LUXUS SPRAVODLIVOSTI PRE CHUDOBNÝCH

O kvalite našich súdov sa toho popísalo hory-doly. Okrem nepodložených a vyložených drístov o tom, ako sú naši právnici – či už na postoch sudcov alebo v advokátskych kanceláriách – slabo platení, a preto sa nemáme diviť tomu, v akej miere prekvitá úplatkarstvo (tu sa ospravedlňujem všetkým tým poctivým a spravodlivým sudcom, snažiacim sa o maximálne objektívny prístup k prípadu) mám v obľube i rozprávky o „nezávislom súdnictve“, „vymožiteľnosti práva“ a hlavne spravodlivosti pre všetkých bez ohľadu na sociálny status.

Reči sa hovoria, chlieb sa je. Keďže sa vraví i to, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“, dovolím si vás z vlastnej skúsenosti upozorniť na nádhernú ukážku spravodlivosti v našom slovenskom trestnom práve.

Osobne zastávam názor, že každý má právo na spravodlivý súdny proces, nech už spáchal čokoľvek. V tomto mi bude protirečiť asi len málokto – ale je to tak správne a spravodlivé. Je jasné, že bežný človek asi pred spaním nečíta zákonníky, vyhlášky a vykonávacie predpisy, aby poznal celú spleť zákonov našej krajiny. A preto sú tu na to povolaní ľudia – právnici/advokáti, ktorí sú oprávnení človeka pred súdom zastupovať. Zatiaľ je všetko v poriadku. Pokiaľ sa jedná o menšie delikty, je iba na vás, či si zoženiete vlastného advokáta (na svoje náklady), alebo sa budete obhajovať sám. Jedno i druhé je zákonom povolené, výsledok je v našich podmienkach nezriedka ovplyvnený známosťou advokáta s predsedajúcim sudcom, resp. priamo úmerný peniazom, ktoré ste ochotný a schopný obetovať v svoj prospech. Tak to na Slovensku chodí. Som ale presvedčený, že sa dá vyhrať prípad i obhajobou bez advokáta (treba však dodať, že v prípade, že ste vzatý do vyšetrovacej väzby, právnika musíte mať i v tomto prípade).

No ak ste skutočne zločinecká „trieda“ (čo znie i trošku absurdne, nakoľko medzi tieto, vyššou sadzbou hodnotené, trestné činy patria nielen rôzne násilné činy, podvody a podobne, ale i politické činy – áno, správne, komunizmus si stále v slovenskej spoločnosti spokojne nažíva) dostane sa vám „odmeny“ v podobe hrozby vyššej trestnej sadzby. A tu už nastáva krásna situácia.

Predstavte si, že ste obžalovaný z nejakého trestného činu politickej povahy (pokiaľ bude existovať dostatočne zaplatená ochota a tlak z istých miest môže byť trestným činom i vytvorenie tohto blogu) a hrozí vám odmena vo výške 4 až 10 rokov väzenia. Môže sa však stať, že si vlastného obhajcu jednoducho nemôžete dovoliť zaplatiť. Chceli by ste sa obhajovať sami? Chyba! Zákon vám totiž v tomto prípade určuje NUTNÚ OBHAJOBU (čo by som si dovolil pozmeniť na NANÚTENÚ OBHAJOBU) – takže ak si obhajcu nezvolíte sami, pridelí vám ho súd, či sa vám to páči alebo nie. Ak niekto žije v ilúzii, že právnik stanovený ex officio má nejaký záujem na vašom prípade, doporučujem poriadne studenú sprchu. Takže v praxi to vyzerá tak, že advokát spraví nutné úkony, prípadne ešte i vami navrhnuté úkony (ak vás niečo napadne), dostaví sa občas na súdne pojednávanie, a keď nastane koniec, advokát dostane svoju odmenu od štátu za všetky dokladované úkony + rôzne náhrady vyplývajúce mu zo zákona. Ľudovo sa tomu povie „čistá ryža“. Pokiaľ sa vám podarilo spor vyhrať, žiaden problém. Ak ste však súd prehrali, dostane sa vám ukážkovej lekcie z dostupnosti spravodlivosti pre chudobných – súd od vás žiada náhradu trov, t.j. uhradiť to, čo vyplatil vášmu advokátovi ex officio. Paradoxne sa táto čiastka môže vyšplhať na oveľa väčšiu čiastku, než akú by ste zaplatili niektorému advokátovi pri priamom zastupovaní. Najväčšia absurdnosť však je to, že platíte za niečo, čo ste vlastne nechceli.Skutočne nádherná spravodlivosť, čo poviete?. Dúfam, že sa nik z čitateľov nebude musieť o pravdivosti tohto článku presvedčiť na vlastnej koži, ale ak náhodou – takto to chodí v našom krásnom demokratickom Slovensku. Niet sa preto čo čudovať, že sa normálny človek z takého „Absurdistanu“ radšej odsťahuje. 

Freeman (in exile)