Šikana na školách.

sikanaŠkolská šikana nie je dnes ničím výnimočným. Agresori si nájdu zámienku na akomkoľvek nepriebojnom žiakovi, či žiačke. Pri verejnej diskusii sa mnohí odborníci oháňajú zavolaním polície, rýchlym zakročením, rôznymi opatreniami. Ale ako je to v praxi, keď samotná šikana je trestná až vtedy, keď splní skutkovú podstatu nejakého trestného činu a musí skutok spáchať dieťa nad 14 rokov, teda ôsmak alebo deviatak.

Samotné vymedzenie pojmu je zložité. Brutálne praktiky, ktoré sa na školách občas dejú a prebehnú v správach sú jasne definovateľné a zväčša sa spájajú s vydieraním, výtržníctvom, či ublížením na zdraví. No, ale čo s prípadmi, ktorých hlavní agresori nie sú až takí brutálni a “modriny”, ktoré spôsobujú, nevidieť?

Problém v legislatíve: Zazeranie, nakúkanie agresora s divákmi do triedy a ukazovanie na zľakanú obeť nie sú ojedinelé. Sem tam nejaký strkanec na chodbe, alebo pošepkanie bez svedkov “po škole si ťa počkám” gradujú strach obete. Potom facka, pocit sledovania a zvieranie v žalúdku po každom vyučovaní. Obeť nevydrží a ide s pravdou von. Zíde sa zástupca za školu, uplakaná mama, obeť. Problém je jasný a nejakí svedkovia by sa našli. Dieťa má veľký strach, matka podá oznámenie na polícii. Príde policajt prešetrovať problém a po, pre zainteresovaných, smiešnom vystrašení agresora jemne pošepne, že či vieme, že chlapec je siedmak a ešte nemá 14 rokov. A navyše to vraj nespadá pod žiadnu skutkovú podstatu trestného činu. Teda náznaky by boli, ale prokurátor prípad zmetie zo stola, pretože to nebolo až také vážne. Nedošlo k ublíženiu, agresor nič nezničil, neroztrhol, nebolo to vykonané na verejnosti, škola nie je verejne prístupné miesto atď.Hodnotiť by sa to dalo možno ako priestupok voči spolunažívaniu, ale tu by musel mať agresor až 15 rokov.

Odporúčanie od policajta – bolo by dobré, aby si pre dieťa chodili rodičia, alebo straší súrodenci, aby sa nebál. Teda v preklade je situácia problém obete a nie agresora.

No a tak si dotyčný agresívny nevyrovananý jedinec spolu s obdivujúcou partiou ohlodáva niekoľko stratených duší. Ale každého len trochu, aby to neprešvihli.

Rodičia agresora samozrejme nemienia žiadne závery robiť, kým sa situácia úplne neuzavrie. Dovtedy je predsa dieťa nevinné. A vôbec – doma je dobrý. Takže návrh, aby si chodili rodičia pre agresora do školy, aby sa obete nemuseli báť, nie je úspešný, pretože by sme bezdôvodne (zatiaľ) obmedzovali slobodu dieťaťa.

Úrad práce a sociálnych vecí: Podnet na uloženie výchovného opatrenia podľa Zákona o sociálnoprávnej ochrane. Od polície nepríde, lebo skutok nie je trestný. Od školy príde, ale… opatrenia sa dávajú postupne. Najprv pohovor cca do týždňa od zaevidovania na úrade . No a na pohovore sa rozhodne. Či sa dieťaťu iba slovne dohovorí, alebo bude úradne napomenuté. Ak sa stane prvá možnosť, “bitka” je vyhratá. Teda pre agresora. Ak úrad vydá výchovné opatrenie – zväčša napomenutie – začne sa správne konanie, ktoré so všetkými natiahnutými lehotami skončí o dva mesiace.

Škola: Keďže formálne opatrenia sú oklieštené na smiešnu zníženú známku zo správania, alebo na riaditeľské pokarhanie, nie je veľmi z čoho vyberať. A aj tak. Tá bude až na vysvedčení. Teda s odstupom času. Samozrejme, že učitelia môžu byť obozretnejší na dozoroch, že sa s deťmi budú hlbšie rozprávať, ale na záchody a do telocvičných šatní, kde sa časť týchto vecí deje nemožno ani chodiť na dozor, ani zabezpečiť kamerami. A keď je dobre organizovaná skupina, nestrážené miestečko si nájde. Určite sa zhodneme, že cez zohratú skupinu učiteľov a zdravý kolektív žiakov sa šikana dá poraziť. Ale žiaľ za daného stavu skôr priaznivého pre agresorov ako obete ešte veľa sĺz pretečie…

