O odpojení sa, troch grošoch a lokálnej politike

Mnohí z čitateľov iste videli prvý diel filmovej trilógie Matrix. Priznám sa, videl som túto prvú časť asi dvadsaťkrát, posledné dve časti ma už tak nelákali. Čo však bolo pre mňa na uvedenom filme zaujímavé, a nad čím som dumal dlhé chvíle, bol celkový koncept existencie „pred“ a „po“ odpojení sa „od kábla“ strojov, teda od programu ilúzie skutočného sveta v mysli protagonistov.

Paradoxne, v takomto svete žijeme všetci, no len málo z nás si to uvedomuje. A keď tak nad tým rozmýšľam, pokiaľ je pre nás jedinou starosťou, ako prežiť dnešný deň, prípadne maximálne ten nasledujúci, možno je takáto ilúzia žiaduca. Keď pôjdeme do podrobností – načo sa zapodievať niečím, čo sa zdanlivo nedá vyriešiť, len do maximálnej miery narúša pocit pohodlného a spokojného života? Mnohí z tých, ktorí nazreli pod pokrievku skutočného Matrixu nášho až príliš „reálneho“ sveta, sú podobní Cypherovi z Matrixu filmového – rozčarovanému chlapíkovi, pre ktorého je spokojný život moderného otroka udržiavaného v nevedomosti oveľa znesiteľnejší než život slobodného človeka v biede, a ktorý kvôli tomu neváha obetovať životy svojich druhov. Aké príhodné, keď sa zamyslím nad niektorými z našich bývalých „spolubojovníkov“. Ale škoda sa o takýchto baviť, ich údel je rovnaký ako údel mnohých pred nimi – zabudnutie a maximálne opovrhnutie všetkými, pre ktorých má slovo „česť“ a „sloboda“ stále zmysel.

Nech bude, ako chce, pred tými, ktorí si radšej zvolia slobodu – a to i v zmysle slobody zvoliť si totalitný systém, pokiaľ si tak budú želať – vyvstáva otázka: Čo ďalej? Ktorou cestou sa vydať?

Nájsť odpoveď nie je jednoduché. Jednoduché riešenia síce existujú, ale sú to riešenia krátkodobé, prípadne vyslovene teoretické, teda ako keby neboli vôbec. Domnievam sa však, že predtým, ako by sme chceli niečo v spoločnosti meniť (bez ohľadu, či vôbec má zmysel sa v dnešnej spoločnosti o niečo pokúšať alebo nie), musíme začať od seba. Iste, je to pomaly otrepaná fráza, ale aj keby sme to zdôrazňovali ešte ďalších sto rokov, nebude to dostačujúce, pokiaľ sa skutočne nepozrieme do zrkadla a nepoložíme si fundamentálnu otázku – Čo konkrétne pre dosiahnutie svojich cieľov robím? Ďalšou otázkou, ktorú si musíme položiť, je: Je spôsob, akým sa snažím dosiahnuť svoje ciele, tým správnym, prípadne jediným možným?

Počas svojich dospelých rokov som zažil mnoho pokusov etablovať sa do politickej sféry spoločnosti prostredníctvom rôznych strán či politických hnutí. Z mnohých ľudí, ktorí sa snažili takto presadiť, mi bolo na vracanie už vtedy a je mi na vracanie i teraz, keď si na poniektorých spomínam. Buďme otvorení a priznajme – mnohým (česť výnimkám) vôbec nešlo o zmenu či národnú myšlienku, ale o to, o čo ide prakticky všetkým politickým figúrkam v spoločnosti – o moc a ľahko získané peniaze. Možno sa poniektorým idealistom nebude toto vyjadrenie páčiť, ale nie sme na módnej prehliadke niekde na móle, aby sme sa snažili zapáčiť. V čom je totiž problém? V ničom inom, ako v megalomanstve a nadmerných ambíciách poniektorých (obzvlášť mladých) ľudí. Príhodne sa na politický život hodí formulka z marketingu: „Mysli globálne, konaj lokálne“. Ťažko však očakávať zázraky od niekoho, kto na lokálnej úrovni nič podstatné nedosiahol.

V podstate sa nám teda ponúkajú dve základné možnosti. Buď sa politike venovať, a to nielen okrajovo (v zmysle volieb, referend či petícií) a planými rečami niekde na fórach či na blogoch, ale i priamo, aktívnou účasťou na politickom živote, alebo sa skrátka na celú politiku vykašľať a snažiť sa žiť svoj život čo najhodnotnejšie s čo najmenším obmedzovaním zo strany byrokratov.

Každopádne správna cesta povedie zrejme asi niekde uprostred. Domnievam sa, že je možné obe tieto možnosti skĺbiť.

Dovolím si na chvíľu odbočiť – napriek tomu, že mi idea sociálneho štátu nie je cudzia a uznávam, že niektorí členovia spoločnosti skrátka pomoc v živote potrebujú, už dlho mi vŕta v hlave klasická rozprávka, ktorú poznáme všetci – „O troch grošoch“. Ono to asi ani rozprávka nebude, skôr ekonomická teória dávnoveku v praxi, pointou však je – ako to, že niekedy, keď neexistoval sociálny systém, dávky v nezamestnanosti a podobne, ľudia poväčšinou prežívali? Odpoveď sa nachádza v základnej spoločenskej jednotke – rodine. Je smutné, že mnohé rodiny dnes nefungujú tak, ako by mali, je smutné, že deti dávajú starých rodičov do domovov dôchodcov, nestarajú sa o vlastné deti… spoločnosť, v ktorej zlyhávajú fungovať základné piliere, nemôže dlho existovať. A dovolím si tvrdiť, že dokiaľ zase rodiny nebudú aspoň sčasti sebestačné (pokiaľ sa to, samozrejme, dá uskutočniť), do tej doby budú spoločnosť trápiť doterajšie neduhy a problémy.

S úlohou rodiny ako základnej spoločenskej jednotky sa viaže i otázka medziľudských, susedských vzťahov. Asi nikto nežije ako pustovník, a je mi smutno, keď si spomeniem na doby spred roku 1989 a na susedské vzťahy, ktoré vtedy vládli. Naša rodina žila v 13-poschodovom paneláku, pričom sme žili v živých susedských vzťahoch, navštevovali sa, spoločne upratovali pri jarnom a jesennom upratovaní – aký priepastný rozdiel medzi včerajškom a dneškom! Dnes žijem v 7-poschodovom paneláku, kde v podstate ani neviem, kto býva, a spoločenský kontakt s ostatnými je obmedzený na podržanie dverí výťahu a stručný pozdrav.

Ak teda chceme niečo zmeniť – a zmenu nie iba pre seba (nakoľko mnohé systémové kroky sa prejavia až oveľa-oveľa neskôr), ale zmenu hlavne pre naše deti, musíme začať od seba, cez rodinu, cez lokálny aktivizmus. Žiadne fantázie o štátnej moci, ale skutočná práca pre ľudí – i napriek polenám pod nohami zo strany úradov a radoby „aktivistov“, ktorí nás prenasledujú za naše presvedčenie. Zabudnite na uniformy a lá Slovenská Pospolitosť (i tak si myslím, že svojím spôsobom to bola hra nejakých záujmových kruhov), zabudnite na oháňanie sa národným socializmom platným 80 rokov späť. Musíme nastoľovať riešenia pálčivých problémov spoločnosti tak, aby boli reálne a bolo ich možné akceptovať a realizovať. Dôležité je pracovať pre ľudí – a pokiaľ tomu tak bude, výsledky sa dostavia – i napriek nepriazni médií. … freeman…

17 odpovedí

  1. Kolko ludi ma doma pocitac a kolko ludi vlastne cita nezavislu tlac . Vacsina ludi je nalepena na televiznu obrazovku a nestara sa o nic inneho . Problem je televizia a tlac v rukach zidobolsevikov , ktori neprestanu stvat narod proti sebe , len tak moze ten system co je teraz prezit .

    Cokeby ste radsej napisali Pan FREEEMAN ludom otej novej Europskej zmluve , alebo co znamena prijatie JEURA pre Slovensko , tym bu ste mozno zobudili nejaku spiaciu dusu .

    Zidovske media , televizia , radio a noviny v Amerike , vymyvali ludom mozgy od roku 1940 , tak maju dobru a OSVEDCENU prax . Tie iste relacie v televizii co su v Amerike su u nas . Malo kto si vie predstavit aku strasnu silu ma Zidobolsevicky SATAN , prave televiziou.
    To co sa nepodarilo komunistom za 45 rokov to sa podarilo ZIDOBOLSEVIKOM za 10 rokov !!!

    FREEEMAN ?? H—M ! Nie je to Zidovske meno ???

  2. Michal: no, na to, že tu propaguješ i mne známu stránku pastora Jamesa (anglo-saxonisrael.com), by si mal čo to vedieť.
    Definuj mi “nezávislú tlač” prosím. O tom sa dobre vyjadril, myslím (paradoxne žid) Noam Chomsky.
    Problémom sme my, žiadna televízia či tlač.
    Európska zmluva a euro na Slovensku ma nezaujíma. Za prvé, žijem v zahraničí a neplánujem sa na Slovensko vrátiť, za druhé, podstatnejšie sú iné veci. Opäť sme tam, že sa bavíme o niečom, čo je mimo náš dosah, a nevšímame si veci lokálne.

    A propós Freeman = free man (slobodný muž, resp. človek). Židovské meno je Freedman alebo Friedmann. A je to prezývka, keď už …

  3. freeman: Jedna otázka… Prečo sa nechceš vrátiť na Slovensko, pardón, neplánuješ?
    Každý správny vlastenec, národovec, aspoň podľa mňa, túži narodiť sa, žiť, ale i zomrieť vo svojej domovine, tak to nechápem….

  4. Inak článok výstižný!
    Treba začať od seba…, koľkí z nás si to síce priznajú, no žiadna zmena sa nekoná…
    Riešení by aj bolo, ale musel by ich niekto “dať dokopy” a verejne ich začať prezentovať…Nie iba na nete, vieš koľko málo ľudí má na Slovensku k nemu pravidelný prístup…- to bola tzv. básnická otázka

  5. mirec1484: nechcem byť protivný, ale narodiť sa niekde sa dá želať až po narodení, predtým asi ťažko🙂
    Prečo sa nechcem vrátiť na Slovensko? Vieš, nacionalizmus mi nič extra nehovorí, doma som tam, kde sa dobre cítim. A bohužiaľ, na Slovensku sa dobre necítim, hoci tam mám rodinu a mnohých priateľov. Našťastie tí dnes môžu prísť za mnou kedykoľvek. Osobne netúžim prežiť život v post-komunistickej totalitnej diktatúre, aká na Slovensku vládne. A nakoľko je slovenský národ taký, aký je, tak zmena sa dlho neudeje, ak vôbec. Stačí sa pozrieť na našu politickú reprezentáciu. Akí sme – takí sú naši predstavitelia. Ďakujem, neprosím.

  6. Nevedel som tieto skutočnosti…, lebo sa tu prezentuješ tak pro bielo a pro slovensky, tak som si myslel…Ale díky za odpoveď!
    PS: Chytanie za slovíčka by som skôr čakal od nej. afáka a pod….

  7. Ani ja nie som spokojný s tým, ako to tu “vyzerá”, to však pre mňa nie je dôvod na odchod, ale skôr “bojovať” proti tomu, všetkými možnými prostriedkami, a keď nie celkovo/ celú krajinu/, tak aspoň sa pokúsim vytvoriť si vlastný priestor taký, aby sa mi žilo príjemne, a aj mojim najbližším!

  8. Presne si to popísal…vytvoriť si vlastný priestor taký, aby sa mne a mojim najbližším žilo príjemne…a tým pádom si pochoval ideu pracovať pre národ a/alebo rasu. Lebo akonáhle niečo pro-národné budeš konať, ver mi, že si to odnesieš nielen Ty, ale nepriamo i Tvoji najbližší. Ja si ale takýto priestor vytváram mimo Slovenska, lebo v rámci hraníc našej “demokracie” sa toho tvoriť veľa nedá. A pravdou je, že ak bojuješ, a čoraz viac sa podobáš na toho Cervantesovho Dona Quijota, tak je niečo zlé a je načase sa zamyslieť nad zmenou konania. Vieš, myslím, že nášmu národu chýbajú ľudia ako boli kedysi národovci – Štúr, Francisci, Botto, Kráľ…skrátka dnešní ľudia sú spokojní s vonkajším leskom a pár odrobinkami zo stola bohatých, a myslia si, že dosiahli neviemčo…ale v podstate to nájdeš i v tzv. Hnutí. Ľudia x rokov rečnia o tom, že treba čosi robiť a x rokov sa nerobí nič. Výsledok od roku 1990? nulový. pragmatici si to uvedomili, tí aspoň na tzv. Hnutí zarábajú. Idealisti sa zhnusene odvracajú a hľadajú inú cestu sebarealizácie. Veď nakoniec o tom je i tento blog predsa – o hľadaní pozitívnej sebarealizácie. Ničiť je ľahké, stavať je oveľa ťažšie. A to hlavne v podmienkach, ktoré našim snahám absolútne neprajú.

  9. Súhlasím s tebou, ale aj tak nikdy SR dobrovoľne neopustím a to bojovať som dal preto do úvodzoviek, lebo ja sa snažím a žijem pre ostatných… Mne sa to zatiaľ vcelku darí s tým vztváraním priestoru… aj v SR, ale možno mám len malé “oči a požiadavky” al. skromnejšie…

  10. tu sa my dvaja líšime. Ja som bol dlhý čas idealista (a vlastne stále som), ale snažím sa rozmýšľať i trošku realisticky a pragmaticky. Nemám záujem robiť zo seba martýra a nechať po sebe šliapať kadejakým odkundesom alebo sa ťahať z väzenia do väzenia. Lebo povedzme si, pokiaľ budeš robiť niečo, čo by malo šancu uspieť, resp. niečo, čo by sa nehodilo do karát Systému, tak Ťa zavrú a budeš mať pokoj.
    Pokiaľ sa spýtaš tých, čo ma poznajú dobre, budeš vedieť, že ja taktiež žijem pre ostatných (a niekedy skôr pre iných, ako pre seba samého). Do dnešného dňa mi to veľa osohu neprinieslo, ale ja už som taký blbec nepoučiteľný :-)))
    A o malých očiach a požiadavkach…ako hovoril Markovič v Jáááááánošííííkovi: “Ďuri, šak ja nemôžem byť sám družina…” asi tak.
    Vlastne to nie je ani tak problém s ľuďmi. Ľudia sú. Len si treba odmyslieť tých frajerov, ktorí sa ako pávi nesú v NS tričkách a v botách a poobzerať sa inde trošku. Lenže ľuďom je zatiaľ stále dobre, ako tej žabe v tej zohrievajúcej sa vode. Poznáš, nie? Tak, ako sa nakoniec žaba uvarí, tak i naši ľudia sa zobudia, až keď už bude tak neskoro, že sa nebude dať kolobeh dejín zvrátiť. Ale keď tak chcú, nech to majú. Takýto národ nestojí potom ani za fajku tabaku, inými slovami – odpad. Darmo sa bude niekto biť do hrude, a mávať vlajkou pri majstrovstvách sveta v hokeji. Ale nesmúťme, v prepadlisku dejín skončili onakvejšie národy a ríše, než nejaké 5milionove Slovensko.

  11. Ja som pravdupovediac realista, ani sám neverím, že sa to tu niekedy zmení k lepšiemu, no aj tak sa aspoň snažím, ako som už spomínal, vytvoriť pre seba a najbližších taký “priaznivý” priestor…, aby som mohol pomáhať aj iným- t. j. bielym ľuďom v núdzi a pod., proste, aby som bol nejako prospešný, aj keď na “1. pohľad nemám čo ponúknuť”a snažím sa tiež o to, aby sa na ľudí oblečených ako s…s´pozeralo inak…, preto aj do divadla napr. chodím zásadne v “našej uniforme”, ha ha, pozerajú tam na mňa ako keby som bol mimozemšťan.
    JA ŽIJEM PRE, A HLAVNE KVôLI DRUHÝM!- a to doslovne! Neviem, kto si, ale vidno, že si veľmi sčítaný človek…, preto si myslím, že vieš, čo a prečo to robíš…, presne tak isto ako aj ja. Toto máme spoločné.
    Tak ti držím palce!
    PS: Kým budem žiť ja, tak svet bude vedieť, že bolo kedysi aj nej. Slovensko…, aj keď nás “pohltí” EU! To ti garantujem!

  12. Freeman
    Napiš mi ktora biela krajina je “slobodna” ?
    buď post komunisticke alebo priliš multikulturne alebo priliš humanisticke

  13. Multikultúrna krajina mi nevadí, pokiaľ to odo mňa nevyžadujú. Ale stále ako-tak slobodné krajiny sú škandinávskej krajiny, Belgicko…už len v susedných Čechách je o čosi lepšie, čo si budeme hovoriť…

  14. Ano je to tam lepšie, ale v inych veciach nie v tych ktore si uvadzal. Belgicko-centrum EU dosť prehnita krajina aj čo sa tyka mladeže, čoskoro to bude take ako v Holandsku.
    Škandinavia tam to tiež nieje najčistejšie a Justicia tiež, prikladom môžu byť tresty za vraždu Davida Wretstromra (ospravedlňujem sa za istu chybu v mene)

  15. pre XXX: do istej miery sa s Tebou dá súhlasiť. Podstatná je ale sloboda jednotlivca. EU ma nezaujíma, belgická mládež ani toľko. Čo ma ale zaujíma, je to, či ma za názor niekto bude prenasledovať alebo nie. A také Dánsko je príkladom toho, že nie každá európska krajina musí nutne svojich občanov za názor – i ten pravicovo-extrémny – prenasledovať. Asi len toľko som chcel.

  16. inak myslim,ze v spanielku bol zrusena cast zakona o popierani holokaustu?niekde som to cital,ale teraz v tom zhone a kopci povinnosti som si nie uplne isty o co konkretne sa jednalo.
    co sa tyka postihovania NS, vela ludi ktori su proti nam,verejnost atd niesu zli,len su zaslepeni tou ICH zasratou propagandou z medii a uznajme si,aj cinmi tych menej inteligentnych z nasich radov,kazdy ich hlupy cin media z radostou rozoberaju 1-2 tyzdne a masiruju verejnost.
    Vsetko je nachystane.Akonahle na obcana vyvinies dostatocne velky tlak stazenim zivotnych podmienok, je odkazany de facto viac bojovat(denno denne) o pracu a zabezpecenie rodiny a ostava mu menej casu na sledovanie udalosti a hlavne rozmyslanie,nema cas na nic iba precitat bulvar alebo bulvar pozriet.
    slobodny clovek(rozumej vymaneny z danoveho a poplatkoveho systemu) sa slobodny citi,len v usa existuje niekolko desiatok takychto poloziek, kde clovek doplaca,priplaca atd a hned ako dostane vyplatu,uz nerozmysla nad nicim inym, len co kde ma zaplatit,aby nesiel pomaly do basy,cely jeho zivot je zhon a stres.
    To presne ONI chcu,maju nas presne tam,kde potrebuju, ale ICH idylka nebude trvat dlho, a uz vobec nie naveky

  17. crowax … to mas aj u nas…kedze uz nejaky ten rok mame vlastnu domacnost mozem posudit … v prvom rade musis zaplatit byvanie a vsetko okolo toho …. potom elektricenku alebo odlozit na benzin alebo oboje ….. a potom dumas co s ostatkom…jo mam to jednoduche nemame deti … keby sme ich mali…. asi by som nemala cas sa venovat tomu comu teraz …. ak by som nemala pracu ako tato, kde si dokazem denne ukradnut nejaku tu chvilku na tuto stranku …. takze s toho vsetkeho vypliva, ze “obycajny ” clovek ma tolko starosti, ze jednoducho nema sil na vazne venovanie sa niecomu….

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: