Ako som sa stal “extrémistom”

Kandidujem za poslanca do parlamentu za Ľudovú stranu Naše Slovensko. Pre mnohých ľudí, ktorí ma poznajú dlhé roky, je to šok. Neustále mi kladú otázky, ako k tomu došlo. Čo sa stalo, že na “staré” kolená (mám 45 rokov) som začal chodiť s mladými puberťákmi pokrikovať po uliciach. Kde som dal rozum, že som sa dal ku “Kotlebovým tlupám”. Či sa mi páčia plynové komory a prečo som fašistom a nacistom. Prečo nenávidím všetkých, ktorí sú iní ako ja (rozumej farbou pleti, náboženstvom alebo zmýšľaním). Skrátka nechápu, ako som sa stal “extrémistom” a čo vôbec na tom vidím.

Tu chcem všetky tieto otázky uviesť na správnu mieru. Už ma totiž unavuje odpovedať stále na tie isté klišovité otázky. Takže v prvom rade nie som žiaden fašista, nacista ani rasista. Nechcem nikoho vraždiť v plynových komorách a nemám nič proti žiadnemu človeku na základe jeho náboženstva, farbe pleti alebo zmýšľania. A už vôbec nie som “extrémista” v takom podaní ako nám to podsúvajú masmédiá a vláda.

Mojím problémom je to, že neznášam lož a pretvárku. Možno je to preto, že sa na nás valí 24 hodín denne zo všetkých strán. A zdrojom lží sú najmä politici a médiá. Už sú dávno preč časy poctivej novinárčiny, keď si žurnalista overoval fakty zo všetkých strán. Dnes je jediným bohom médií zisk. A najjednoduchším spôsobom ako zvýšiť predajnosť a tým aj zisk sú škandály, vraždy, aféry. Čítať ďalej