7 odpovedí

  1. No, mám syna a keď si pomyslím že by ho malo postihnúť niečo takéto, tak ma až strach obchádza, pretože nepoznám nijeké efektívne riešenie tohoto neduhu detského spoločenstva. V dnešnej dobe tak rozšíreného samozrejme. Ale ako decko, keď mi niekto bil jedného z mojich bratov, tak sme vždy po škole išli domov spolu všetci traja a ak sa ovážil na neho opäť zaútočiť, tak sme mu prosto všetci traja rozbili držkua a bol kľud. A boli veru dvaja taki frajeri! No dnes by ich najmladší brat zmákol jednou rukou… 🙂 Ale vtedy ako špunti sme si jeden druhého zastali!
    A veru aj dnes by som neváhal! Na rodinu si siahať nedám!

  2. ty co kradnes nicky: takychto vychytralcov sme tu uz mali … takze ban ak chces diskutovat diskutuj a neurzaj a daj si vlastny nick

  3. nikdy by som si nepomyslela, že mojich detí sa bude šikana týkať. Ničím nevynikajú a dá sa povedať, že sú také šedé myšky, prosto priemer. Až teraz moja dcéra začala chodiť na gymnázium, kde sa hneď v septembri znepáčila dvom spolužiakom. Ostatné deti sa poznali zo základných škôl len moja dcéra prišla z iného prostredia. Títo dvaja spolužiaci ukradli jej fotku z jej internetovej stránky, pod jej menom a jej fotkou uverejnili znošku sexuálne perverzných nechutností, plnú vulkarizmov. S vyhrážkami, aby skapala, že si ju počkajú a zbijú ju atď… Pochválili sa svojim spolužiakom akí sú chlapi. Neprajem to žiadnemu rodičovi zažiť. Ale čo je naozaj zaujimavé je to, že postupne začali spolužiaci s nimi sympatizovať. Zo začiatku menšia skupina a ostatní mlčali a nechceli s tým mať nič spoločné alebo anonymne na internete dcérej vyjadrili podporu. Pod týmto tlakom moja dcéra veľa spolužiakov poobviňovala a hľadala u nich pochopenie, nakoľko zo začiatku nevedela kto to robí a prečo, napriek tomu, že jej niektorí spolužiaci povedali, že oni to vedia a nepovedia jej to. Teraz keď už to vieme a spolu so školou sme to začali riešiť dopadlo to tak, že s mojou dcérou sa už nikto nerozpráva, agresori sú vlastne “obete”, ktorým chceme ublížiť a moja dcéra je agresor, ktrorého sa boja. Zmes poloprávd a klamstiev je už tak neúnosný, že už nemáme energiu to ani vyvracať. Všetkým sa to zdá ako ohromný žart a mi sme tí, ktorí z toho robia vedu a ubližujú chlapcom. Za pol roka som na vlastné oči videla ako sa neriešená, ale aj riešená šikana stupňuje. A moja dcéra, ktorá to vôbec nechcela – je tá potrestaná, lebo nám nič iné neostáva ako ju preložiť na inú školu a modliť sa, že tam šikana nie je.

  4. vsetkych sikanuje roman kiss

  5. moja skusenost so sikanom zacala v skolke kde dcera chodila placuc kazde rano. ucitelky mi vraveli, ze to je take uplakane dieta. prelozila som ju na inu skolku ked som videla ako ucitelka prefackava 3rocne dieta.na 2. skolke rano tiez plakala ale v sobotu, ze chce ist do skolky. potom som sa dodatocne dozvedela ze personal skolky krmilo deti aj vlastnymi zvratkami, ked deti krmili a nechutilo im povracali sa do taniera a pokracovali v krmeni. zamykali ich do tmavej miestnosti ked skor vstali, ked s nimi boli na dvore ucitelky v kruhu stali a fajcili, v triedach otvarali okna na deti, aby ochoreli a mali menej prace. a kde sa to vsetko stalo? v skolke v centre kosic. povymienali tam zopar uciteliek a riaditelka ktora to zastresovala je teraz ucitelkou…..
    bolo nieco aj v novinach o tejto famoznej skolke alen matka ktora nema rozum da do takejto skolky svoje dieta.

  6. aj moju dceru sikanuju. trva to uz dlhsie. najprv fyzicky a teraz uz psychicky. vyradili ju z kolektivu a ucitelka sa ich este zastava .vraj ona na seba uputava pozornost. je smutna a je jej velmi tazko. bojime sa o nu ucitelka nam povedala ze mame navstivit psychologa.je to normalne.zvazujeme trestne oznamenie
    n

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: