupovať vládne dlhopisy, čo by dalo bankám viac hotovosti, a takto spôsobil monetárnu katastrofu, ktorá následne viedla k hlbokej ekonomickej kríze.

Na počiatku 19. storočia prišli slobodomurári do Európy, aby tu pripravovali svoje socialistické revolúcie. Obzvlášť zlá bola v roku 1805 situácia na Guernsey,jednom z Channel Islands. S populáciou o polovicu menšou než Jersey, Guernsey sa teší miernej a vlhkej klíme a úrodnej zemi. Ľudia nemali peniaze, aby si mohli kupovať tovary, výroba sa zastavila a robotníci nepracovali. Blížil sa bankrot, pretože nemohli platiť dane Anglicku a úroky veriteľom, negarantovali sa žiadne nové pôžičky. Situácia bola zúfalá. Ľudia začali opúšťať ostrov a emigrovať do Austrálie.

V roku 1815 na Guernsey potrebovali novú tržnicu. Neboli peniaze. Niekto navrhol, že ostrov by mal využiť dávne právo a vydať svoje vlastné bezúročné peniaze. Najprv bol tento návrh zamietnutý, no keďže urgentne potrebovali 5 tisíc libier a mali k dispozícii iba tisíc liebier, bailiff (správca ostrova) daniel de Lisle Brock v roku 1816 rozhodol o vydaní 4 tisíc libier v jednolibrových bezúročných guernseyských bankovkách. To bol prídavok k momentálnej zásobe anglických libier, ktoré už dve hlavné banky udržiavali na ostrovev obehu.

Začala sa výstavba novej tržnice, všetko bolo platené týmito novými peniazmi. Keď bola hala dokončená, objavili sa zákazníci a obchody šli lepšie, než sa očakávalo. v roku 1822 bola tržnica splatená. 4000 jednolibrových bankoviek bolo zničených. Prvý projekt s novými peniazmi bol tak úspešný, že bol zanedlho nasledovaný ďalšími. Bola potrebná nová cesta, bol dostatok štrku, kameňa a pracovnej sily – no žiadne peniaze na jej zaplatenie. Celkovo sa vydalo bankovky v hodnote 55 tisíc libier, ktoré zaplatili vybudovanie tržnice. Vybudovaná bola nová škola, potom ďalšie, obnovené bolo okolie tržnice, vybudovaných niekoľko ďalších budov, ako i rozšírené cesty. Spolu s najnovšími cestami v Európe a kanalizáciou bol vybudovaný nový prístav. Splatilo sa to príjmom daní a bankovky boli opäť zničené. Všetky tieto projekty poskytli zamestnanosť a ekonomickú stimuláciu.

V roku 1827 de Lisle Brock bol schopný hovoriť o “zlepšeniach, ktoré sú predmetom obdivu návštevníkov, a ktoré prispievajú k radosti, zdraviu a blahobytu obyvateľov.” Od roku 1815 sa mnohé istotne zlepšilo. Je význačné, že Guernsey veľká ekonomická kríza nikdy netrápila. Neexistovala nezamestnanosť a daň bola 10 pencí na libru.

Čosi sa zlepšovalo naďalej. Znížil sa dovoz drahej anglickej múky. Peňažná zásoba nikdy nepresiahla 60 tisíc libier. Nezamestnanosť prakticky neexistovala. Guernsey sa stal prosperujúcou ostrovnou komunitou. No slobodomurári nemali tento raj radi, zo strachu, že sa táto myšlienka môže rozšíriť do iných častí Európy. V takomto prípade by neboli viac schopní pokračovať vo svojich deštruktívnych projektoch.

V roku 1830 banky spustili protiútok a začali zaplavovať ostrov svojimi vlastnými bankovkami. Bankári Finkelstein & Co. z Londýna boli prvými, ktorí si na ostrove otvorili kanceláriu. Nato začali so svojou propagandou za “lepšie peniaze”, “skutočné peniaze”. Ľudia tomuto klamstvu verili, čo vyústilo do nedostatku peňazí a žiadostí o pôžičky v bankách. De Lisle Brock bojoval za záchranu zdravej ekonomiky ostrova a vysokého štandardu života ako lev – no neúspešne. Intrigy a podkopávanie zo strany slobodomurárov viedli ekonomiku ostrova do područia bánk a ich vykorisťovania.

Príklad Guernsey z rokov 1816 až 1837 hovorí sám za seba. Bez slobodomurárskej ekonomiky môžeme existovať, a môžeme existovať oveľa lepšie. No pokúsiť sa odstrániť úrok sa považuje za najhorší možný zločin proti ľudstvu.

V roku 1837 bolo do obehu vládou daných 55 tisíc libier, z primárneho dôvodu financovania lokálnych projektov, ako boli vlnolamy, cesty, nová tržnica, kostol a škola. Týchto 55 tisíc libier viac ako zdvojnásobilo peňažnú zásobu, no neexistovala žiadna inflácia.

V roku 1914, kým Briti svoju vlastnú peňažnú zásobu obmedzovali, Guernsey vydávala viac – ďalších 140 tisíc libier počas 4 rokov. V roku 1958 bolo v obehu na Guernsey 500 tisíc bezúročných peňazí, a stále žiadna nflácia.

V roku 1990 bolo v obehu celkovo 6.5 milióna libier, vydaných bezúročne. Neexistoval žiaden verejný dlh ako vo zvyšku Británie, ktorá stále platila za svoje vojnové dlhy. No na Guernsey bola prosperita evidentná všade.

Nebolo to nič nové. V roku 1793 trpel Liverpool extrémnymi problémami s cash flow, ktoré vyriešil vydaním (zo zákona Parlamentu) okolo 300 tisíc libier nenávratných peňazí, ktoré boli použité na verejné práce s veľkým prínosom pre mesto a jeho ľud. Toto vydanie peňazí v Liverpoole zmiernilo bezprostrednú dlhovú krízu.

30. júna 1934 londýnsky magazín New Britain publikoval vyjadrenie slobodomurára a bývalého premiéra Davida Lloyda Georgea: “Veľká Británia je otrokom medzinárodných finančných síl.”

Slobodomurárski bankári počas posledných 25 rokov požičiavali peniaze vládam industrializovaných národov, pre ktoré je čoraz ťažšie tieto svoje enormné dlhy splácať. Táto monetárna sila má dostatok peňazí na to, aby odstavila akýchkoľvek neústupných politikov. Ľudom zvolení politici nemajú viac možnosť viesť politiku podľa svojho želania. Nemôžu získať späť moc, až kým nebudú dlhy splatené. Za každý požičaný dolár sa politici zbavujú ďalšej moci. Rozvojové krajiny sú v ešte horšej situácii, nie sú schopné splácať ani úroky svojich pôžičiek.

Počas rokov 1982-1990 banky industriálnych národov od týchto úbohých národov obdržali 1345 triliónov dolárov v úroku a anuite.

Argentínsko-nemecký ekonóm Silvio Gesell (1862-1930) sa snažil zaviesť “slobodné peniaze”. Margrit Kennedy vo svojej knihe Interest and Inflation Free Money (1988) uvádza, ako prívrženci Gesellovej teórie slobodnej ekonomiky v 30. rokoch (20. storočia) učinili v niektorých krajinách, vrátane Nemecka, Švajčiarska, Španielska a U.S.A., niekoľko pokusov s bezúročnou menou. Obzvlášť úspešný bol model použitý v malom meste Woergl v rakúskom Tirolsku. V roku 1932 tam boli zavedené myšlienky opísané v Gesellovej knihe Die Naturlische Wirtschaftsordnung (1916).

V auguste 1932 mestská rada Woerglu vydala svoje vlastné bankovky, zvané pracovné certifikáty, v hodnote 32 tisíc šilingov. Kryté ekvivalentným množstvom skutočných šilingov v banke, rada dala do obehu 12 600 pracovných certifikátov. Poplatok za použitie peňazí bol 1 percento mesačne, resp. 12 percent ročne. Tento poplatok mal byť platený osobou, vlastniacou bankovku, na konci mesiaca, vo forme známky v hodnote 1 percenta hodnoty bankovky, prilepenej na zadnú stranu bankovky.

Mesto týmito peniazmi platilo za mzdy a stavebný materiál. Bola vybudovaná zjazdová dráha, obnovené ulice spolu s kanalizačným systémom, mosty, vylepšili sa cesty a verejné služby, a splácali platy a materiál, tieto peniaze akceptoval mäsiar, obuvník, pekár, každý.

Nízky poplatok umožňoval pred použitím “skutočných” peňazí každému dávať prednosť uvádzaním týchto peňazí do obehu. Behom roka bolo 32 tisíc pracovných certifikátov v obehu 463-krát a tak umožnili výmenu tovarov a služieb v hodnote 14 816 tisíc šilingov. V porovnaní so stagnujúcou národnou menou obiehali tieto peniaze 8-krát rýchlejšie. Behom roka bola nezamestnanosť znížená o 25 percent. Keď sa však okolo 130 komunít v Rakúsku začalo zaujímať o adaptáciu tohto modelu, rakúska národná banka 1. septembra 1933 zakázala tlač akejkoľvek miestnej meny.

Nezamestnanosť sa vrátila, prosperita zmizla a situácia bola “normalizovaná”, t.j. “slobodomurárizovaná”.

Ekonomické otroctvo

V dnešných cenách je vždy zahrnutý úrok, čo všetky tovary a služby značne zdražuje a ponecháva veľmi malý obnos v peňaženke. Ekonomický historik John King poukázal na to, že kvôli úroku musia podnikatelia svoje ceny neustále zvyšovať, čo sa kamufluje ako inflácia. King doporučoval čo najrýchlejšie zrušenie úroku, aby sa vyhlo ekonomickej katastrofe. Každý musí pomôcť splácať úrok. Ten je zahrnutý vo všetkých cenách – okolo 77 percent z nájomného, napríklad. Objavujú sa nové dane a ďalšie poplatky. Takto sa stávame otrokmi bankárov. Bez platenia úroku by boli ceny tovarov polovičné.

Podľa švédskeho historika Hermana Lindqvista sa počiatkom 19. storočia slobodomurári rozhodli, že mzdy majú byť ustálené na úrovni chudoby. Takýto postoj dokazuje enormné pohŕdanie obyčajným ľudom. V rokoch 1860 až 1910 odišlo do Ameriky takmer milión Švédov s spojení s niekoľkými rokmi hladomoru, chudoby a v ťažkostiach so zabezpečením rodín.

Počas stredoveku boli podmienky oveľa lepšie, než slobodomurárske mýty tvrdia. Vypočítalo sa, že saský murár, okrem jedla zdarma, zarábal v prepočte na dnešné podmienky minimálne 26 tisíc mariek mesačne. Remeselníci zvyčajne okrem miezd získavali rôzne benefity. Napriek vysokým mzdám bol pracovný deň krátky, zvyčajne 8 hodín denne, 5,5 pracovných dní týždenne. Až v roku 1479 pridali hodinu práce navyše. Tovariši mali voľný pondelok, zvaný “modrým pondelkom”, zvyčajne bez zníženia mzdy. Vo Švédsku to bolo zrušené nariadením gildy v roku 1669.

Aby si ich nemýlili so šľachticmi, remeselníkom v saskom Freiburgu bolo doporučené, aby nenosili zlaté šperky a hodvábne či saténové šaty, aj keď si ich mohli dovoliť. Prekvitanie ekonomiky a kultúrneho života sa dalo pripísať používaniu brakteáktnych mincí, ktoré boli základom systému s postupným sťahovaním mincí z obehu, pretože sa často lámali. K sťahovaniu mincí dochádzalo trikrát ročne a slúžilo zároveň ako zdaňovanie. Používanie starých mincí nebolo povolené. Nikto nechcel utrpieť stratu lpením na “zlých” peniazoch, pretože výmenou za 12 (starých) mincí človek dostal iba 9 nových mincí. Ekonomika prosperovala, pretože nebol prítomný efekt úrok generujúcich peňazí. Neexistoval žiaden úrok. Pre slabých, starých a chorých existovali hospice, bohatí zvyčajne poskytovali chudobným ubytovanie, oblečenie a jedlo zdarma. Bohatstvo bolo relatívne rovnako distribuované na všetkých úrovniach spoločnosti.

Všetko to zmizlo prebraním kontroly ekonomiky slobodomurármi. Od tohto momentu si človek nemohol dovoliť viesť decentný život. Na umožnenie ľuďom zotrvať v tejto mizérii je propagovaná lož, že predtým to bolo oveľa horšie, čo nie je s istotou pravda.

Súčasný systém úroku umožňuje bohatým zbohatnúť ešte viac, zatiaľčo ľudia v núdzi čoraz ťažšie napĺňajú svoje potreby. O droku 1968 do roku 1982 vzrástol národný produkt Západného Nemecka o 300 percent, kým úrok na štátnom dlhu vzrástol o 1160 percent. V roku 1962 tento úrok predstavoval 29 miliárd DM. Keď sa zruší úrok, inflácia mizne. Kennedy vo svojej knihe zdôrazňovala, že je taktiež nutné zrušiť daň z príjmu. Vláda sa bude musieť uspokojiť s veľmi nízkou DPH, inak bude vzrastať šedá ekonomika. Momentálne úroková miera s nedostatkom peňazí rastie.

Európske spoločenstvo počas rokov 1982-99 prišlo až o 735 tisíc pracovných miest kvôli dlhovej kríze, kým U.S.A. stratilo v rovnakom období až 1.8 milióna pracovných miest.

Švédsky národný dlh predstavoval v jeseni 1997 subu 1.4 trilióna korún, čo znamená, že Švédsko je zadlženejšie viac než Brazília či Argentína. Úrok na národnom dlhu predstavoval 111 miliárd korún ročne, čo je o 40 miliárd viac, než náklad starých benefitov. V roku 1997 každý Švéd dlhoval rôznym bankám v priemere 158 558 korún. Polovica švédskeho národného príjmu putuje na splácanie úroku. V roku 1190 šlo 25 percent príjmu z exportu na podporu národného dlhu. Bengt Dennis, hlava centrálnej banky, uviedol: “V kruhoch, v ktorých sa pohybujem, sa očakáva, že si Švédsko udrží vysokú úrokovú mieru.”

Na počiatku 90. rokov (20.storočia) bankári Salomon Brothers, ktorí poskytovali švédskej vláde obrovské pôžičky, požadovali devalváciu švédskej koruny, čomu vláda vyhovela.

Argentína vyhlásila na jar 2002 bankrot kvôli národnému dlhu vo výške 132 miliárd USD. V roku 1998 skolabovali dve židovské banky (Banco de Patricios a Banco de Mayo) kvôli kriminálnym aktivitám svojich predstaviteľov. To bol finálny úder národnej ekonomike.

Taliansky národný dlh predstavoval v lete 2001 astronomických 2391663000000000 lír (14583150000 USD), čo sa zhruba rovnako 105 percentám GNP.

Brunejský sultanát na severe Bornea má školstvo a zdravotnú starostlivosť zdarma. Neexistuje zdaňovanie a DPH, no životný štandard je na vysokej úrovni. Úrokové miery sú veľmi nízke. Krajina má obrovské zásoby ropy a zemného plynu, export ktorých im prináša obrovské príjmy. Sultán Muda Hassanal Bolkiah je jedným z najbohatších ľudí na svete, jeho aktíva sa odhadujú na zhruba 20 miliárd USD.

Nórsko má taktiež ropu a zemný plyn, no politici nechcú zrušiť daň z príjmu a ďalšie poplatky. Ceny sú hrozivo vysoké, zdravotná starostlivosť znamená čakanie v dlhých radoch.

1. mája 1998, presne 222 rokov po založení rádu Iluminátov (222 je 1/3 zo 666, čo je zase 1/3 z 1998), bola založená európska centrálna banka, v skutočnosti kartel súkromných bánk. Všetci ľudia budú zadĺžení prostredníctvom daní. Slobodomurárski bankári sa tak snažia realizovať dávnu predstavu templárskych rytierov vytvoriť európsky superštát prostredníctvom bankového systému.

Dánske “nie” euru v referende v septembri 2000 a švédske “nie” v septembri 2003 však dokazuje, že nie všetko ide podľa plánu. Človek nemusí byť prorokom, aby videl, že euro ekonomiku nestabilizuje, aj keď sa to nedá nahlas povedať. Bernard Conolly, ktorý bol predsedom oddelenia menovej politiky v Európskej komisii v Bruseli, v roku 1996 publikoval knihu The Rotten Heart of Europe, v ktorej tvrdil, že fixné výmenné kurzy a monetárna únia (EMÚ) povedú k nestabilite a rastúcej nezamestnanosti. Domnieval sa, že výsledok bude strašný. Connolly bol prepustený.

Pri návšteve Švédska v auguste 2003 Connolly zdôraznil, že zavedenie eura povedie k ekonomickej katastrofe a k pádu európskych demokracií. Varoval, že euro je používané ako pretext pre formovanie ekonomického, politického a vojenského superštátu.

V južnej Európe sa problémy zhoršovali. Napríklad Portugalsko sa nachádza na pokraji politického kolapsu, nepokoje v uliciach nie sú ďaleko. Tento stav sa bude šíriť po celej Európe. Connolly prirovnal situáciu k ekonomickému kolapsu v Argentíne, no krajiny EMÚ sú na tom horšie. Argentína bola schopná prelomiť svoju previazanosť na americký dolár, no krajiny EMÚ nemôžu euro opustiť.

V roku 1910, ako i teraz, bol 1 meter 1 metrom. Liter je stále litrom, no švédska koruna v roku 2004 nie je hodná toľko, čo v roku 1910. Jej hodnota prudko klesla. Nie je to čudné?

