John Silveira – Ako som začal s domácim vzdelávaním svojho dieťaťa

domace vzdelavania(Toto je prvý z mnohých článkov o domácom vzdelávaní, ktorých autormi bude osadenstvo BHM. V ďalších článkoch sa budeme zaoberať praktickými prístupmi k vyučovaniu čítania, písania, počítania, spolu s vedou, dejepisom, zemepisom a všetkým tým, čo vaše dieťa od vás očakáva v otázke vzdelávania, než ich vyšlete do sveta. – Editor)

Domáce vzdelávanie? Roky som nad tým kvôli mojej dcére uvažoval, no pracoval som na plný úväzok v kancelárii u dodávateľa pre ministerstvo obrany. Pri všetkých tých hodinách, ktoré som strávil buď tam, alebo na cestách, som na to nemal príležitosť. A tak jej narodeniny prichádzali a odchádzali ako zástup lemmingov kráčajúcich k útesu, každý nenávratne stratený, a šance vôbec ju niekedy vzdelávať doma sa pomaly zmenšovala.

Až raz som už v tomto zamestnaní nepracoval a na plný úväzok som pracoval pre Backwoods Home Magazine. Tento nový džob ma každý mesiac na niekoľko týždňov vyhnal 700 míľ od domova. No pracovné podmienky boli odlišné a približne po roku som zistil, že by som si na domáce vzdelávanie čas nájsť mohol.

Rozhodnutie tak učiniť padlo na konci posledného školského roka. No s tým prišlo zistenie, že neviem, kde vôbec začať. Rozprával som s mnohými ľuďmi, počúval, čo hovoria a ich rady sa dali zhustiť na praktický prístup:

Posúďte svoje dieťa

Posúďte sami seba

Majte plán

Posúďte svoje dieťa

Pri posudzovaní mojej dcéry som sa chcel najprv dozvedieť, v čom spočívajú jej slabosti. Stretol som sa s jej učiteľkou. Tá mi povedala, že Mary je veľmi slabá v matematike. To ma prekvapilo, pretože keď bola veľmi malá, práve jej matematická zručnosť mi pomohla uvedomiť si, že nie je retardovaná.

Pred deviatimi rokmi, keď začala chodiť do škôlky, Mary bola diagnostikovaná s detskou schizofréniou so symptómami autizmu a problémami pri učení. No počas ďalších rokov bolo mnoho ľudí udivených jej matematickými schopnosťami a schopnosťou počítať v hlave. A teraz som sa dozvedel, že s číslami jej to veľmi nejde. Ako to bolo možné?

Zistil som, že vždy, keď chcela čísla násobiť, počítala od začiatku. Nikto si nikdy nedal námahu naučiť ju tabuľku násobenia. Kládol som si otázku, ako mohla dosiahnuť 15 rokov a nevedieť štandardnú tabuľku násobenia. Taktiež som sa sám seba pýtal, kde som bol, keď sa ju neučila. To je zručnosť, ktorá by sa mala do pamäte dostať už v detstve. Aj ako matematik, som nikdy niečo tak základné nepočítal. Všetko to som mal naučené naspamäť.

To sa stalo počiatočným cieľom môjho útoku. Začal som ju učiť tabuľku násobenia od 1 do 12. Napísal som všetky permutácie dvoch činiteľov, od 1 do 12, na kartičky. Je ich 144. A pomocou nich som ju začal skúšať. Je to jedna z vecí, ktorým sa venujeme na našej dlhej ceste do Oregonu a pri návrate do Ojai. Má taktiež ďalšie nedostatky, od krasopisu cez porozumenie čítanému textu. Dal som si za úlohu tieto problémy spoznať, aby sme ich spolu mohli riešiť.

Ďalej som chcel zistiť, v čom je dobrá. Chcel som sa sústrediť na jej silné stránky, aby som ju v nich podporoval a taktiež ich využil.

Bol som napríklad prekvapený zistením, že píše príbehy. Písala jeden za druhým niekoľko rokov – a potom ich vyhadzovala.

“Nevedel som, že píšeš príbehy.”

“Rada píšem, oči.”

“Prečo ich vyhadzuješ?”

“Aj Teba by prestali baviť po dvadsiatom prečítaní.”

Jej logika bola zrazu pôsobivá i nepríjemná zároveň. Chcel som však jej príbehy poznať a sledovať jej pokrok.

“Odteraz,” oznámil som. “Všetko, čo napíšeš, uložíš do tohto viazača.”

Stále ich síce pár vyhodí, no riadenie tejto jej zručnosti mi uľahčuje rozvíjanie jej jazykových schopností. Je to taktiež nezvyčajný spôsob na jej skúšanie. Aj keď väčšina študentov neznáša písanie esejí na určené otázky, pre Mary je to prirodzený spôsob, akým ju skúšam.

A tak, ako svoju prvú esej z dejepisu, dostala za úlohu napísať pre mňa opis typického dňa slúžky v koloniálnej Amerike – vrátane všetkých podrobností z textov, ktoré som jej k tomu dal.

Posúďte sami seba

Keď som sa začal zaoberať domácim vzdelávaním, zistil som, že mám rôzne zručnosti a nedostatky – ako každý rodič. Pozitívom bolo, že som kedysi vyučoval matematiku. Keď som získal svoje vysokoškolské vzdelanie, rozmýšľal som, že budem fyzikom, a tak som sa venoval exaktnej vede. Táto časť jej vzdelávania bude ľahká. To, ako ju učím matematiku a vedu bude popísané v ďalších článkoch.

Negatívom je, že hoci sa živím písaním, som autorom – samoukom. A čo je ešte horšie, viem len málo – ak vôbec čosi – o gramatike a interpunkcii. A mám strašný pravopis (Dave, vydavateľ, si myslí, že je sranda, že na to, aby som mohol vyučovať interpunkciu svojej dcére, musím sa ju naučiť sám).

Bol som taktiež hrozným študentom a aj keď píšem mnoho o histórii, v mojom vzdelaní sú nepredstaviteľné medzery. A tak, spolu s diakritikou, budem svoju dcéru učiť i veci, ktoré neviem.

V ďalších článkoch sa budeme zapodievať stratégiami týkajúcich sa toho, ako vyučovať predmety, v ktorých sa nevyznáte.

Majte plán

Rozhodol som sa, že tento rok sa zmeriam na šesť oblastí:

1. Chcem, aby Mary rozvíjala svoje matematické znalosti. Chcem ju naučiť algebru.

2. Chcem, aby čítala s porozumením textu.

Kdesi som čítal, že pred 150 rokmi bola vzdelanosť medzi bielymi Američanmi 98 percentná – aj keď väčšina Američanov nepokračovala v štúdiu po 6. stupni (černosi sú z tejto štatistiky vylúčení, pretože v tej dobe im nebolo ani umožnené čítať). Uvažujeme o čase prinášajúcom pokrok, a zdalo by sa, že po poldruha storočí by sa rozdiel medzi 98 a 100 percentami zužoval. Namiesto toho sa rozširuje. Gramotnosť medzi absolventmi stredných škôl je hrozivo nízka. Problémy s čítaním má dokonca i veľké percento absolventov vysokých škôl. To napriek faktu, že spôsob, akým ľudia počas svojho života väčšinu informácií získavajú – aj keď sedia pred obrazovkou počítača – je čítanie.

Takže, ak rozmýšľate nad dnešnou lekciou, nechajte ich čítať.

3. Chcem rozšíriť jej praktickú slovnú zásobu. Nie pridávať k jej mentálnej záťaži hromadu zložitých slov, ale naučiť ju presné používanie slov vrátane správneho používania každodenných výrazov, ako napr. kedy používať “dobre” miesto “dobré”, “smieť” namiesto “môcť” a podobne. Keď som bol chlapec, moja matka ma prenasledovala rozdielmi medzi bežne používanými slovami. Ak boli vaši rodičia rovnakí, je načase s tým začať tiež.

Chcem taktiež rozšíriť jej bežný slovník. Dávam jej dve slová denne. Necucám si ich z palca. Vždy, keď sa spýta, čo nejaký výraz znamená, stáva sa tento automaticky slovom na jej zozname. Jej prvými výrazmi boli slová “eskalovať” a “slovník”. Včera to boli výrazy “interiér” a “exteriér”.

4. Chcem rozvíjať jej pisateľské vlohy. Po 15 rokoch práce pre dodávateľov ministerstva obrany som zistili, že väčšina ľudí nedokáže písaným prejavom vyjadriť svoje myšlienky jasne a stručne. Ako to chcete, ako doma vyučujúci rodič, vo svojom dieťati vypestovať?? Zistíte, že tak, ako nemusíte vedieť variť k tomu, aby ste poznali, že niečo nechutí dobre, taktiež nemusíte byť spisovateľom, aby ste vedeli, že čosi je zle napísané. Budeme sa venovať základným princípom písania (teda kto, čo, kedy, kde, prečo a ako).

5. Chcem v nej prebudiť cit k histórii a pochopenie dopadu tejto histórie na našu kultúru.

6. Chcem, aby pochopila koncept, ktorý moderný svet učinil “moderným” viac než čokoľvek iné – “vedeckú metódu”. Chcem, aby chápala, čo veda je, a čo nie je..

Medzi vecami, ktoré ma rozčuľujú viac než hocičo iné, sú vyjadrenia niektorých ľudí o vede, prezrádzajúce ich nevedomosť. Medzi týmito vyjadreniami sú: “Veda a náboženstvo sú si podobné, nie sú nič viac než súborom názorov, ktoré prijímame vierou.” Ďalším je: “Veca je len kopa štatistík.”

Najhoršie sú však “alternatívne vedy” rôznych politických a spoločenských hnutí, ktoré slúžia len k zaslepovaniu vášho dieťaťa voči pochopeniu skutočného sveta. Už dávno sa chystám pre BHM napísať článok s názvom “Ako vieme, čo vieme”. Bude o tom, čo veda je a čo veda nie je, aké problémy vyriešiť dokáže, a aké nie. Mary mi ho pomôže napísať.

Mám ešte jeden plán. Plánujem Mary zapojiť do mojej práce. V minulosti sme publikovali články, ako zapojiť vaše dieťa do vašej práce na rozšírenie jeho či jej domáceho vzdelávania. V čísle 31 sme priniesli článok o tovarišstve.

Z mojej strany, keďže robím výskum pre moje budúce články, Mary sa stane časťou výskumného tímu. Bude mať za úlohu vyhľadávať veci a povedať mi, či sú pre článok relevantné. Malé dievčatko, ktoré nemalo žiadnu predstavu, ako encyklopédiu používať, náhle vyhľadáva informácie a ére prohibície.

Dcéra vydavateľa BHM, Annie Duffy, je vzdelávaná doma a časťou jej vzdelávania je písanie článku pre sekciu pre mládež v tomto magazíne.

Kultúrna gramotnosť

Hore to nie je zahrnuté, a jednou z najťažších úloh, ktorým budem čeliť, je oboznámiť moju dcéru s jej kultúrou – čo sa začalo nazývať kultúrnou gramotnosťou. Zvyklo sa to označovať ako “všeobecná vzdelanosť”, hoci už nie je viac všeobecná..

Na to som prišiel, keď som v 80. rokoch pracoval pre jedného dodávateľa pre ministerstvo obrany. Priniesol som do práce jeden kvíz z časopisu. Nadpis hlásal: “Čo viete z toho, čo vaše školopovinné deti nevedia.” Bol to súbor jednoduchých otázok zo zemepisu a svetových dejín, zahŕňajúci otázky ako “Kedy sa začala občianska vojna (v USA, s toleranciou 50 rokov)?”, “Kto bol Calvin Coolidge?”, “Na ktorom kontinente sa nachádza Keňa?”

“Podľa tohto článku”, povedal som svojim kolegom, “viac než polovicu otázok dokáže zodpovedať menej než polovica školákov.” Prečítal som nejakých 20 otázok.

Jeden chlapík, ktorý akurát získal diplom z matematiky, sa zasmial a riekol: “Nerád to priznávam, ale na väčšinu otázok odpovedať neviem.”

Postupne rovnaké priznanie zaznelo od pár ďalších. Mnohí z nich taktiež mali vysokoškolské diplomy. No čo ich spájalo, bolo to, že boli mladí.

Starší kolegovia v skupine vedeli odpovedať takmer na všetky otázky. Mnohí z nich nemali žiadne diplomy, a jeden nemal dokončenú ani strednú školu. No vo všeobecnosti odpovede poznali. Ako to bolo možné?

Odpoveď prišla rýchlo. Starší ľudia si pamätali, že sa to v škole učili. Mladí o týchto veciach nikdy nepočuli.

Zdroje a nástroje

Váš miestny školský systém. Keď som s týmto začal, dobrou správou bolo, že Kalifornia poskytovala možnosť domáceho vzdelávania. Zlou správou bolo, že školský obvod, v ktorom sme žili, nepodporovalo domácich študentov po 8.stupni. Moja dcéra vstupovala do 9. stupňa.

Aj tak som však mohol využiť výhody školského systému. Dostalo sa mi informácií o nimi používaných učebniciach a dvaja učitelia mi dokonca poskytli sylaby pre školský rok.

Domáce štúdium či nie, chcel som sa prinajmenšom priblížiť k tomu, čo robia v štátnej škole, z ktorej som ju vzal. Nepredvídané okolnosti by ma mohli donútiť ju do štátnej školy opäť priviesť, a chcel som, aby bola prinajmenšom oboznámená s materiálmi, ktoré študujú jej rovesníci.

Rovnako tak, aj keď som matematik, nebudem sa pokúšať zostaviť jej úplný matematický študijný plán. Iní to spravili za mňa, venujúc tomu značné množstvo času a úsilia, aby vyriešili problémy a následnosť lekcií, a niektorí z nich to spravili veľmi dobre. Nebudem sa teda pokúšať vynaliezať už vynájdené.

Takýmto predmetom je napríklad geometria.

Počítače. Tieto strašné stroje, ktorých sa tak obávame, tú s nami zostanú. My, dospelí, ich snáď môžeme ignorovať. No naše deti nie. Počítače budú časťou sveta, v ktorom vyrastajú. Ignorovanie počítačov by pre ne mohlo byť vážnym nedostatkom, pretože počítače budú v budúcnosti nástrojmi pre prežitie.

Počítače sú užitočné i pre iný aspekt. Existuje ohromné množstvo vzdelávacích programov a stále sa vyvíja nový a lepší software – programy na výučbu písania na klávesnici, testovanie výslovnosti, matematických znalostí, dokonca i hier, ktoré si vyžadujú istú znalosť histórie.

Na nete existujú skupiny venujúce sa vzdelávaniu, kde môžete stretnúť vám podobných rodičov, a vaše deti iných študentov. Dnes je na nete dokonca aj Encyclopedia Brittanica.

Ak si ho môžete dovoliť, počítač kúpte. Ak nie, zistite si, či sa k nemu môže vaše dieťa dostať v miestnej knižnici, miestnej škole či u nejakého kamaráta.

O týždeň spolu s Mary cestujeme domov na ju. Možno nás cestou zazriete. Ja budem riadiť, ona prezerať svoje indexové kartičky.

zdroj : http://christianfreeman.wordpress.com/

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: