Kamaráti v MHD

O arogancii a zverskom správaní našich spoluobčanov už nepochybuje hádam nik z nás. Avšak cítim sa už naozaj trápne, keď sa musím obávať o svoju bezpečnosť na každom kroku a dávať si pozor, na ktorom rohu kto stojí.

S prechodom na zimný čas je tma už veľmi skoro. Takzvaný raj pre zlodejov, vrahov, úchylákov a iné indivíduá.

Poberala som sa takto domov v dopravnom prostriedku neďaleko od centra Bratislavy. Nastupovala som na nástupišti, kde široko ďaleko na prvý pohľad nebol nikto. Zrazu sa z tmavej uličky vyrútili traja cigáni, pravdepodobne robotníci. Vodič ich tolerantne počkal.

V prostriedku sa v momente začalo divadelné vystúpenie. Smiech nad tým, ako si nikdy nekupovali lístky na autobus, nad tým, ako nikdy nezaplatili pokutu, a že ich celoročná karta na MHD je občiansky preukaz.

Zrazu si všimli, že v autobuse nie sú sami. Pustili sa do mňa nechutnými rečami o “banánoch”. Pochybujem , že ma chceli pozvať do zelovocu. Avšak tvárila som sa, že som nepostrehla záujem z ich strany.

Na nasledujúcej zastávke našťastie nastúpili ľudia a tak sa tieto tri zvieratá pobrali preč z trolejbusu.

Priznám sa, že mi nebolo všetko jedno a pýtam sa, dokedy sa budeme musieť báť chodiť v  zime po ulici? Dokedy im bude systém tolerovať to, že neprispievajú na nič? Dokedy budú ľudia nosiť ružové okuliare a tváriť sa, že ich sa to netýka?

 

…darkerka…