Černovská tragédia

cernovaSlovensko si zajtra pripomenie tragické udalosti, ktoré sa odohrali 27.októbra 1907 v Černovej. Udalosti, ktoré upozornili celý svet na národný útlak Slovákov v Uhorsku.

Obyvatelia obce, ktorá je dnes súčasťou Ružomberka, sa pred 102 rokmi vzopreli rozhodnutiu úradov o vysviacke nového černovského kostola, pätnásť z nich zaplatilo za svoj nesúhlas životom, niekoľko desiatok bolo zranených. Udalosti v Černovej a streľba žandárov do zástupu nevinných ľudí vyvolali ostré reakcie nielen doma, ale aj za hranicami vtedajšieho Rakúska-Uhorska.

Rok 1907 bol pre Černovčanov ťažkým rokom. Robotníci z fabrík, pltníci a drobní roľníci si so svojimi ženami za pomoci peňažných zbierok stavali na vŕšku pri dedine kostol, aby nemuseli chodiť na omše do štyri km vzdialeného Ružomberka. K vybudovaniu chrámu prispel veľkou mierou rímskokatolícky ružomberský farár, černovský rodák Andrej Hlinka, ktorý z celkových nákladov 80.000 korún potrebných na stavbu vykryl 60.000 korún zo zbierok a svojho súkromného majetku.

Základný kameň bol posvätený 20. apríla 1906, na jeseň 1907 čakala na posviacku dokončená stavba. Obyvatelia chceli, aby im nový svätostánok vysvätil Andrej Hlinka. Toho však v tých časoch spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie. Kostol v Černovej mal podľa rozhodnutia cirkevnej vrchnosti posvätiť liskovský farár – dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907, čomu sa obyvatelia Černovej vzopreli a tak prišli do dediny žandári, na uliciach bol však pokoj. Obyvatelia Černovej začali prejavovať svoju nevôľu v nedeľu 27. októbra. Do obce prišla ďalšia skupina žandárov. Keď zástup ľudí obkolesil prichádzajúce koče a žiadal, aby z obce odišli, vypukol zmätok. Vtedy veliteľ 15-člennej skupiny žandárov vydal bez predbežného varovania osudný rozkaz: Strieľať! Výsledkom bolo 15 mŕtvych a desiatky zranených, z toho niekoľko ťažko. Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí, z ktorých potom 40 odsúdili súhrnne na 37 rokov žalára a rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku. Najmladšia odsúdená mala 16 rokov.

Tragédia v Černovej upozornila vtedajšiu svetovú verejnosť na národnostný útlak v cisárskej ríši. Proti krutému zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napr. nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Bjornstjerne Björnson či ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj. Černovský kostol posvätil napokon Andrej Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910. Obete černovskej tragédie pripomína pomník na miestnom cintoríne.

Výpovede obyvateľov Černovej, potomkov priamych účastníkov si môžete prečítať tu.

Spomienka na túto udalosť by mala všetkým pripomenúť silu moci v nesprávnych rukách, ktorej dôsledkom sú vyhasnuté životy, Černovská tragédia by sa už nikdy nemala opakovať!

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: