Môj prvý herbár

Jar je v plnom prúde a všetko okolo nás kvitne. Ak si chodíte vychutnávať prírodu aj so svojimi ratolesťami na dlhé prechádzky, určite si vychutnávate rozkvitnuté rastlinky a stromy. A nás napadlo, ako by sa tieto prechádzky mohli stať pre vás zaujímavejšími a aj poučnejšími. Ak si nostalgicky spomínate na detstvo, keď ste si domov vláčili kadejaké rastlinky a sušili ich v knihách bude naša nová publikácie pre vás to pravé.

Knižku sme nazvali Môj herbár a stiahnuť si ju môžete TU alebo napíšte na náš mail hlavu.hore@yahoo.com.

Komu vadí tabuľa?

Boj o pamätnú tabuľu na politickú objednávku sa začal a samozrejme, že si príležitosť prihriať svoju polievočku nenechali ujsť ani naši najhumánnejší ĽPR, čo by každého s iným názorom ako oni bili a vešali kam by šlo a vyhlásili Bologovy a Filekovy podporu a na TU dokonca môžete podporiť aj virtuálnym podpisom ich snahu o zviditeľnenie sa

Skúsme sa na celú túto kauzu pozrieť ako klasický občan, ktorý nemá vlastný názor na túto tému, lebo sa o ňu jednoducho nezaujímal. Ja som si spravila taký malý prieskum medzi kolegami, ktorý presne do tejto skupiny zapadajú a ich reakcia bola jednoznačná: Nechápeme, čo tí ľudia riešia. Nech už to bolo ako bolo ale je to časť našich dejín a z dejín sa máme poučiť a nie tváriť sa, že neboli. Potom sa ešte niektorý zaujímali, kto platil tú tabuľu a celú réžiu okolo domu a keď som im povedala, že je to súkromné nadšenie pár ľudí, tak si len poťukali po čele, či sa ľudia v Bytči majú tak dobre, že toto je najväčší problém, ktorý trápi ich poslancov.

Tak mi teda povedzte koho títo poslanci zastupujú. Od dňa, keď tabuľu pán Pánis zavesil na rodný dom pána prezidenta ubehlo už niekoľko rokov. Občania okolo nej chodili, viac menej si ju nevšímali a zrazu vadí? Prečo? Lebo dvaja šašovia povedali? Čítať ďalej

Spoločný slovanský jazyk?

‘Musí sa štyristo miliónov Slovanov učiť cudzie jazyky?“ pýta sa Mark Hučko (55). Nie je vyštudovaný lingvista, ale má silne vyvinutý vzťah k jazykom, najmä k ich zjednodušovaniu.

Nasx otec ktor es om nebes, / Sviatju es tvoi imen. / Tvoi krolenie pridib. / Tvoi vola bu na Zemla takak om nebes. / Daj nams nasx denju hleb. / I uprostij nams nasx grehis …“ Zdá sa vám to povedomé, ale neviete, v ktorom zo slovanských jazykov otčenáš takto znie? V žiadnom a vo všetkých. Slovák Mark Hučko po tom, čo v roku 1984 vydaním knihy Blitz English zjednodušil vyučovanie angličtiny, v roku 2000 zverejnil na internete (www.slovio.com) lingvistický projekt, ktorý mnohí nazývajú slovanské esperanto. Vytvoril medzinárodný jazyk, ktorým sa dá písať aj čítať. SLOVIO. Je založený na najrozšírenejšej európskej jazykovej skupine, ale obsahuje aj medzinárodne známe slová z angličtiny, francúzštiny, nemčiny či španielčiny. Jednotný počítačový fonetický prepis vyriešil mäkkosť slovanských slov. Písmenko x, pre nás neprirodzené, použil ako “zmäkčovadlo“, keď “sx“ sa číta ako š, “cx“ a “zx“ ako č a ž. V sloviu neexistuje mäkké a tvrdé i. Cxarovne, zxe? Čítať ďalej

Pozvánka

Nájdená spojitosť medzi geneticky modifikovanými organizmami (GMO) a smrteľnou tuberkulózou

Namiesto obviňovania za mnohým liekom odolnú tuberkulózu pacientov a ich údajné nepridržiavanie sa predpísanému liekovému režimu, by bolo múdre najskôr preskúmať a zneškodniť základnú príčinu voči mnohým liekom odolnej tuberkulózy a ďalším antibiotikám rezistentným chorobám – menovite komerčnú génovú technológiu.

Globálne sa rozvíjajúca katastrofa je dôvodom prečo prví genetickí inžinieri požadovali v Asilomarskej deklarácii z roku 1975 moratórium. Po desaťročia uznávaní a etickí vedci, ako Dr. Mae Wan Ho a prof. Joe Cummins, varovali – za podpory vedeckých dôkazov – že horizontálny génový transfer, to jest, transfer génov vektormi (vírusy a ďalšie infekčné činitele), navrhnutými na kríženie druhových bariér a takto rozširujúc potenciál pre vytváranie nových virálnych a bakteriálnych patogénov, vyústi vo vytváranie superbaktérií a chorôb odolných proti mnohým liekom. Čítať ďalej

Nebojíte sa žiť vo vlastnej krajine?

