Manifest slovenského národa – Žilinská dohoda 1938

5. – 6. októbra 1938 sa v Žiline v Katolíckom dome konalo rokovanie siedmich politických strán. Výsledkom rokovaní bolo vyhlásenie autonómie Slovenska, ktorú z balkóna tohto Katolíckeho domu oznámil Dr. Jozef Tiso. Táto udalosť, ktorú pripomína tabuľa na budove, bola dôležitým historickým medzníkom v boji za zvrchovanosť a samostatnosť Slovenska.

Vývoj udalostí v po mníchovskej zrade štyroch veľmocí (Veľkej Británie, Francúzska, Talianska a Nemecka) proti Československu dostali na Slovensku veľmi rýchly spád. Z iniciatívy HSĽS sa zástupcovia väčšiny slovenských politických strán a skupín zjednotili na požiadavke politickej autonómie Slovenska a podpísali 6. októbra 1939 v Katolíckom dome v Žiline Žilinskú dohodu. Pripojili sa tak k návrhu HSĽS na presadenie zákona o decentralizácii zákonnej a výkonnej moci v ČSR. Požiadavky Žilinskej dohody pražská ústredná vláda arm. gen. Jana Syrového akceptovala a ešte v ten deň telegraficky vymenovala poslanca a úradujúceho podpredsedu HSĽS Dr. Jozefa Tisa za ministra pre správu Slovenska. Na druhý deň bola vymenovaná päťčlenná slovenská krajinská autonómna vláda. Slovenská politická autonómia bola potvrdená aj legislatívne, ústavným zákonom z 22. novembra 1938. Bol zavedený oficiálny názov štátu Česko – Slovensko. Dvadsaťročný boj Slovákov v bývalej ČSR, aby mali vlastný snem, vlastnú administratívu, súdy a slovenčinu ako úradný jazyk podľa Pittsburghskej dohody sa naplnilo.