Rozumné opatrenia pre bezpečnosť detí – Margaret Wright

hlavu horeDeti sú v podstate podobné malým hráškom v struku, bezpečné, pokiaľ sú vo svojom malom obale . . . ale keď sa ten otvorí, môžu sa dostať do vážnych problémov. Vychovávajúc deti na vidieku a na predmestí, môžem dosvedčiť fakt, že niet lepšieho miesta pre rast šťastného, zdravého potomstva, než je vidiecky dom. Zvyčajne sa problémy objavia vtedy, keď sa staneme samoľúbymi a príliš pohodlnými.

Aj keď žijeme ďaleko od “vyšliapanej cesty”, mimo rušných ulíc a všetkých strašných možností, ktoré v nich číhajú, stále sa musíme mať na pozore.

Deti, vo svojej nevinnosti, potrebujú špeciálnu starostlivosť a vyučovanie, aby si užívali slobodu spojenú s vidieckym štýlom života.

Batoľatá sú stále v nebezpečenstve zatúlania sa. Dokážu zmiznúť v momente a zatúlať sa do veľkých vzdialeností.

Dvojročná dcéra nášho suseda sa stratila medzi miestom, kde jej otec sekal drevo a rodinným domom, čo je vzdialenosť zhruba 300 stôp. Za pár minút rodičia vedeli, že sa stratila. Po veľkom pátraní sa našla asi 3 míle opačným smerom od rodinného domu. Tie malé nožičky dokážu ujsť veľkú vzdialenosť veľmi rýchlo.

Zvončeky na topánkach a jasné farby sú dvomi spôsobmi ako dieťa ľahko vidieť a počuť. Samozrejme, ploty sú dobrou bariérou brániacou im nasledovať rodinného psa či pekného motýľa do lesa, no plot zadrží iba to dieťa, ktoré vie, že ho ma zadržať. Nám je jasné, že nášho ryšavého mládenca nezadrží nič, tak ho radšej dobre strážime.

Ak si z nejakého dôvodu myslíte, že vaše batoľa je mimo bezpečnej oblasti a nemôžete ho nájsť, hneď volajte pomoc. Personál pre prípad nebezpečenstva radšej pomôže lokalizovať “ľahký prípad” než seriózne strateného.

Dajú sa jesť?

Neustálym problémom môže byť udržiavanie miesta na hranie detí zbaveného nie príliš zdravých rastlín. Predovšetkým si všímam huby, ktoré vyrastajú po jarnom daždi. Niektoré z nich vyzerajú skutočne chutne, no na žalúdku by boli veľmi ťažké.

Pravidelne sa vydávam, hrable v ruke, na hubovú patrolu. Rozmliaždim ich a použijem do kompostu. Môj vnuk tento rok natrhal všetky nádherné červené pivónie. Samozrejme, boli v plnom rozkvete a tak povedal: “Dobré”. Snažila som sa mu vysvetliť všetky dôvody, prečo starkinej kvietky netrháme a opýtala sa, či to ešte raz urobí.. V momente odpovedal: “Áno!” Vyzerali konzumovateľné, no nikdy by sa mi nesnívalo, že by to niekto skúšal.

Deti sa rýchlo naučia, že sladký hrach a maliny priamo z kríka chutia skutočne dobre, no nevedia rozlíšiť rozdiel medzi vhodnými a nevhodnými rastlinami. Učíme ich, aby nejedli nič, kým sa najprv neopýtajú.. Samozrejme, starkého jahody sú tabu za akýchkoľvek podmienok. Len on ich môže trhať (divím sa, prečo nie je jedinou osobou, ktorá ich môže polievať).

Pre deti vždy vysádzam záhon hrášku, a tie milujú postávať v záhrade a jesť ho. Teraz konzumácii starkej hrášku učia svoje deti. Musíme dávať pozor, aby ho netrhali nezrelý, ale je to zábava. Malí ľudkovia dokážu zozbierať každú malinu, na ktorú dočiahnu.

Každý rok absolvujeme vyučovanie o jedlých rastlinách. Deti radi chodia na túry, hľadajú a porovnávajú všetky rastliny, ktoré nájdu, s obrázkami v knihe. K tomuto využívam knihy ktoré obsahujú farebné ilustrácie a popis podáva množstvo užitočných informácií. Vytváranie herbárov s názvami rastlín a ich použitím bolo domácou úlohou pre každé z mojich detí. Táto úloha ich skutočne bavila a naučili sa pri tom mnohé.

Ako deti rastú, je nutné perimeter prispôsobovať. Náš štvorročný má dovolené bicyklovať sa po cestách a pozemku od nášho domu po dom starej mamy.

Sprejom sme vyznačili hrubú červenú čiarku cez cestu asi 30 stôp od hlavnej cesty, a tá udržiava deti mimo premávky. Dobrou myšlienkou v tomto veku sú taktiež šaty s jasnými farbami. Štvor- až šesťročné deti sa skôr zatúlajú zo zvedavosti.

Stratení? Majte pri sebe píšťalku, objímte strom, spievajte

Nášho syna sme učili “objať strom”: ak sa stratí, dieťa si má nájsť veľký, priateľský strom, sadnúť pod neho a čakať, kým ho niekto nájde. Benjamina sme taktiež naučili, v prípade, že sa bojí alebo sa stratí, spievať “Row, Row, Row Your Boat” ( niečo ako naša pesnička prši, prši).

Väčšina detí túto pieseň pozná, a spievajúce dieťa sa hľadá ľahšie než to, ktoré je ticho (funguje to, hoci som nikdy nečakala, že sa to dokáže v K-Marte). Okrem toho, dieťa vyčerpané volaním o pomoc pravdepodobne skôr zaspí a bude ho ťažšie nájsť.

V lesoch sú zvieratá. Keď vchádzame do divočiny, musíme byť veľmi opatrní, aby sme ju veľmi nerušili. Deti nesmú nikdy, žiadnym spôsobom, narušovať život v divočine. Ak si myslia, že niečo je choré alebo zranené, povedia to dospelému, a my vec preskúmame a rozhodneme, čo treba robiť. Raz sme sa ujali osirotenej “Bambi”, a to bol nádherný zážitok. Do záležitostí prírody by sme mali zasahovať iba za extrémnych podmienok.

Keď idú pomôcť otcovi sekať drevo, moje deti vždy majú pri sebe píšťalku. Vedeli sme, že budú v cudzom území, a píšťalka by sa mohla hodiť, ak by sa stratili. Stále vo veľkom tieto píšťalky používame, ak odchádzame z bezpečnej zóny. Aj dospelí sa môžu stratiť.

Všetci poznáme príbehy o prežití, kedy obeť povedala: “Spomenul som si, ako moja mama vravievala…” A preto nikdy neváham mojim rastúcim zálesákom napodobňujúcim Daniela Boona, pripomenúť pár bezpečnostných rád.

Odpoveďou bolo vždy, “Ale, mami”, no párkrát tieto rady, ktoré som im pripomínala, využili na udržanie sa v bezpečí a v zdraví.

Pri dverách visí veľký kravský zvonec. Ten využívam na zvolávanie družstva. Keď ich už nejakú dobu nevidím alebo nepočujem, jednoducho vyjdem von a zazvoním. Odpoveďou sú hlasy zo všetkých strán. Šetrí mi to nohy a hrdlo. Zvonec je taktiež fajn v prípade nebezpečenstva. Keď som sa raz ráno porezala pri krájaní zeleniny, bola som akoby trošku v šoku. Zazvonila som na zvonec a okamžite som mala dostatok pomoci. Naopak, ak je dieťa v dome a ja vonku, môže zvoncom vzbudiť pozornosť. Trošku ma síce hnevá, keď zvonia kvôli nejakej maškrte, no pár falošných poplachov prežijem.

Domy na stromoch sú fajn, nech sú ale bezpečné

Domy na stromoch sú absolútnou požiadavkou pre vidiecky dom s deťmi. Uistite sa, že sú v rozumnej výške (dom, nie deti). Nemyslím si, že potrebujeme dom ako Švajčiarski Robinsoni, a tak postup stavby sleduje stavebný inšpektor (ja). Dôležité sú steny. Výška stien by mala byť taká, aby cez ne deti nemohli vypadnúť. Veľmi dôležité je vyčistenie priestoru pod stavbou. Kopa dreva môže zväčšiť poranenia, ak by na ne stavebný pracovník padol. Je dobré vysypať tento priestor pieskom alebo iným materiálom, ktoré dokážu prípadný pád stlmiť. Keď zo svojho domu vypadol Benjamin, doktor nám povedal, že v tom roku videl pár takých úrazov. Osobne si myslím, že bezpečný odev a prilby by mali byť nutné, no možno by to bolo ťažké nanútiť. Máme dve absolútne pravidlá: Žiadne vyhadzovanie vecí z domu, a blbnúť iba v dome (alebo na zemi).

Ulovil si to, zješ to

Vek stavania stromových domov sa zdá rovnako tak byť vekom vzduchoviek. Bezpečnosť by mala byť na pamäti vždy, bez ohľadu na typ zbrane alebo jej potenciál spôsobiť zranenie.

Naše prísne a neustále platné pravidlo znie: Ak si niečo ulovil, buď pripravený na čistenie a konzumáciu. Faktom je, že toto pravidlo zachránilo životy mnohých okrídlencov (aj keď neuchránilo okno na aute staršej sestry).

Staršie (vek základnej školy) deti potrebujú viac priestoru, a tak sme ich učili, aby sa pohybovali tam, odkiaľ môžu vidieť dom. Záleží na smere, ktorým sa vyberú, no zvyčajne dokážu ujsť bezpečnú vzdialenosť a stále sa cítiť nezávislo. Pamätajte, že vzhľad terénu sa s ročnými obdobiami mení, a deťom to treba pripomínať. Pred niekoľkými zimami sa Benjamin stratil v snehovej víchrici, pretože susedov plot, desať akrov vzdialený, bol pochovaný pod snehom.