Švédske a americké oficiálne štatistiky uvádzajú, že v roku 2000 bolo zhruba 140 percent príjmu priemerného pracujúceho človeka vynaložených na životné potreby ako je jedlo, oblečenie, vzdelanie, zdravotná starostlivosť, oproti 75 percentám na počiatku 70. rokov (20. storočia). Dnes na zabezpečenie potrieb tak-tak postačuje zárobok oboch rodičov.

Na počiatku 70. rokov (20. storočia) celková hodnota svetového obchodu s priemyselným tovarom bolo 50 percent, zvyšok bol v akciách a podieloch. V roku 2001 bol podiel 1 percento tovarov a 99 percent v cenných papieroch. Špekulácia vládne.

Súčasný monetárny systém podporuje podvod a šírenie šedej ekonomiky, a viedol k tomu, že ľudia v núdzi strácaju oveľa viac než tí, čo majú viac ako potrebujú. V rukách istých jednotlivcov, zhodou okolností slobodomurárskych bankárov, sa sústreďuje čoraz viac peňazí. Ak by sa zrušil úrok, z tohto nového systému by profitoval každý, nielen 80 percent tých, ktorí sa považujú za chudobných.

Alfred Herrhausen, člen rady Deutsche Bank, poukázal: “Tí, ktorí sú zodpovední za súčasný monetárny systém, vedia veľmi dobre, že nemôže pretrvať, ale nepoznajú žiadnu inú alternatívu alebo nechcú ani žiadnu poznať.”

Pre slobodomurárov je dôležité, aby nás udržiavali v ekonomickom otroctve, inak by urobili všetko pre zrušenie úroku. Prostredníctvom daní a ciel vláda vlastní väčšinu výsledku ekonomických aktivít ľudí. Akú hodnotu majú potom nádherné frázy slobodomurárov o humanizme? Popredným cieľom slobodomurárskych vodcov bolo čo najlepšie súčasné ekonomické otroctvo zakamuflovať. Človek sa musí pýtať sám seba, či sa im to podarilo.

Bibliografia:

“Bonniers stora lexikon” / Bonnier’s Encyclopaedia, Stockholm 1985, s. 252.
Diagnosen (nemecký magazín), február 1986
Grubiak, Olive a Jan, The Guernsey Experiment, Omni Publications, 1960.
Jaikaran, Dr. Jacques S., The Debt Virus. A Compeling Solution to the World’s Debt Problems, 1992
Kennedy, Margrit, Interest nad Inflation Free Money, Goeteborg 1993, s. 137-139.

JURI LINA je medzinárodne uznávaný autor. Jeho hlavnou špecializáciou je politická ekonómia, so špecifickou koncentráciou na spojenie medzi financiami a politickými režimami. v súčasnosti žije vo Švédsku.

…… freemen…..

Boj proti úžere II.

V Holandsku sa tajným spoločnostiam podarilo založiť centrálnu banku už v roku 1609. Podobným spôsobom, ako bola založená Bank of England, bolo založených okolo 40 najdôležitejších centrálnych bánk sveta. Týmto spôsobom slobodomurárski bankári ovládali dlhodobý vývoj na svete metódou úroku z pôžičiek, centrálnymi bankami ako sprostredkovateľmi, politikmi ako bábkami a ľuďmi ako nevedomými nájomnými sluhami. Slobodomurármi kontrolované banky takto môžu ovládať politický život bez toho, aby boli viditeľné. Anglický ľud posilnil moc týchto neviditeľných slobodomurárov skrze platenie daní počas 3 storočí. Centrálne banky mali pôvodne udržiavať stabilnú ekonomiku.

V skutočnosti je tomu úplne inak.

Benjamin Franklin písal o britských kolóniách v Severnej Amerike v 50. rokoch 18. storočia: “Nikde na svete človek nenájde šťastnejších a lepšie sa majúcich ľudí.” Vysvetľoval, že tomu bolo kvôli tomu, že “v kolóniách si vydávame vlastnú menu”, ktorá sa nazývala “colonial scrip”. Ďalej vysvetľoval: “Vydávaním našej vlastnej meny môžeme kontrolovať jej kúpnu silu a nikomu nie sme povinní platiť úroky.”

V týchto britských kolóniách v Novom Anglicku existovalo bohatstvo, ostro kontrastujúce s chudobou a trápením v Anglicku. Existoval tam dostatok peňazí a boli bezúročné.

Keď slobodomurárski bankári v Anglicku počuli Franklinov prejav pred britským Parlamentom, uistili sa, aby Parlament zakázal kolóniám používať ich vlastný finančný systém a namiesto toho požadovali, aby používali úročené peniaze v zlate a striebre. Dostupné bolo iba nepostačujúce množstvo týchto peňazí. Peňažná zásoba bola znížená na polovicu a kolónie boli nútené požičať si peniaze od Bank of England. Výsledkom bol prehnaný úrok a ceny rástli. Behom roku boli ulice plné nezamestnaných ľudí.

V amerických učebniciach sa ako dôvod vypuknutia revolúcie uvádza daň z čaju, no podľa Franklina “by kolónie s ochotou zniesli malú daň [(2 percentá)] na čaj a ďalšie tovary, ak by Anglicko nestiahlo z kolónií ich peniaze, čo prispelo k vzniku nezamestnanosti a nespokojnosti.” Výsledkom vplyvu anglických bánk na britský Parlament bola strašná chudoba v Amerike. Keď táto situácia nastala, bolo jednoduché ľudí pripraviť na vojnu, čo slobodomurári učinili s uspokojením. Potrebovali bezpečnú základňu pre svoje budúce globálne aktivity.

Medzi mužmi, ktorí napísali Ústavu z roku 1787 boli takí, ktorí sa domnievali, že by sa mali brániť proti finančnému vyciciavaniu medzinárodných bankárov. Preto Článok I, odstavec 8 Ústavy uvádza: “Kongres bude mať moc . . . vydávať peniaze,, regulovať ich hodnotu. . .”

Alexander Hamilton, slobodomurár a minister financií vo vláde George Washingtona, a taktiež agent medzinárodných finančníkov, nariadil založenie súkromne vlastnenej federálnej banky a zavedenie úročených peňazí. Jeho argument bol jednoduchý: “Obmedzený národný dlh bude pre národ požehnaním.” Považoval za nebezpečné, aby vláda vydávala svoju vlastnú menu.

Takto sa USA dostali k svojej prvej centrálnej banke v roku 1791. Bola súkromne vlastnená, no mala zmluvu iba na 20 rokov. Potom tento kontrakt už nebol obnovený. Andrew Jackson odkazoval na fakt, že Ústava dala Kongresu právo vydávať menu v dostatočnom množstve, no nie právo previesť toto právo na iných.

Historik Richard Boesen došiel k záveru, že slobodomurár Nathan Rothschild (1777-1836), ktorý v roku 1806 založil svoju banku v Londýne a ktorý čiastočne financoval napoleónske vojny prostredníctvom Bank of England, následne vydal ultimátum – buď bude zmluva obnovená, alebo dôjde k vojne. Jackson nazýval slobodomurárskych bankárov bandou zlodejou a sľúbil ich zničenie. Rothschild vydal svoje vlastné príkazy: “Dajte týmto drzým Američanom lekciu, dostaňte ich späť na úroveň kolónií.”

Britská vláda začala obmedzovať americký námorný obchod a kontrolovala americkú expanziu do Kanady. Prezident James Madison v roku 1812 nemal žiadnu inú voľbu, než nechať Kongres vyhlásiť Anglicku vojnu. Zámerom vodcu slobodomurárov, Rothschilda, bolo nechať zničiť krajinu v takom rozsahu, aby boli Američania nútení požiadať o finančnú pomoc. Veľká Británia však nedokázala získať späť stratené kolónie, a USA neuspeli v okupácii Kanady. K bojom došlo v roku 1814.

Zabitých bolo mnoho, no Rothschild tentokrát netriumfoval. Obnovený kontrakt centrálnej banky bol znovu zrušený v roku 1836 počas prezidentúry Andrewa Jacksona (1829-1837), napriek faktu, že bol veľmajstrom slobodomurárov v Tennessee. Centrálna banka bola zrušená.

Európski bankári a ich americkí agenti i tak vykonávali rozsiahlu kontrolu amerického monetárneho systému. Gustavus Myers vo svojej knihe History of the Great American Fortunes (1910) pripúšťa: “Pod povrchom mali Rothschildovci po dlhú dobu priamy vplyv diktujúc americké finančné zákony. Legálne záznamy dokazujú, že oni kontrolovali starú Bank of the United States.”

V amerických knihách dejepisu nenájdete nič o úlohe bánk v prvej a druhej americkej vojne o nezávislosť (t.j. 1775-83 a 1812-14). Nenájdete tam nič ani o bezdlhových “greenbacks” (bankoviek) vydaných Abrahamom Lincolnom. Ich existencia je overená len niekoľkými
encyklopédiami.

Na financovanie americkej občianskej vojny, ktorá vypukla 12. apríla 1861 bol prezident Abraham Lincoln nútený využiť právo Kongresu vydať svoju vlastnú menu. V rokoch 1862 až 1864 bolo vydaných 450 miliónov bezúročných “greenbacks”. Lincoln pri svojom znovuzvolení v roku 1864 prisľúbil, že hneď po skončení vojny začne boj proti bankám. Lord Goschen, predstaviteľ finančného sveta, v The London Times napísal: “Ak sa táto finančná politika stane trvalou, vláda môže bez výdajov získavať potrebnú monetárnu zásobu. Môže splácať svoj dlh a splácať svoje pôžičky bez dlhu. Bude mať dostatok peňazí na obchodovanie (na otvorenom trhu). Bude zdravšia než akákoľvek iná (vláda) v dejinách. Ak túto vládu nezvrhneme, zvrhne ona nás.”

Sever bol počas občianskej vojny financovaný Rothschildovcami prostredníctvom ich agenta Augusta Belmonta (pravým menom Shoenberg) a Juh bratmi Erlangerovcami, ktorí boli príbuzní Rothschildovcov.

Občianska vojna skončila 9. apríla 1865 a medzinárodné slobodomurárstvo začalo pracovať na odstránení prezidenta Lincolna.

Lincolna zavraždil John Wilkes Booth (Botha), slobodomurár 33. stupňa, 15. apríla 1865 vo Washingtone, D.C, len 6 dní po skončení občianskej vojny. Izola Forrester, Boothova pravnučka, vo svojej knihe This One Mad Act ä1937) uviedla, že Booth patril k lóži Rytierov zlatého kruhu (Knights of the Golden Circle) a taktiež k “revolučnému” hnutiu Mladá Amerika (Young America) Giuseppe Mazziniho. Izola Forrester podrobne objasnila, že v zavraždení prezidenta mali prsty slobodomurári. Booth bol zanedlho eliminovaný.

Zmieňovaná slobodomurárska lóža Rytierov zlatého kruhu bola čiastočne do sprisahania zapojená. Tento názov sa začal objavovať v tlači, a tak sa slobodomurársky vodca Albert Pike v roku 1866 rozhodol premenovať ju na Ku Klux Klan, “kyklos” v gréčtine znamená “kruh”.

Oficiálne vznikla ako nová organizácia v roku 1866 v Pulaski, štát Tennessee. V roku 1882 bola zakázaná. v Súčasnosti existujúca skupina s rovnakým názvom bola založená v roku 1915 Williamom Josephom Simmonsom a teda nevychádza zo slobodomurárskej lóže, ktorá existovala v 60. a 70. rokoch 19. storočia.

Po Lincolnovej smrti sa veci dali do “normálu”. Objem peňazí v obehu, ktorý v roku 1866 predstavoval 1,9 miliardy dolárov, čiže 50,46 dolára per capita, bol do roku 1876 zredukovaný na bojem 605 miliónov, čiže 14.60 na osobu.

Výsledkom bolo 56 446 bankrotov za 10 rokov a strata 2 milardy dolárov. V roku 1887 slobodomurárski bankári zredukovali peňažný objem etše viac, na 6,67 dolára na hlavu. Írska autorka Margrit Kennedy vo svojej knihe Interest and Inflation Free Money uviedla, že pri nedostatku peňazí vždy stúpa úroková miera. To vedie k bankrotom a zhoršuje mieru nezamestnanosti.

V amerických učebniciach sa tvrdí, že bolo dobré, že v roku 1896 nebol zvolený kandidát na prezidenta za demokratov, William Jennings Bryan, pretože bol proti zlatému štandardu a “zdravým peniazom” bánk (t.j. peniazom vytvárajúcim dlh). Bryan vo svojom prejave “Cross of Gold “(Kríž zo zlata) pred národným zhromaždením demokratov v Chicagu, 9. júla 1896 vysvetľoval: “Keď obnovíme peniaze Ústavy, budú možné všetky ďalšie nutné reformy, dokiaľ tak neučiníme, žiadna reforma sa nedá uskutočniť.”

Bryan nebol zvolený, a o 17 rokov neskôr, v roku 1913, Kongress prijal zákon (zavedený slobodomurárskym prezidenom Woodrowom Wilsonom), ktorý mal v úmysle zrušiť právo Kongresu vydávať menu a previedol toto právo na peňažný systém “federálnej rezervy”.

Kongresman Charles A. Lindbergh, otec slávneho letca, o tom povedal nasledovné: “Keď to podpíše prezident, zlegalizuje sa neviditeľná vláda finančníkov. Najhorší legálny zločin storočia je faktom. Deň zúčtovania sa oddialil len o pár rokov.”

Muž, ktorý hral v založení centrálnej banky v USA veľmi dôležitú úlohu, bol Paul Warburg. Bol nemeckým imigrantom, ktorý do Ameriky prišiel spolu so svojím bratom Felixom. Obaja bratia sa stali partnermi v bankovom dome Kuhn, Loeb & Co., vedenom iluminátom Jacobom Schiffom, ktorý patril taktiež i k B’nai B’rith. Warburgovcov podporoval Nelson Aldrich (ktorý sa neskôr stal starým otcom Nelsona a Davida Rockefellerovcov), ktorý bol v Senáte agentom Johna Pierpointa Morgana. Rodina (Samuela Mosesa) Del Branco sa v roku 1559 presťahovala z Talianska do Nemecka, zmeniac si meno na Warburg. V roku 1798 rodina založila banku M. M. Warburg & Co.

V roku 1949 došiel historik Fredrick Lewis Allen k záveru, že finančná panika v roku 1907 bola spôsobená slobodomurárskym bankárom J. P. Morganom. Bola použitá ako dôkaz potreby centrálneho bankového systému.

Frank Vanderlip, ktorý pracoval pre Rockefellera, vo svojich pamätiach pripustil: “Neverím, že zveličím, ak poviem, že naša tajná exkurzia na Jekyll Island bola skutočným počiatkom toho, čo sa nakoniec stalo Systémom federálnej rezervy.”

Počas spomenutého stretnutia na Jekyll Islande na konci roku 1910 Paul Warburg zdôrazňoval, aby sa za každú cenu vyhýbali výrazu “centrálna banka”. Rozhodli sa prezentovať projekt ako Regional Reserve System (Systém regionálnej rezervy).

Zabezpečilo sa, aby bol za prezidenta zvolený slobodomurár Thomas Woodrow Wilson, Morganov kandidát. Jeho kampaň bola financovaná Jacobom Schiffom, Bernardom Baruchom, Henry Morgenthauom, vydavateľom New York Times Adolfom Ochsom a ďalšími mocnými židovskými finančníkmi a slobodomurármi.

Vysokopostavený slobodomurár Edward Mandel House, mnohými historikmi považovaný za “skutočného” prezidenta Spojených štátov počas Wilsonovho prezidentovania, vo svojom románe Phillip Dru: Administrator (1912), publikovanom anonymne, navrhoval prechod na progresívnu daň z príjmu a centrálnu banku. Tieto požiadavky boli známe z 5-bodového programu Iluminátov. House presadzoval vytvorenie svetovej vlády a adoptovanie takého druhu socializmu, o akom sníval Marx. Na dosiahnutie tohto cieľa bol ochotný využiť politický podvod.

Zákon o federálnej rezerve bol prezentovaný v noci 22. decembra 1913, keď väčšina členov kongresového výboru spala. v Ten istý deň bol tento zákon náhlivo pretlačený cez Snemovňu reprezentantov a Senát, prezident Wilson zákon o federálnej rezerve podpísal a kontrola peňažnej zásoby bola prevedená z Kongresu na súkromných slobodomurárskych bankárov. Predtým sa americkému ľudu podarilo vyhnúť sa centrálnej banke štyrikrát, no nie na piaty pokus.

Zákon o federálnej rezerve bol oslavovaný ako víťazstvo demokracie nad peňažnými trustami, čo bola pravda len ťažko. Pre Federal Reserve začal okamžite pracovať Paul Warburg, a to za plat podstatne nižší než bol jeho plat bankára. Ani prezident, členovia Kongresu či minister financií nemajú nad federálnou rezervou žiadnu autoritu.

Federal Reserve System je v skutočnosti kartelom 13 veľkých súkromných bánk, z ktorých je najdôležiejšia Bank of New York.

Prezident Woodrow Wilson umožnil nárast národného dlhu z 1 miliardy dolárov na objem 455 miliárd. Úrok sa stal treťou najvyššou položkou vo federálnom rozpočte.

U.S.A. si v roku 1992 požičali od rôznych súkromných bánk sumu blížiacu sa 4 triliónom USD. V tom istom období bol deficit 285 miliárd dolárov. V roku 1991 sa v U.S.A. zaregistrovali ďalšie 2 milióny chudobných. Národný dlh bol v roku 1980 niečo cez 1 trilión, v roku 1995 to bolo 5 triliónov USD. 32.9 milióna Američanov, ktorí v roku 2002 žili v chudobe, bolo o 1.3 milióna viac než v roku 2000 (31.6 milióna).