Milan Rastislav Štefánik: milovaný a zatracovaný

stefanikNa otázku, kto je najvýznamnejšou osobnosťou slovenských dejín, väčšina Slovákov povie: Milan Rastislav Štefánik. Dnes 4.5.2009 uplynulo 90rokov od jeho tragickej smrti, a tak je tu opäť príležitosť na množstvo vyhlásení, odvolávanie sa na jeho odkaz, pripomínanie, že práve tá a tá strana či politik kráčajú v jeho šľapajach, bijú sa za jeho česť a pamiatku či nehynúcu slávu.

Na jeho odkaz nadväzujú konzervatívci, čechoslovakisti, národniari aj matičiari. Portrét Štefánika zdobil päťtisíckorunáčku, jeho busta nejednu kanceláriu, práve pod portrétom hrdého generála dáva televíziám interwiev Ján Slota. K Štefánikovi sa hlásia skrátka všetci.

Známy neznámy

„Štefánik je heroizovaný a škodí to jeho odkazu,” hovorí historik Dušan Kováč, ktorý sám považuje Štefánika za jednu z najvýznamnejších postáv slovenskej histórie. Po komunizme, ktorý sa snažil vymazať Štefánika z historickej pamäte, prišiel začiatkom deväťdesiatych rokov opačný extrém. Hneď po roku 1989 sa na jeho počesť premenúvali ulice, školy, bustami sa ozdobovali priečelia, najvyššie štátne vyznamenanie je Rad M. R. Štefánika, parlament prijal zákon o jeho zásluhách. Politici rýchlo pochopili, že oháňať Štefánikom sa oplatí.  V skutočnosti však vedia Slováci o Štefánikovi málo. Poznajú jeho notoricky známy portrét vo francúzskej uniforme a pozitívne učebnicové vlastnosti. Málo kto však vie, že mal zdravotné problémy, že bol sklamaný z udalostí, ktoré nastali po roku 1918, že bol zmietaný vnútorným rozporom medzi svojou konzervatívnou výchovou a liberalizmom, ku ktorému privoňal v moderných francúzskych salónoch. Alebo že mal zvláštnu povahu, ktorá ho hnala vždy k prepínaniu síl, a to aj napriek tomu, že vedel, že je vážne chorý. Aj keď po revolúcii sa o ňom napísalo viac odborných biografií, o jeho živote sa nenatočil žiaden seriózny dokument.

stefanikŠtefánik ako slovenský kult a mýtus

Štefánik bol krátko pred smrťou na vrchole kariéry – bol francúzskym generálom, uznávaným diplomatom, vedcom a zakladateľom štátu, čakalo ho kreslo vo vláde. Nevyjasnená tragická smrť prispela k vyrábaniu desiatok mýtov okolo jeho smrti. Od nešťastnej náhody, zlyhania techniky, cez zákernú vraždu, zostrelenie Čechmi, až po samovraždu. Aká bola pravda, to sa už asi sotva dozvieme. Faktom ostáva, že Štefánik sa stal kultovým hrdinom. Od svojej smrti až po súčasnosť bol buď velebený, alebo zatracovaný. Stredná cesta v jeho prípade neexistovala.

Prečo vznikol zo Štefánika mýtus? „Aj preto, že mnohí nie sú ochotní ho študovať, zamýšľať sa nad ním. Ľudia ho berú ako sochu, ako symbol. Ide o meno, ide o obraz – v generálskej čiapke. Málokto Štefánikov odkaz naozaj študuje,” hovorí historik Dušan Kováč, ktorý sa osobe Štefánika podrobne venuje. „Potrebujeme Štefánika nie ako kamennú sochu v generálskej čiapke, odolávajúcu akýmkoľvek vplyvom, tvrdú a jasnú od začiatku, ale Štefánika ako živého človeka z mäsa a kostí, Štefánika ako dušu hľadajúcu a citlivú.”

Posmrtný príbeh

Štefánika až do nástupu komunizmu hodnotili pozitívne. Hneď po smrti sa stal súčasťou učebnicových osnov, jeho busty postupne pribúdali na celom Slovensku. Na výročia jeho smrti sa konali spomienkové oslavy. Mali ho radi čechoslovakisti aj národniari. Jedni pri ňom vyzdvihovali založenie Československa, druhí ako obhajoval Slovákov. Počas druhej svetovej vojny jeho meno niesla nejedna vojenská jednotka či pancierový vlak.

Za prvej Československej republiky ho verejne skritizoval len známy novinár a filozof Ferdinand Peroutka. V roku 1933 zverejnil článok, kde Štefánika označil za potenciálneho monarchistu, človeka, ktorý si nevážil demokraciu, založenú na princípe rovnosti medzi ľuďmi. Štefánika považoval za populistu, videl v ňom potenciálneho diktátora. Peroutkov článok vyvolal vlnu pobúrenia.

bradloPre komunistov neprijateľný

Komunistom začal Štefánik prekážať, hneď ako sa dostali k moci. Dôvodov bolo viac. Jedným z nich podľa historika Kováča bolo, že Štefánikovo meno sa spájalo so vznikom Československa, ktoré sa vnímalo negatívne, lebo to nebol socialistický štát.

Navyše, Štefánik otvorene upozorňoval na nebezpečenstvo ruského boľševizmu. „Boľševizmus je negáciou demokratizmu…. Boľševizmus je prejavom chorobným, apokalyptickým chaosom, v ktorom sa prejavujú hrubé, najnižšie pudy. Hovorím vám to z hĺbky duše: boj proti boľševizmu vo všetkých jeho prejavoch musí prevládať v našej morálke,” povedal Štefánik, keď sa vrátil z Ruska.

„Tento antiboľševizmus mu po roku 1948 vyčítali najviac. Nastalo celoslovenské odstraňovanie jeho sôch. Štefánik mizol tak z piedestálov, ako aj z učebníc. “Do polovice sedemdesiatych rokov odstránili nielen sochy, ale skoro všetky pamiatky na Štefánika, pamätné tabule, názvy ulíc. Osirelo a začalo pustnúť aj Bradlo,” napísal Ľubomír Lipták v eseji Rošády na piedestáloch. “Prázdne miesta zaplnili prevažne neutrálne fontány, plastiky, parčíky. Akoby tu zapracoval predsa len akýsi vnútorný ostych alebo rezerva – čo ak niekedy…”

Podobný osud čakal obce, ktoré niesli jeho meno. V roku 1960 boli Štefánikovce premenované na Rovinku a Štefánikovo na Javorinku. Celonárodné spomienkové oslavy na Mohyle na Bradle sa zakázali. Dokonca i minerálny prameň v Sliači, zvaný Štefánik, premenovali na Partizán.

Imperialistický špión

V roku 1951, keď bol zrušený 28. október ako štátny sviatok, sa začala kampaň, ktorá mala predstaviť známu trojicu Masaryka, Beneša a Štefánika ako spoločnosť špiónov západného imperializmu. Štefánikovo meno sa začalo objavovať v historických dielach len v negatívnom svetle. Dvorným historikom komunistického pohľadu na Štefánika bol riaditeľ Historického ústavu SAV Ľudovít Holotík, ktorý v roku 1958 napísal knihu Štefánikovská legenda a vznik ČSR. „Štefánik je tu predstavený ako špión, a to francúzskeho imperializmu; vraj plnil rôzne kontrarevolučné úlohy pod rúškom meteorologických pozorovaní v severnej Afrike, Južnej a Severnej Amerike, v Oceánii a inde. Bol vedecký hochštapler, ktorý s národným hnutím na Slovensku po odchode do cudziny prerušil styky. Jednoducho, Štefánik ako antihrdina, ako negatívna osobnosť, ktorá neposlúžila slovenským národným a československým štátnym záujmom,” povedal historik Ján Mlynárik.

Holotíkov obraz Štefánika sa zachovával aj v čase normalizácie.

V Encyklopédii Slovenska z roku 1981 sa zas spochybňuje jeho vedecká práca – že jeho vedecké pokusy vo Francúzsku „boli neúspešné” a že napokon keď robil rôzne meteorologické pozorovania v Afrike, Južnej a Severnej Amerike a v Tichomorí, používal ich iba na zásterku „pre rozličné kontrarevolučné úlohy”. Pritom už v roku 1966 Vedecké kolégium matematicko-fyzikálnych vied SAV zhodnotilo Štefánikovu vedeckú prácu pozitívne. V čase socializmu k dočasnej rehabilitácií Štefánika došlo len v roku 1968, vtedy o Štefánikovi písal napríklad Ľubomír Lipták.

