Kam kráčaš zdravotná starostlivosť?

17:40  Prichádzame na pohotovosť v Ružinovskej nemocnici. Teším sa, začína to dobre, sme tretí. Obzerám si ostatných. Partia bezdomovcov, avšak pacient je len jeden z nich, postarší manželia a nejaký pán.

18:00 Vychádza von pacient. Ostáva sedieť na lavičke, čaká na výsledky. Má byť prijatý do nemocnice. V čakárni sa rozprúdi živý rozhovor, z ktorého sa dozvedám, že sme vlastne na rade, lebo všetci čakajú na výsledky alebo nejakého špecialistu. Teším sa ešte viac.

18:10 Čakáme. Radosť ma opúšťa. Bezdomovec, ktorý čaká na chirurga, nás všetkých uvádza do svojho príbehu dňa na pohotovosti. Sedí tam už od 12-tej a s kamošmi, čo s nim prišli, popíjajú vínko, a už ho to nebaví. Kamaráti ho prehovárajú, aby ešte počkal. Vzpiera sa. Má vraj dosť iných povinností, ako sedieť celý deň na pohotovosti. Všetkých nás začína zaujímať, aké môže mať taký bezdomovec už povinnosti.. Z ordinácie sa ozýva veselý smiech niekoľkých sestričiek, doktorov a sanitárov. Neviem. Ľudia v bielych plášťoch vychádzajú a vchádzajú do ordinácie, v ktorej nie je žiaden pacient.

18:20 Stále čakáme. Sestričky sa stále smejú. Biele plášte stále pendlujú hore dole.

18:25 Radosť ma opustila. Prestávam to zvládať. Vstávam. Klopem na dvere a priateľa vtláčam dnu.

18:40 Vychádza von. Brali mu krv, urobili EKG. Máme čakať na výsledky. Ľudí pribúda.

18:50 Zase čakáme. Všetci čakajú. Bezdomovcom sa minulo čučo. Idú si zapáliť. Sestričky v prázdnej ordinácii sa zase smejú.

19:00 Sanitka priviezla nepríčetne vyzerajúceho bezdomovca so zlomenou rukou a Tesco igelitkou. Berú ho hneď dnu. Všetci reptáme. Sme necitlivé hyeny. Nedoprajeme mu ani lekársku starostlivosť.

19:10 Začínam sa prechádzať. V duchu si opakujem slovník „nevybraných“ slov.

19:20 Bezdomovec vychádza z ordinácie. S igelitkou a “prázdnym“ pohľadom sa odšuchce do výklenku.

19:30 Sestričky sa zase smejú. Biele plášte pendlujú. Neobsedím. Stepujem po chodbe. Napadá ma myšlienka, že som si mala vziať krokomer, čo som kedysi dostala od kamošky, keď robila v Mc Donalde. Ďalšia hyena, dala ho mne miesto toho, aby ho dala nejakému decku do detskej porcie. Keďže nemám krokomer tak nadávam.

19:40 Už sme tu dve hodiny. Pani, čo je na rade po nás evidentne nezvláda situáciu a začína sa dobíjať do ordinácie. Vykukne sestrička. Po krátkom vášnivom monológu pacientky sa dvere zatvárajú. V čakárni nastáva ticho. Ja som prestala chodiť. Všetci upierame oči na dvere do ordinácie a čakáme. Dvere sa otvárajú. Vykúka iná sestrička s divne nevrlým výrazom na tvári a volá dnu dvoch pacientov naraz.

19:50 Nechodím. Sedím. Konečne sa to tu pohlo. Priateľa volajú dnu. Zase sa teším. Pôjdeme domov.

20:00 Vychádza von. Prežívam obrovské sklamanie. Dozvedám sa od neho, že ideme ešte na rontgen. Zabudli ho tam poslat, lebo v čase jeho vyšetrenia o 18:25 sa striedali služby. Vedľa sediaca pani na mňa súcitne pozrie. Aj ona si asi spomenula na takmer celú hodinu, keď nevzali žiadneho pacienta a na veselý smiech sestričiek, ktorý sa niesol cez dvere do čakárne.

20:05 Sme na rontgene. Sme tu sami. Priateľ sa odchádza snímkovať. Je tu dlhá tmavá chodba. Nechávam sa uniesť vášňami. Zabúdam na dobrú výchovu aj to, že som dáma. Dupocem hore dole po chodbe a hlasno nadávam. Otvárajú sa dvere. Stíchnem. Priateľ vychádza von.

20:15 Dostávame snímku. Priateľa posadím na lavičku. Idem na wc, zapáliť si a zavolať Darkerke. Potrebujem sa niekomu posťažovať.

20:20 Vraciam sa do čakárne. Priateľ už nemá snímky u seba.

20:40 Sme tu už 3 hodiny. Všetka slušná výchova ma opúšťa. Škrípem zubami a dupocem po čakárni. Starší pán, ktorý je tam so synom (mimochodom syn bol nejaký „náš“ :-)) skoro tak dlho ako my, sa pridáva ku mne. Spolu pochodujeme po chodbe.

20:55 Priateľa volajú do ordinácie. Prestávam pochodovať. S napätím sledujem dvere.

21:15 Priateľ vychádza von s príjmovým dokladom. Ide zaplatiť do pokladne 60,- SK za „nadštandardné služby“ zdravotníctva. Čakám ho na vrátnici. Počúvam rozhovor vrátničky a SBSkára. Ten prednostne prijatý bezdomovec sa im vyčúral v tom výklenku do rohu.

 21:25 Odchádzame. Som plná zmiešaných pocitov a uvažujem, či nezaložím fond na podporu a zvýšenie platov týmto ťažko pracujúcim doktorom a sestričkám.