Slovensko nie je bezpečná krajina. Nemáme tu vojnu a ani samovražedných teroristov, zatiaľ. Obyčajný človek sa však musí báť chodiť po ulici. Ohrozené sú hlavne malé deti a starí ľudia. Je mi smutno, keď si uvedomím, že poctivý človek tu už nemá svoje miesto a nemôže slušne žiť. Žiť bez strachu o svoj život a majetok, bez strachu o svojich blízkych. Proste žiť.

Starých ľudí okrádajú fiktívni elektrikári a podobné živly využívajúc ich naivnosť a dôverčivosť, napádajú ich v práci alebo domovoch a nie raz sa takéto napadnutie skončilo ťažkým úrazom alebo smrťou.

Pustiť dieťa samé na ulicu sa stáva pomaly riskantným športom, lebo neviete, kde stretne násilníka či úchyla. Jednoducho sú ľahké obete. Určite je jednoduchšie okradnúť malé dieťa alebo starého človeka, ako dospelého jedinca. Čítať ďalej

Pozvánka

Okradnúť malé dieťa? Žiaden problém pre obyvateľa Čierneho mesta.

Keď som bola malá, mama ma často posielala na malé nákupy. Len tak kúpiť jednu, dve veci. Bolo to pre nás vzájomne prospešné. Od mala som sa učila nakupovať a získavať pocit zodpovednosti, mala som pocit dôležitosti, mama nemusela behať kvôli každej maličkosti do obchodu a čo si budeme nahovárať, bola to perfektná príležitosť ako sa dostať k nejakej korunke, keďže vždy som dostala skoro presne, ale tak, aby ostal malý výdavok a ten som si mohla nechať.

Podobne možno zmýšľala aj mamička malej 13- ročnej Patrície z Rimavskej Soboty. Avšak na skúsenosť svojej dcérky asi tak rýchlo nezabudne ani jedna z nich.

Cestou z obchodného domu ju napadol dospelý cigáň a ukradol jej nákup aj mincu, ktorú držala v ruke. Pod nákupom si však nepredstavujte žiadne jedlo alebo cennosti. Dieťa malo v ruke dva dezodoranty a dvojeurovú mincu. Tento náš spoluobčan sa vôbec neštítil dievčatku násilím vykrútiť ruku a vziať jej nákup aj peniaze. Jednoznačne veľmi lukratívny lup hodný veľkého chlapa a malého dievčatka. Čítať ďalej

V Číne jedia novorodencov, uvádzajú správy z Hongkongu

To musí byť žart, že áno? Bohužiaľ nie, toto sa skutočne deje. (upozornenie: dole pod článkom prinášame aj foto ale ozaj len pre silné žalúdky)

Reportér hongkonského týždenníka Next zistil, že sa mŕtvolky novorodencov a zárodky detí stali v Číne najnovším doplnkom pre zdravie a krásu. Nielen, že je placenta považovaná za prostriedok pre krásu, ale potratené plody sú často vyhľadávanou pochúťkou. V Kung-tungu je po gurmánskych telesných častiach veľký dopyt a dajú sa dokonca zakúpiť prostredníctvom nemocníc. Reportérov stopy tejto formy kanibalizmu priviedli až do provincie Liao-ning.

Podľa týždenníka Next počas recepcie taiwanského obchodníka, slúžka pani Liou z Liao-ning nechtiac odhalila zvyk pojedanie novorodencov alebo plodov v čínskej provincii Liao-ning. Prítomné ženy z Taiwanu boli zdesené.

Pani Liou tiež odhalila, že hoci si ľudia môžu časti ľudských tiel finančne dovoliť, stále sú na ne poradovníky a tí so správnymi kontaktmi môžu dostať ľudskú časti “najvyššej kvality”, čo znamená viac vyvinuté plody. Mužský plod je považovaný za “prvotriednu kus”. Čítať ďalej

Ako som sa stal “extrémistom”

Kandidujem za poslanca do parlamentu za Ľudovú stranu Naše Slovensko. Pre mnohých ľudí, ktorí ma poznajú dlhé roky, je to šok. Neustále mi kladú otázky, ako k tomu došlo. Čo sa stalo, že na “staré” kolená (mám 45 rokov) som začal chodiť s mladými puberťákmi pokrikovať po uliciach. Kde som dal rozum, že som sa dal ku “Kotlebovým tlupám”. Či sa mi páčia plynové komory a prečo som fašistom a nacistom. Prečo nenávidím všetkých, ktorí sú iní ako ja (rozumej farbou pleti, náboženstvom alebo zmýšľaním). Skrátka nechápu, ako som sa stal “extrémistom” a čo vôbec na tom vidím.

Tu chcem všetky tieto otázky uviesť na správnu mieru. Už ma totiž unavuje odpovedať stále na tie isté klišovité otázky. Takže v prvom rade nie som žiaden fašista, nacista ani rasista. Nechcem nikoho vraždiť v plynových komorách a nemám nič proti žiadnemu človeku na základe jeho náboženstva, farbe pleti alebo zmýšľania. A už vôbec nie som “extrémista” v takom podaní ako nám to podsúvajú masmédiá a vláda.

Mojím problémom je to, že neznášam lož a pretvárku. Možno je to preto, že sa na nás valí 24 hodín denne zo všetkých strán. A zdrojom lží sú najmä politici a médiá. Už sú dávno preč časy poctivej novinárčiny, keď si žurnalista overoval fakty zo všetkých strán. Dnes je jediným bohom médií zisk. A najjednoduchším spôsobom ako zvýšiť predajnosť a tým aj zisk sú škandály, vraždy, aféry. Čítať ďalej