Kult Štefánika a politici

Prečo je dnes Štefánik všeobecne obľúbený? Rôzne skupiny si ho interpretujú na svoj spôsob. „Každý si ho tak trocha prispôsobil svojmu názoru a svojej myšlienkovej i politickej orientácii.

stefanikova-havariaMýty okolo smrti Štefánika

M. R. Štefánik zomrel počas leteckej havárie 4. mája 1919 pri Vajnoroch. Presná príčina havárie nebola nikdy objasnená. Otáznikov je aj 86 rokov po jeho smrti veľa. S pravidelnou periodicitou sa v médiách objavujú „najnovšie” a „zaručené” pravdy o jeho smrti

Verzie historikov

Ľudovít Holotík 1958

„… po prílete cudzieho lietadla nad Bratislavou začali niektorí vojaci bratislavskej posádky protileteckú paľbu v presvedčení, že ide o maďarské lietadlo. Talianska trikolóra, ktorá je podobná maďarskej, bola nepochybne príčina streľby na lietadlo.” Za Štefánikovu smrť je zodpovedná „kontrarevolučná psychóza československej buržoázie”, ktorá vraj vyvolala nespravodlivú vojnu a začala intervenciu proti Maďarskej republike rád.

Jan Rychlík

v diele Češi a Slováci ve 20. století 1997: „Rôzne nepodložené tvrdenia o tom, že lietadlo Štefánika bolo zostrelené, nemajú oporu vo faktoch. Vyšetrujúca talianska vojenská komisia za príčinu havárie označila poruchu lietadla alebo zlyhanie pilota.”

Milan Stanislav Ďurica

Označuje haváriu za politickú vraždu. „Je veľmi pravdepodobné, že šlo o úmyselné zostrelenie lietadla, lebo Štefánik svojimi postojmi voči Masarykovi a Benešovi v poslednej fáze odboja, najmä v otázke postavenia Slovenska, ale aj v otázke osobnej pozície v novom štáte, stal sa nepohodlným partnerom, s ktorým si nevedeli rady.”

Francúzsky generál Janin

(jeho svedectvo zverejnil historik Dušan Kováč): Štefánik spáchal samovraždu. Bezprostredným dôvodom bolo sklamanie a depresia, vyvolaná neúspešnou sibírskou misiou z konca roku 1918 v kombinácii so stále sa zhoršujúcou chorobou. Jeho vnútorný konflikt navyše umocnila parížska roztržka s Benešom, týkajúca sa zahraničnopolitickej orientácie budúceho Československa. Svojím spôsobom sa cítil aj nedocenený a odsunutý na vedľajšiu koľaj.

Všetkých zaujíma ako zomrel, málokoho ako žil

9 odpovedí

  1. Pekné
    Citajte pozorne, aj tu najdete par zaujimavych rozporov s bludmi ku ktorym sa uchylujete.

  2. Stefanika nemal rezim rad,asi kvoli tomu,ze bol velitel cs. legii,ktore nahanali rudych po Sibiri.
    inak je zaujimave,ze ti estebaci,co spiclovali ludi na Bradle v 60-tych rokoch,sa mu tam chodia po roku 89 klanat

  3. tento pri-bech sa mi velmi pacil

  4. ja som zivi

  5. Skoda, ze HH neuvadza zdroje, z ktorych cerpa.

  6. aale uvadzame … ale dost veci mame tak, ze dojde nieco mailom … a tam zdroj uz nevypatra ani pan boh

  7. Prislo mailom je tiez zdroj. Je dobre rozdelovat zverejnene veci na svoje a prebrane🙂

  8. zaujimave, že sa nikto nezmienuje o tom, ako Beneš prehral pitsbugskú zbierku na podporu vznikajúcej republike v kasíne a Štefánik mu na to prišiel! Prečo sa Masaryk Beneša nespýtal, kde sú tie peniaze??? Beneš mal riadny dôvod na to, aby sa Štefánik nevrátil domov živý! Keby sa vrátil, Beneš by šiel do basy a dejiny by boli prebiehali inak!

  9. jozef tiso nevipravil osemtesiat tisic ale pedesiat osem tisic zidou o dvadsat dva tisic menej a to len vdaka falsovaniu umrtnych listou za čo dostal slučku od benesa čo zdupkal a potom sa vratil ako hrdina v izraeli bolo napisane na tabuli dakujeme ti jozef tiso mi dolu podpisany dvadsat dva tisic je smutne ze izraelsky nacionalisti tento pametnik v polovici peddesiatich rokoch odstranili no novodoba historia si to asi vyzaduje dajme si otazku kto potom pise dejiny

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: