161 výročie vzniku prvej Slovenskej národnej rady

SNRV júli revolučného roka 1848 začali poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov. Koncom augusta a začiatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori zišli vo Viedni.

Vo vytváranom dobrovoľníckom zbore, ktorý mal byť jadrom povstaleckých ozbrojených síl, boli nielen Slováci, ale aj Srbi, Chorváti, Poliaci a Nemci. Najpočetnejšou zložkou dobrovoľníkov boli študenti z Čiech a Moravy.

Ústredím národnooslobodzovacieho boja sa stala Slovenská národná rada (SNR) ako prvý národnopolitický orgán Slovákov v revolúcii 1848/49. SNR verejne vystupovala už od začiatku septembra 1848, hoci oficiálne ustanovená ešte nebola. Sú známe jej vyhlásenia spred 15. septembra – k obyvateľstvu Viedne, obyvateľom Bratislavy, uhorským Rusínom, českým, moravským, slovenským, talianskym a rumunským vojakom.

Okolo 15. septembra SNR vydala výzvy k Slovákom a k slovenským kňazom a učiteľom. V nich SNR Slovákov vyzvala, aby po príklade Chorvátov a Srbov povstali proti maďarskej nadvláde za svoju slobodu v rámci rakúskej ríše; kňazi a učitelia by sa mali postaviť do čela národa v tomto boji.

Oficiálne SNR ustanovili 16. septembra vo Viedni na zhromaždení asi 500 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Prítomní, s výnimkou dvoch, uznali SNR ako dočasnú najvyššiu slovenskú politickú a vojenskú reprezentáciu a zložili do jej rúk prísahu. Politickými predstaviteľmi SNR boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských členov boli zvolení Bedřich Bloudek ako vojenský veliteľ zboru a František Zach ako náčelník štábu a Bernard Janeček. Tajomníkmi SNR sa stali Bohuš Nosák a Daniel Jaroslav Bórik. Českí vojenskí velitelia sa podriadili politickému vedeniu SNR. SNR sa stala prvým politickým orgánom Slovákov v moderných dejinách.

 Dobrovoľnícky zbor opustil Viedeň 17. septembra. Bolo v ňom okolo 300 mužov, Slováci boli v menšine. Zbor pri prechode moravským územím posilnilo ďalších asi 150 mužov. Táto výprava prišla na Slovensko 18. septembra. Tu sa k nej pridávali miestni obyvatelia. Zbor vzrástol na niekoľko tisíc mužov.

SNR 19. septembra 1848 v Myjave na verejnom zhromaždení vypovedala poslušnosť maďarskej vláde i jej miestnym vrchnostiam a vyzvala slovenský ľud do celonárodného povstania. Sídlom Slovenskej národnej rady bol v Myjave dom Anny Koléniovej, na ktorom viala slovenská zástava, a obecný dom v Brezovej pod Bradlom. Revolučná SNR používala pečať s dvojkrížom na trojvrší. K bielej a červenej farbe zástavy pribudla modrá. Medzi piesňami, ktoré spievali dobrovoľníci, bola aj dnešná štátna hymna. V oslobodených oblastiach sa dobrovoľníkom darilo odzbrojiť vojenské posádky. SNR dala na ľudových zhromaždeniach voliť revolučné slovenské miestne orgány, ktoré jej zložili prísahu vernosti. Po bojoch pri Poriadí 28. septembra 1848 povstalecké jednotky ustúpili za hranice. Na Morave ich odzbrojili cisárski vojaci. Keď v rakúskych politických a vojenských kruhoch nadobudli prevahu kontrarevolučné sily, bola činnosť SNR stále viac obmedzovaná a na jeseň 1849 SNR zanikla.

2 odpovedí

  1. to cislo 161 nema chybu:D:D

  2. 😀😀😀 aaaano tiez som si vsimol to cislo – no neni to krasa?😀😀😀

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: