Nacionalista Ja, aneb Kdepak ty ptáčku hnízdo máš…

(venované všetkým antifašistom a „zástancom ľudských práv“

Nevenujem veľkú pozornosť politickej scéne. Ale nedá mi (keď na to mám príležitosť) nemrknúť televízne noviny, aká ďalšia krivda sa deje na našich “ľudomilných” menšinách.
Naposledy ma pobavila snaha, s prepáčením, slovenských Maďarov o vlastnú autonómnu oblasť s hlavným mestom Košice. Komu treba pripomínať, že tí chudáčikovia utláčaní majú vlastné hranice kúsok na juh minimálne od 1918? Paradoxne sa im tu žije dobre, čo mi nejde do hlavy vzhľadom na zvyšujúci sa počet našincov odchádzajúcich do zahraničia za prácou.
Tu sa mi tlačí na jazyk príslovie: “Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj.” No čert si čerta k sebe nájde a keď sú už dvaja, či dokonca 9,5% obyvateľstva, spoločne dúchajú do jednej trúby a hrajú vlastné songy. Ako vidieť, uhorské ego pretrváva. Už len ostáva aby o autonómnu oblasť prejavili záujem ďalší, už o niečo menej civilizovaní spoluobčania a hneď bude Slovensko o niečo menšie a útulnejšie.
Tak len sledujme spolu spravodajstvo ďalej. Prizerajme sa, ako sa snažia o našu domovinu tí, od ktorých nás Martinská deklarácia oslobodila a bime sa po hlave, akí sme zlí a netolerantní.

… Jarija …