NÁRODNÝ SOCIALIZMUS: ĽAVICOVÉ HNUTIE (Povol H. Riis-Knudsen)

Príliš dlho sa zoširoka akceptovalo, že národní socialisti sú extrémni pravičiari a iba zriedka títo váhali nad takýmto označením samých seba. Môžeme sa však prieť o tom, že národný socializmus nezapadá do šablón „pravice“ či „ľavice“ a namiesto toho by mal byť vnímaní ako stojaci nad týmto rozlíšením. Tento argument je celkom iste krokom správnym smerom, no v tejto dobe a v kontexte súčasného boja je dobrou myšlienkou znovu posúdiť celkovú otázku politických krídel a objasniť pár bodov týkajúcich sa významu termínov „pravica“ a „ľavica“ a ich aplikácii na dnešnú politickú scénu.

Výrazy „pravica“ a „ľavica“ historicky odkazujú na politické názory pochádzajúce z predrevolučného Francúzska, kde tí, ktorí chceli zachovať systém vlády taký, aký bol, sedeli v Národnom zhromaždení na pravej strane, a tí, ktorí chceli radikálnejšie zmeny, sedeli naľavo. Preto označenie „pravica“ pre reakcionárov a „ľavica“ pre revolucionárov – výrazy, ktoré sa odvtedy stali všeobecne známymi a používanými. No ani výraz „reakcionársky“ či výraz „revolučný“ však nehovorí nič všeobecné o konkrétne zmieňovaných názoroch. Oba sú relatívne a svoj špecifický význam získavajú len v danom historickom kontexte. Napríklad revolucionári bývalých čias, európski národní liberáli 19. storočia, sa dnes nezdajú veľmi revoluční – práve naopak – rovnako ako dnešní reakcionári by boli pred 200 rokmi považovaní za veľmi revolučných. Keď komunisti v roku 1917 ovládli Rusko, konali ako revolucionári zvrhávajúci neefektívny a skorumpovaný režim, no od 20. rokov (minulého storočia) po kolaps Sovietskeho Zväzu o sedem desaťročí neskôr predstavovali reakčný systém.

V našej dobe bolo tradičné ľavé krídlo predominantne marxistické, až do takého stupňa, že samotný výraz „ľavé krídlo“ sa považovalo za synonymum k slovu „marxizmus“. To, samozrejme, nemá žiadny základ v realite. Každý revolucionár je ľavičiar – len kvôli tomu, že marxisti mali malú konkurenciu, boli schopní privlastniť si tento termín. Na druhej strane politického spektra máme pravé krídlo, pozostávajúce z reakcionárov, ktorí chcú zachovať súčasnú spoločnosť a tzv. kresťanskú civilizáciu Západu s jeho materializmom a kapitalizmom. Pravičiari zastávajú tradičné patriotické hodnoty: sú dobrými kresťanmi a dobrými občanmi, ktorí bránia ústavu a sú lojálni k svojej krajine a svojmu monarchovi, ak nejakého majú. Sú ochotní viesť vojnu proti inému národu, aby presadili svoju veľkosť – aj keby to malo znamenať viesť nukleárnu vojnu proti inej bielej krajine, ak majú dojem, že jej systém vlády ohrozuje ich vlastný domáci poriadok, bez ohľadu na to, ako môže byť skorumpovaný a zdegenerovaný. Sú za ekonomiku založenú na nereštriktívnom slobodnom podnikaní, bez ohľadu na následky, no zvyčajne odmietajú liberálny trend v politike, ako i imigráciu a rasovú integráciu zo strachu pred zmenami, ktoré by mohli narušiť poriadok, na ktorý sú zvyknutí.

Kde sa v tomto spektre nachádzajú národní socialisti, sa zdá celkom jasné: SME ĽAVIČIARI, NIET O TOM POCHÝB! Nechceme zachovávať súčasný systém alebo nejakú jeho časť! Neveríme v základy systému, ktorý náš ľud doviedol do trápenia dnešnej doby! Nechceme podporovať žiadnu inštitúciu, ktorá je zodpovedná za zneužívanie drog, dve svetové vojny medzi bielymi národmi, ako aj bezpočet menších vojen, nukleárne zbrojenie, znečisťovanie životného prostredia, nezamestnanosť, totálne rozčarovanie mládeže, ktorá stratila všetku vieru v budúcnosť, pornografiu a všetky iné formy úplnej degenerácie, ktoré sú dnes zjavné.

My, národní socialisti, chceme najradikálnejšiu zmenu zo všetkých zmien: chceme úplné zvrhnutie celého Starého Poriadku!

Kým marxizmus zdieľa so Starým Poriadkom základnú rovnostársku filozofiu a definuje sám seba ako materialistické hnutie zamerané na redistribúciu materiálnych statkov, národný socializmus sa snaží vybudovať úplne Nový Poriadok založený na idealizme a hlbokej úcte k prírodným zákonom vo všetkých aspektoch života. To je rozhodne najrevolučnejšia idea tohto storočia a tak ľavicová! Istotne nie je marxistická! V porovnaní s národným socializmom nie je marxizmus nič iné ako pseudo-revolučná idea podporovaná liberálnou demokraciou.

Ak sú všetci ľudia stvorení ako rovní, prečo by sa nemalo všetko bohatstvo medzi nimi rozdeliť rovnakou mierou? Videný v tomto svetle je marxizmus jednoducho časťou Starého Poriadku, ktorý chceme zničiť.Ak je národný socializmus vo svojej podstate ľavicovým hnutím, je samozrejme paradoxné, že by národní socialisti mali venovať toľko času a energii tradičným pravicovým postojom, zatiaľ čo sa vyhýbajú všetkému ľavicovému. Je nejakým divom, že všetky pokusy vytvoriť národno-socialistické hnutie na tomto základe boli totálne neúspešné?

Prvým predpokladom na stvorenie čohokoľvek na svete je to, že človek má jasnú predstavu o tom, čo chce dosiahnuť a ako je to možné dosiahnuť. Sochár, ktorý chce vytvoriť umelecké dielo, začína s predstavou a potom sa ju snaží realizovať s ním zvolenom materiálom. Nebehá len tak občas s dlátom v ruke po kuse mramoru, diviac sa, aký bude konečný výsledok.

Je preto dôležité vedieť, že národný socializmus nie je iba forma extrémneho pravičiarstva. Každý v našich radoch, ktorý má ešte stále takéto predstavy, by sa mal venovať štúdiu myšlienky národného socializmu, aby našiel jeho skutočný zmysel a význam. Alebo, ak nemá energiu či schopnosť tak urobiť, mal by si pre svoje aktivity nájsť inú oblasť. Toto Hnutie nemá priestor pre frustrovaných ľudí plných nenávisti či náboženských snílkov, ale iba pre odhodlaných národno-socialistických revolucionárov!

Čeľme realite. Pravica je z väčšej časti úbohým konglomerátom ľudí s veľmi nejasnými ideami. Títo chápu, že čosi je zlé, no odmietajú Starý Poriadok opustiť. Namiesto toho sa ho pridržiavajú zo všetkých síl a snažia sa ho vrátiť späť o 75-100 rokov, mysliac si, že to všetky ich problémy vyrieši. Jednoducho nedokážu vidieť, že tento zmätok, v ktorom sa dnes nachádzame, je logickým výsledkom systému, ktorý sme mali pred 100 rokmi, že základy tohto systému neboli dobré a dostatočne stabilné na našu ochranu pred súčasným vývojom.

Je historickým faktom, že z pravice nevzišlo nikdy nič dobré. Ak by nebolo takých revolucionárov, ako filozof 16. storočia Giordano Bruno a astronómovia Galileo, Mikuláš Koperník a Ján Kepler, ešte stále by sme verili, že zem je plochá a stredom zeme. Keď sa rozvíjal kapitalizmus, systém neučinil žiaden pokus vyriešiť sociálne problémy vyplývajúce z priemyselnej revolúcie, ale pokračoval v nemilosrdnom vykorisťovaní novej pracujúcej triedy, prispievajúc tak vzniku revolučných myšlienok, ako sú vyjadrené v marxistickej ideológii. Všetky potrebné a spravodlivé sociálne vylepšenia, ktoré sme za posledných 100 rokov videli, boli zavedené iba pod tvrdým tlakom ľavice, pričom pravicoví konzervatívci neustále ustupovali, úboho sa snažiac zachovať čo najviac pre seba.

To samozrejme neznamená, že akákoľvek snaha zvrhnúť zavedený systém, je per se dobrý. Ak človek uspeje vo vytvorení nového prirodzeného poriadku, ktorí sám seba nekonzervuje, ale zostáva živým organizmom a vyvíja sa v rámci prírodných zákonov, adoptujúc nové vedecké a filozofické náhľady na povahu života bez pridržiavania sa prekonaných predstáv, bolo by skutočne veľmi vážnou urážkou snažiť sa vykoreniť takýto systém a vrátiť sa k egoistickému materializmu či inej neprirodzenej filozofii. Čo je dobré a zlé sa dá posúdiť iba na základe prírodných zákonov, čím bližšie k nim, tým lepšie.

Takmer všeobecne sa akceptuje, že medzi národným socializmom a marxizmom existuje priepasť. No národní socialisti nie sú celkom iste pravičiari. Jediné spoločné stanovisko, ktoré národný socializmus zrejme má s pravicou, je rasová otázka. No i tu existuje extrémny rozdiel v postojoch. Pravičiari veria, že byť bielym je samo o sebe absolútnou hodnotou, čo vyzdvihuje árijskú rasu nad všetky ostatné živé organizmy a dáva jej právo narábať so svetom tak, ako sa jej zachce. Ako národní socialisti sa však nezaujímame len o život a bezprostredný blahobyt našej vlastnej rasy. Vnímame bielu rasu ako časť celého prirodzeného poriadku vesmíru, a naším prianím je zachovať ju je spojené s naším prianím zachovať celé prirodzené prostredie – vrátane iných ľudských rás – kvôli hlbokému rešpektu voči tajomnej múdrosti prírody.

Naša rasa má vo svojej intelektuálnej kapacite bezpochyby veľké možnosti, no jej schopnosti nemajú absolútne žiadnu hodnotu, pokiaľ nie sú správne využívané v súlade so zákonmi Prírody. Príliš dlho sme sa pridávali k zboru hlásajúc „White Power!“ a ignorovali smutný fakt, že naša rasa mala absolútnu moc prinajmenšom 2000 rokov. A práve táto moc viedla k takej spoločnosti, akú dnes máme.

Preto nezdieľame pravicový vieru v pokračujúcu technologickú a ekonomickú expanziu, ktorá nás doviedla k znečisteniu ovzdušia a vody, a ktorá vo svete vytvorila obrovské oblasti, nevhodné pre život akéhokoľvek druhu – čo je vývoj, ktorý spôsobuje, že ozónová vrstva v atmosfére sa systematicky ničí, a nasledujúce generácie budú vystavené životu nebezpečnej radiácii, že tropické pralesy, ktoré nás zásobujú kyslíkom a liečivými rastlinami, sú vytínané, aby sa vytvoril priestor pre industriálny rast, a že sa zavodňujú púšte, čím klesá úroveň spodnej vody v úrodných oblastiach, ktoré sa následne samé stávajú púšťami. Všetko to je výsledok árijského génia. Tento génius nebol použitý na vybudovanie lepšieho sveta pre naše deti a vnúčatá, ale iba na uspokojenie ľudskej chamtivosti v jednom okamihu a na zabezpečenie momentálneho príjemného života bez ohľadu na budúcnosť. Tento fatálny trend, ktorý podľa štandardov prírodného zákona zmenil industrializované biele krajiny k degenerovanejšiemu stavu, než aký má nejaká primitívna spoločnosť tzv. Tretieho sveta, je zúrivo podporovaný pravicou, ktorá sa asi domnieva, že všetko bude v poriadku, stačí vyhnať čiernych, Židov a prisťahovalcov. Vieme, že to samo o sebe zmení len pramálo.

Naším cieľom je úplný duchovný prerod. Naším bezprostredným cieľom je definovať a vybudovať základy pre tento prerod, čo je jediná vec, ktorá môže dať rasovému boju nejaký zmysel. Tento boj by nemal byť chápaný ako boj proti iným rasám, ale ako neúnavný zápas proti dekadencii našej vlastnej rasy. Izolovaný apel k rase ako základu novej spoločnosti nemá význam, pokiaľ nedokážeme prekonať tento úpadok a nenájdeme našu cestu späť k prirodzeným hodnotám. Ak má naša rasa prežiť iba v rámci súčasného systému, nechceme, aby prežila, pretože potom bude predstavovať nič viac, ako najhrubšiu formu neprirodzenej degenerovanosti. Hlásanie „White Power“ môže získať zmysel iba vtedy, ak tým myslíme naše želanie reaktivovať moc Prírody, ležiacu utajene v géniu bieleho človeka, ktorého povinnosťou je využiť túto moc na pozdvihnutie samotného princípu života.

To samozrejme neznamená, že sme naklonení nejakému druhu multirasovosti. Rasa je jedným zo základov prirodzeného poriadku a musí byť takto bránená podobne ako všetky ostatné prirodzené princípy. Určite to neznamená, že biela farba kože človeka je nutne znakom ľudskej kvality. Biela rasa umožnila svetu skĺznuť na okraj katastrofy, a pokiaľ nezistí, že kvalita života sa dá zlepšiť nahradením materialistickej konzumnej spoločnosti – najvyššieho cieľa marxizmu-leninizmu – prírodnými a duchovnými hodnotami, je odsúdená k zániku a vo svojom postupe k absolútnemu úpadku zničí celú planétu.

My, národní socialisti, si – prirodzene – nemyslíme, že by sme sa mali vrátiť späť do doby kamennej, no domnievame sa, že by sme nikdy nemali brať od Prírody viac, než jej dávame. Kvalita života by mala pre nás znamenať viac ako kvalitu materiálnych statkov.

V dnešnej rozčarovanej spoločnosti to zisťuje čoraz viac ľudí, a proti vládnucemu poriadku protestujú. Z jedného jednoduchého dôvodu sa však nestávajú národnými socialistami: nie sú si vedomí toho, že národný socializmus – a iba národný socializmus – môže vyriešiť dnešné kritické problémy. Namiesto toho umožňujú, aby sa ich protestných hnutí zmocňovali marxisti, ktorí predávajú svoj produkt lepšie ako my, napriek faktu, že žiadna marxistická vláda sa nikdy čo i len v najmenšom vyriešiť tieto problémy. To z toho dôvodu, že samotný koncept marxizmu je materialistický a v nijakom detaile sa nezaujíma o prirodzené hodnoty. Marxisti len využívajú ľudovú nespokojnosť so systémom na propagáciu marxizmu.  Nespokojní jednotlivci nie sú vôbec to, s čím marxisti začínajú.

Zatiaľ čo sa národní socialisti snažia získať malé okrajové skupinky tradičných pravičiarov so všetkými ich politickými a náboženskými príveskami, ich notorickou megalomániou a nedostatkom angažovanosti pre vec, marxisti získavajú podporu medzi znepokojenými občanmi, ktorí odmietajú bezbrehý materializmus z idealistickej obavy o budúcnosť našej planéty. Títo ľudia z väčšej časti nechápu, že zachovania prirodzeného poriadku si žiada ďalekosiahlejšie prostriedky, než iba kontrolu znečistenia a zrušenie nukleárnej energie či atómovej bomby. Nevidia, že si to taktiež vyžaduje rasovú separáciu a všeobecnú duchovnú obrodu, ktorá privedie Človeka späť k zdrojom života. Môžu sa to však naučiť – či skôr, nemôžu si nevšimnúť – ak sú im poskytnuté dostatočné informácie a náhľad a ak nie sú ponechaní vystavení exkluzívnemu vplyvu hlúpym marxistickým učeniam. Títo ľudia sú idealistami a za Prírodu, a preto k nám ozaj patria.

Všeobecne sú ako bojovníci cennejší než mnoho rozčarovaných tínedžerov, ktorí sa nazývajú národnými socialistami v snahe zvýšiť si svoje ego a skryť osobné problémy a neistotu za uniformy a smiešne hodnosti či tituly.

No enviromentalistov nepriťahujú pouliční bojovníci, propaganda nenávisti či tzv. skinheads, všetko to len potvrdzuje ich negatívny dojem z národného socializmu. Nepomôže ani rozprávať im o význame rasy, pretože ešte tak ďaleko vo svojom vývoji nedošli, aby videli dôležitosť rasovej otázky.    

Musí sa k nim pristupovať tam, kde sa nachádzajú a na základe problematiky, ktorá ich tu a teraz zaujíma. Na to je dôležité vyprodukovať dobré materiály zaoberajúce sa problémami životného prostredia, ako sú vnímané z národno-socialistického hľadiska a distribuovať ich tam, kde sa títo ľudia zhromažďujú v protestoch proti nukleárnym zbraniam, znečisťovaniu prírody a proti vojnám. Nemôžeme čakať, že enviromentalisti prídu za nami, pretože nemajú žiadnu príležitosť poznať, o čom národný socializmus skutočne je. A ak neuspejeme v ich kontaktovaní, stratíme ich v prospech marxistov, v rukách ktorých nikdy nezistia plný následok svojich vlastných postojov.

Títo noví protestujúci sú voči nám nepriateľskí kvôli desaťročiam nepriateľskej propagandy, ktorá nielenže odpudzuje zdravo zmýšľajúcich, inteligentných ľudí od akéhokoľvek druhu hnutia, ktoré otvorene vyjadruje národno-socialistické myšlienky, ale ktorá taktiež úspešne priviedla k nášmu hnutiu množstvo jednotlivcov, ktorí tomuto imidžu príliš dobre podliehajú a ktorí sa k nám pridávajú iba preto, že chcú žiť podľa tohto imidžu.

Príliš mnoho ľudí priťahovaných k národnému socializmu chce byť vrahmi, krvilačnými šelmami, ktoré poznajú z mnohých hollywoodskych produkcií a bulvárnych článkov o „strašných nacistoch“.Príliš dlho sme vítali v našich radoch takýchto psychopatov a príliš dlho sme sa neodkázali odpútať od iných organizácií, ktoré činia rovnako. To, že sa niektorí ľudia nazývajú národnými socialistami a mávajú vlajkou so svastikou, ich nečiní našimi druhmi a kamarátmi! Mnoho organizácií si to stále neuvedomuje, a pokiaľ si to neuvedomia, tak sú, nanešťastie,  odsúdené k zániku, a rovnako tak my, ak sa nechopíme každej príležitosti, ktorá sa naskytne, aby sme ich verejne odsúdili. Často sa hovorievalo, že by sme nemali prepierať naše „špinavé prádlo“ pred našimi nepriateľmi, a že by sa „vnútorné spory“ mali udržiavať medzi našimi stenami. No toto nie je v žiadnom prípade „špinavé prádlo“ a ani náhodou „vnútorný spor“. Naopak, je to nutná očistná operácia, a musí byť vykonaná verejne. 

…freeman ……