14ty marec 2009, deň, keď systém uskutočnil hon na ľudí

Ťažko napísať o tomto dni niečo, čo by ste už nevedeli a mnohí z Vás nezažili, aj na vlastnej koži. V deň, keď si viacerí z nás pripomínali 70-te výročie vzniku prvej Slovenskej republiky, v deň, keď ešte aj počasie podporilo náš Slovenský deň, sa tzv. demokracia na Slovensku zmenila na policajný teror a prenasledovanie politicky nepohodlných ľudí. Nás, nacionalistov, ľudí milujúcich Slovensko, vážiacich si svojich predkov a svoju minulosť.

Opakujem NACIONALISTI, ľudia milujúci Slovensko, nie sme fašisti, nacisti ani vrahovia alebo ľudožrúti. Sme tí, ktorí aj napriek prenasledovaniu a osočovaniu zo strany systému a ich poskokov médií, majú v sebe hrdosť a spoločne sme prišli na Hodžovo námestie v Bratislave, aby sme dokázali, že máme srdce na pravom mieste.

V obrovskom dave pod krásnou slnečnou oblohou bolo možné vidieť mladých, starších aj tých najstarších. Ženy, mužov a aj rodiny s malými deťmi.  Rodiny, ktoré od malička vštepujú svojim potomkom lásku k vlasti a svojmu národu.

Aj keď sme už obrnení proti nespravodlivosti,  aj tak nás vždy a znovu dokáže rozhorčiť tvrdé zaobchádzanie, rôzne krivé obvinenia a urážky zo strany posluhovačov systému. Avšak, aký budú mať tieto deti zážitok z tohto dňa? Ťažké sny o policajtoch s obuškami, o zúrivých psoch a šialených koňoch? Budú sa báť chodiť okolo policajtov na ulici, vediac, že im nemôžu dôverovať a vždy pri pohľade na týchto bezduchých robotov si spomenie na to, ako kopú na zemi bezbranných ľudí, ako ich naháňajú a bijú. Tieto deti asi nikdy nepovedia svojim rodičom kúpme si psíka, lebo to čo zažili v tento deň si budú pamätať ešte veľmi dlho.

Dovolím si obviniť všetkých tých, ktorí tam pred ich očami hnali na ľudí kone a psy z psychickej traumy, ktorú utrpeli tieto deti a možno aj z mnohých trampôt, ktoré ešte v budúcnosti z týchto zážitkov budú mať.

Taktiež obviňujem všetky tieto štátne sily z absencie svedomia a hlavne pocitu neschopnosti, ktorý musí v týchto mužoch, ako sme videli aj ženách, byť zakorenený veľmi hlboko, lebo inak by sa nemohli takto správať, ako sa správajú k nám, ľudským bytostiam.

Obviňujem ich z týrania zvierat, nakoľko ani kôň, a ani pes nemajú vo svojej prirodzenej povahe útočiť na ľudí. V bežnom živote pes na človeka zaútočí len veľmi zriedka, aj to musí byť vyprovokovaný a kôň na človeka neútočí viac- menej vôbec. Ale tieto zvieratá sú využívané na útok voči ľuďom.

Nakoniec ma napadla jedna otázka, ktorú by som chcela položiť všetkým tým policajtom a policajtkám, ktorí hnali ľudí po námestí, cez fontánu a cestu ako ovce. Tých, ktorí mlátili ľudí, aj keď už ležali na zemi, tých ktorí dokopali človeka, ktorému podupal ich kôň nohu a tým, ktorí sa neštítili zdvihnúť obušok aj na ženy. Ako by ste sa zachovali, keby ste zrazu pod tým obuškom zbadali tvár Vášho dieťaťa? Alebo by do Vášho syna či dcéry vedľa Vás kopal Váš kolega? Je vám naozaj jedno čo robíte, len keď budú odmeny?

Ja viem, že každý musí mať nejaké zamestnanie a mnohí z Vás túto prácu berú len ako zamestnanie. V podstate mnohí z Vás ani nič proti nám nemajú. Ale stojí Vám to zato? Je rožok, na ktorý ste si zarobili mlátením bezbranných ľudí chutnejší ako by bol ten, na ktorý by ste si zarobili napríklad vo fabrike?

Čisté svedomie je na nezaplatenie.