Veľmi dbáme na rešpektovanie susedov. Mladí prieskumníci sú opakovane varovaní pred vchádzaním na súkromný pozemok, a nikdy nejdeme cez ploty. Snažíme sa byť dobrými susedmi a deti učíme, že “susedská etiketa” môže zabrániť problémom.

Teenageri, tí nezraniteľní, ktorým sa nemôže nič stať (no jasne), vyžadujú špeciálnu starostlivosť. Vyučovanie o bezpečnosti by malo začať už v rannom detstve, no ak sú v lesoch nováčikovia, treba to dobehnúť.

Keďže naším zdrojom tepla je palivové drevo, musíme udržiavať bezpečnostné procedúry týkajúce sa reťazovej píly a sekier. Pre bezpečnosť ohľadom píly platí jedno pravidlo: nesmú sa jej dotýkať. Jednoducho Nie! Sekera je v poriadku, keď sa naučia, ako ju používať. Uisťujeme sa, že nikdy nesekajú drevo, keď sú naokolo iné deti.

Zabránenie vyťahovaniu nástrojov je neustálym problémom, ale veľmi sa snažíme mu predchádzať. Z drevených paliet okolo miesta s drevom som spravil ohradu, a tá predstavuje vhodný priestor na uchovávanie nástrojov. Rúčky nástrojov sú v paletách, takže neprekážajú a viem ich nájsť. To taktiež bráni maličkým vyťahovať moje záhradnícke nástroje.

Kopy dreva sú nebezpečné

Kopa voľne uloženého dreva je čakajúcim nešťastím. Nikdy nedovoľte, aby sa dieťa šplhalo na takúto kopu. Veľmi sa snažíme celkovo ich udržiavať mimo uloženého dreva. Kopy dreva, bez ohľadu na to, ako sú dobre uložené, sa môžu posunúť a spadnúť. Malé telíčko neznesie náraz dreva (Každý rodič a staršie deti by sa mali naučiť masáž srdca (cardiopulmonary resustitance, CPR). Prvá pomoc je šikovný kurz pre skupinu podporujúcu domáce vzdelávanie.)

U poranenia vyplývajúceho z pádu z domu na strome, naučila som sa, že pomoc nie je vybavená radarom, aby nás našli kdesi zapadnutých na vidieku. Zmerali sme vzdialenosť autom, od hlavnej cesty po miestnu cestu a potom od miestnej cesty k našej ceste, takže by sme vedeli povedať presne, ako nás nájdu. Taktiež sme na búdky s novinami popri miestnej ceste pripevnili červené plastické značky, takže sa nedá nepochopiť, kde sa nachádzame (to je taktiež nápomocné, ak predávate vajcia a podobne).

Perimeter pre staršie deti sa rozširoval s ich rastom. Najprv oplotený dvor, neskôr priestor okolo domu. Potom ich oblasť bola obmedzená na náš pozemok. Susedstvo s národným lesoparkom môže predstavovať problém, buďte si preto istí, že značenie je celoročne viditeľné. Sezónne túry pomôžu deťom aklimatizovať sa na nové zjavy.

Benjamin je teraz už teenager, vyzná sa v lesoch, no stále sme na pozore. Pravidlá nie sú dané len pre jeho bezpečnosť, ale taktiež pre bezpečnosť iných ľudí. Na motocykle vždy jazdí s kamarátom. Dvaja ľudia sa na motocykli môžu viezť len v prípade nebezpečenstva (Áno, minutie paliva je akceptovateľné). Vždy musia niekomu povedať, kam idú a približný čas návratu.

Či už je na pešej túre, love alebo jazdí s motocyklom, uisťujeme sa, že Benjamin má na sebe všetky potrebné ochranné vybavenie. Taktiež mu pribaľujem malý balíček s identifikáciou, vybavením pre poskytnutie prvej pomoci a osobným alarmom. Ten môže zapnúť, ak by niekam padol a potreboval pomoc, alebo ak by sa stratil. Myslím, že by v prípade potreby taktiež mohol odohnať medveďa alebo inú šelmu. A aj keď by bol nanič, cítim sa lepšie.

Bez ohľadu na to, ako dobre sme pripravení, vždy sa stane niečo, čo nám pripomenie, akí zraniteľní sme. Každý nový zážitok nás učí čosi užitočné, a tieto informácie pridávame k už známym vedomostiam.

Bez oberania o slobodu a nevinnosť detstva, musíme svoje deti učiť v rovnakej miere, ako sa staráme o seba. Sprievodcom by mala byť opatrnosť, nie paranoja. Poriadne ich vystískajte a nechajte ich učiť sa a radovať sa zo svojho prostredia.

Zdroj http://christianfreeman.wordpress.com/

Jedna odpoveď

  1. je to pravda ze deti na vidieku su zdravsie ako panelakove byvame blyzko rieky morava co aj denne navstevujeme deti su zdrave aj 3 rory neberu ziadne lieky ale ked ideme do bratislavy uz na patkronke sa im tahsie dycha a odchadzame domov s antibiotikum

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: