List verejnosti

Toto oslovenie verejnosti, ktoré by mohlo niesť aj podtitul „ Kto, čo, ako“ je síce z dielne SHO, ale natoľko sa s ním stotožňujeme, že sme sa ho rozhodli uverejniť aj my:

K napísaniu tohto listu ma viedli skutočnosti, s ktorými sa stretávam pri debate o SHO, vlastenectve, politických názoroch a pohľade na smerovanie Slovenska a sveta. V týchto pár riadkoch sa teda budem snažiť stručne a jasne popísať činnosť SHO a jeho snahy. Je venovaný ľuďom gramotným, ľuďom, ktorí majú VLASTNÝ názor.

„Proti komu bojujete? Proti Cigánom, anarchistom, Židom?“ To bola otázka, ktorú som dostal na jednom turistickom pochode. Ako to s nami v skutočnosti je? Odpoveď je tak krásne jednoduchá, nebojujeme proti nikomu. Náš cieľ je však podporovať Slovensko, Slovanstvo, prehlbovať a žiaľ u niektorých jednotlivcov vytvárať (žiaľ preto, lebo by mala byť samozrejmosťou) prirodzenú hrdosť na krajinu a spoločenstvo v ktorom žijeme. Podporujeme turistiku, mládež, poznanie histórie, celkový rozhľad. Jedným slovom podporujeme OBRODU. Nie je to len slovo, je to podstata celého nášho snaženia. Je medzi vami veľa takých, ktorí si myslia: Načo budem milovať túto krajinu? Je tu len bodrel, korupcia, alkohol, zlá ekonomická a sociálna situácia. Nemám byť načo hrdý… Môžem na to povedať len to, že je veľmi jednoduché mať rád a milovať dokonalé. Nechať iného niečo vytvoriť a potom kritizovať, nesnažiť sa o zlepšenie, naopak spochybňovať každého, kto sa o to pokúsi. Je toto tá pravá cesta? Asi nie… Ale je jednoduchšie mávnuť rukou a dúfať, že sa to nejako vyrieši samo.

Taktiež prirovnávať vlastenectvo k fašizmu, nacizmu, extrémizmu a podobným výrazom je momentálne skutočne populárne. Gradovanie v označení je však niekedy až úsmevné. Kedysi dávno dokázali predať noviny titulky o pravičiaroch, neskôr to už boli extrémisti, potom zase pravicoví extrémisti, až sme sa dostali k teraz uznávanému výrazu ultrapravicový extrémista. Čo bude o pár rokov? Ultra, mega, tutisuper, bomba, špicapravičiar? Ani dnes ľudia nevedia čo to označenie znamená.

My sme vlastenci, máme radi našu krajinu, ale nie sme fašisti, nacisti ani iní „isti“. Sme ľudia, máme svoj názor a nepozeráme sa na svet len cez TV a monitor počítača. Vážime si našich predkov, naše dejiny. Určite si väčšina z vás teraz spomenula na prvý Slovenský štát, na to, aký bol „kolaborantský“ a „fašistický“. Nebudem písať o tom aký bol, alebo nebol. Treba ho chápať v duchu vtedajšej doby a pomerov. Možno aj nás budú ďalšie generácie súdiť za vstup do NATO a EÚ.

Dotknem sa aj „kontroverznej“ osobnosti prvého Slovenského štátu, Dr. Jozefa Tisa. Kontroverznej preto, lebo názory na jeho osobu nie sú jednotné. Ako by aj mohli byť? Veď ani v súčasnosti nie sú jednotné názory na dianie na Slovensku, či vo svete. Vždy bude viac uhlov pohľadu a každé riešenie je pre niekoho výhodnejšie. Ďakujme všemohúcemu Bohu, mohlo to dopadnúť aj omnoho horšie.

Na záver by som vás chcel požiadať o jednu vec. Používajte hlavu! Nebuďte len ovcou v stáde, voľte si svoju cestu sami. Čítajte, obzerajte sa a všímajte si veci okolo seba. Chápte veci v širších súvislostiach. Spravte si na veci vlastný názor a riaďte sa ním. Zaujímajte sa o veci, ktoré sa vás týkajú a snažte sa ich ovplyvniť. Všímajte si čo kto hovorí, nie ako to hovorí.

Nech je lampa akokoľvek pekne ozdobená, jej úlohou je predovšetkým svietiť.

Zdroj: http://sho.sk/index.html

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: