Sviatok všetkých svätých, dušičky – spomeňme si na ľudí, čo si to zaslúžia

Na Slovensku má úcta k mŕtvym, návšteva hrobov príbuzných v dňoch 1. a 2. novembra veľmi dávnu tradíciu, ktorá sa udržala dodnes. Veriaci a ostatní obyvatelia prichádzajú na cintoríny, aby zapálením sviečok či kahancov a položením kytíc a vencov k hrobom spomínali na svojich zosnulých.

Táto úcta aj na Slovensku vychádza z pradávnej slovanskej tradície jesenných pohanských sviatkov. Príchod duší zosnulých súvisel aj s blížiacou sa zimou.

Bol rozšírený aj medzi obyvateľstvom keltského pôvodu, keď sa v noci z 31. októbra na 1. novembra druidi lúčili s letom patriacim bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina (zo slova “Sam-fuin” – koniec leta), ktorý vládol zime.

Kelti verili, že v túto noc, keď život (leto) odovzdáva žezlo vlády smrti (zime), prichádzajú mŕtvi na zem, aby si vybrali na jeden rok telo, v ktorom sa usadia. Zo strachu, že si vyberú práve ich vlastné, im prinášali rôzne obety. Verili tiež, že stena medzi svetom živých a mŕtvych je v túto noc taká tenká, že sa dá medzi nimi ľahko nadviazať kontakt. Aby si Kelti naklonili mŕtve duše, ale zároveň aj odohnali zlých duchov a démonov, nachystali im všelijaké dobroty a dary.