Keď sa v osade upratuje.

Spišská Nová Ves sa zapíše do historických záznamov nielen krásnym hradom a niekoľkými kostolmi, ale asi aj prvým upratovaním v cigánskej osade na Slovensku, ktoré si zorganizovali sami jej obyvatelia. Osada Vilčurňa sa ani nie tak dávno „preslávila“ počas epidémie žltačky, ktorá sa šírila cigánskymi osadami na východe Slovenska, a po ktorej skončilo v nemocnici 24 detí z tejto osady. Alebo keď ich odpojili od vody, lebo dlžili mestským vodárňam niekoľko miliónov korún.

Aj preto sa mi zdá takáto cigánska pracovná aktivita minimálne nezvyčajná. Avšak musím povedať aspoň za seba, že ma táto prvá lastovička potešila.

Upratovanie na tomto sídlisku totiž stojí ročne mestskú kasu Spišskej Novej Vsi niekoľko tisíc eur ročne. Upratovanie na mestské trovy sa robí 2x do roka a jedno takéto upratovanie vyjde mestskú kasu na cca 3000 €. Odpadky sa nachádzajú priamo pod ich oknami v obrovských kopách, v ktorých sa hrajú nielen ich deti, ale aj rôzne zvieratká.

Zapáchajúce tony odpadkov už začali vadiť samotným obyvateľom osady. Ako sa však ukázalo, robenie neporiadku, vyhadzovanie odpadkov alebo vykonávanie potreby kam príde, je obľúbenou činnosťou len časti obyvateľov. Tak ako aj myšlienka na upratovanie a jeho samotná realizácia zaujali tiež len časť obyvateľov. Bohužiaľ tú menšiu. Našťastie aspoň niektorí sú si vedomí toho, že z tejto kopy sa šíria nielen smrad, ale aj rôzne choroby, či infekcie a rozhodli sa s tým niečo robiť.

Túto aktivitu som nazvala lastovičkou, ale aj prirovnanie k tomuto v podstate malému vtáčiku je neprimerané. V osade žije niekoľko tisíc ľudí, ale ruku k dielu sa rozhodli priložiť iba niekoľkí, v skutočnosti veľmi malá menšina. Preto im to aj potrvá nejaký ten čas. Podľa odhadu asi mesiac.

Viete si predstaviť, že upratujete a zvážate odpadky spod svojho okna mesiac? Aká to teda je veľká kopa si neviem ani predstaviť. A určíte je mi zle, keď si predstavím, že niekto si takúto kopu spraví sám a ešte si v nej spokojne žije. Hrôzostrašná predstava aj pre otrlých.

Ale aj tak som rada, že sa niektorí z nich spamätali. Možno si niekto pomyslí, že sa zástavám cigáňov, ale nie je to tak. Len konštatujem, že sa aspoň niekde trošku pohli ľady. A dúfam, že im to odhodlanie neskončí pri najbližších podporách, keď zase budú peniaze na vysedávanie v krčme.