Ako som sa stal “extrémistom”

Kandidujem za poslanca do parlamentu za Ľudovú stranu Naše Slovensko. Pre mnohých ľudí, ktorí ma poznajú dlhé roky, je to šok. Neustále mi kladú otázky, ako k tomu došlo. Čo sa stalo, že na “staré” kolená (mám 45 rokov) som začal chodiť s mladými puberťákmi pokrikovať po uliciach. Kde som dal rozum, že som sa dal ku “Kotlebovým tlupám”. Či sa mi páčia plynové komory a prečo som fašistom a nacistom. Prečo nenávidím všetkých, ktorí sú iní ako ja (rozumej farbou pleti, náboženstvom alebo zmýšľaním). Skrátka nechápu, ako som sa stal “extrémistom” a čo vôbec na tom vidím.

Tu chcem všetky tieto otázky uviesť na správnu mieru. Už ma totiž unavuje odpovedať stále na tie isté klišovité otázky. Takže v prvom rade nie som žiaden fašista, nacista ani rasista. Nechcem nikoho vraždiť v plynových komorách a nemám nič proti žiadnemu človeku na základe jeho náboženstva, farbe pleti alebo zmýšľania. A už vôbec nie som “extrémista” v takom podaní ako nám to podsúvajú masmédiá a vláda.

Mojím problémom je to, že neznášam lož a pretvárku. Možno je to preto, že sa na nás valí 24 hodín denne zo všetkých strán. A zdrojom lží sú najmä politici a médiá. Už sú dávno preč časy poctivej novinárčiny, keď si žurnalista overoval fakty zo všetkých strán. Dnes je jediným bohom médií zisk. A najjednoduchším spôsobom ako zvýšiť predajnosť a tým aj zisk sú škandály, vraždy, aféry. A to aj za cenu, že si ich novinári vymyslia. Samostatnou kapitolou je politická morálka novinára. Správny novinár by mal podať vyvážené informácie z oboch strán a to bez ohľadu na to, aké má sám politické preferencie. Myslím, že ak si dnes pozriete ktorýkoľvek článok v mienkotvorných denníkoch, tak politickú korektnosť tam nenájdete ani náhodou. Typickým príkladom môže byť práve nedávny článok agentúry SITA “Za Kotlebovu stranu kandiduje aj člen Matice slovenskej”, kde je súčasne nenápadne napadnutá Matica slovenská, Ľudová strana Naše Slovensko, jej kandidát Marián Mišún, pričom títo samozrejme na vyjadrenie priestor nedostali.

Ale vráťme sa späť k téme. Keďže samozrejme o manipulácii médií niečo viem, tak sa snažím zisťovať si informácie aj z iných zdrojov. Takým prelomovým momentom pre mňa bol protest proti cigánskej kriminalite v Šarišských Michaľanoch a jeho brutálne potlačenie. Osobne som sa ho nezúčastnil, kupodivu ale bol aj na stránkach denníkov vo forme videa zmapovaný snáď celý priebeh. Keď si človek odmyslel stupídne komentáre reportéra (vrátane nadávok “nezaujatého” redaktora ako “hajzli”, “dajte im hajzlom” a pod.) a vnímal len celý priebeh a to v správnej časovej postupnosti, tak som nezbadal absolútne nič, čo by bolo protizákonné a čo by si zaslúžilo taký tvrdý policajný zásah. Obzvlášť ak som videl policajtov s brokovnicami predierať sa cez dav ľudí, v ktorom boli aj matky s malými deťmi v kočíkoch. Toto bol pre mňa šok.

Preto som sa rozhodol urobiť si vlastný obraz o tom, aký sú vlastne títo “extrémisti”, čo je to vlastne za ľudí. Najbližšia akcia bola v Krompachoch, čo je neďaleko, tak som sa rozhodol urobiť si príjemný výlet vlakom. Tu musím povedať jednu vec, už dlhé roky sa strihám na krátko a to čiste z pragmatických dôvodov. Členovia klubu Nespravodlivo plešatých budú vedieť o čom hovorím. Tento fakt ale ako keby ma odrazu zaradil do úplne inej (menejcennej) skupiny obyvateľstva. Na stanici kontroly policajtov a urážky (”už by mohol mať rozum, taký starý debil” – a to od dvadsať ročného policajta), vo vlaku nás uzavreli vo vagónoch policajti so psami, kontrola dokladov, zaevidovanie do databázy ako potencionálneho extrémistu, pri vystúpení v Krompachoch nás opäť nahnali ako ovce policajným kordónom na ďalšie kontroly. Keď som sa spýtal, prečo ma kontrolujú, veď som nič neurobil, tak ako odpoveď som dostal ironické pokrčenie ramien a hlášku: “Podobáte sa na hľadaného zločinca”. Skrátka policajný šikan ako vyšitý. To už som tušil, že to čo nám predkladajú médiá nemá s pravdou ale absolútne nič spoločné. Stovky ozbrojených policajtov v centre, vodné delá, transportéry, hliadky na koňoch – akoby na chvíľu zavládol vojnový stav.

Ja som ale chcel vedieť, čo za “lúzu” sú tí extrémisti. Tak som sa držal v blízkosti skupinky, ktorá prišla z Košíc tým istým vlakom ako ja, snažil som sa počúvať o čom sa hovorí a urobiť si názor. Pokiaľ vám môžem poradiť, nerobte to! Medzi ľuďmi bolo totiž aj mnoho tajných policajtov a keďže ani mňa nikto nepoznal, koledoval som si problémy. Toto ale nikomu nemôžem zazlievať, sám som pochopil, že je to prirodzený obranný mechanizmus na policajný teror. No a čo som zistil o tých “extrémistoch”? Zistil som, že sú to obyčajní ľudia, ktorí nemajú za cieľ násilie a teror, ale práve naopak. Alkohol bol tabu, žiadni tackajúci sa opilci (aj keď pár domácich vo “veselej” nálade bolo), žiadne výzvy k násiliu, disciplína – toto ma snáď zarazilo najviac, stačilo aby jeden z organizátorov kľudne povedal, chlapci presuňte sa na druhú stranu a stovka ľudí bez reptania poslúchla. Zistil som, že sú to ľudia (poväčšinou mladí), ktorých zaujíma stav v akom sa nachádza Slovensko, ktorí majú dosť zlodejov a podvodníkov – a je jedno či sedia v parlamente alebo v osadách. Ktorí nemajú len rečí ako koza bobkov, ale aj naozaj chcú niečo pre Slovensko urobiť. Treba povedať, že nie všetci sú takíto. Tak ako všade, aj tu sa našli čierne ovce, ktoré ale boli akosi bokom – bolo vidieť, že aj ostatní sa ich stránia.

Čo bolo ale pre mňa najväčším prekvapením, že to nie sú žiadni fašisti ani nacisti, ale vlastenci a národovci, vzdelaní mladí ľudia, s ktorými som sa mohol bez problémov porozprávať či už o Štúrovi, Rímskej ríši, divadle alebo literatúre. Čím viacej som ich postupne spoznával, moje prekvapenie nebralo hraníc. Spoznal som mládencov, ani nie dvadsať rokov starých, ktorí organizujú prednášky z histórie, aktívne sa zapájajú do národného života v Matici slovenskej, organizujú turistické a poznávacie výlety, majú prečítané viac kníh, ako 90 percent Slovákov vôbec videlo, píšu básne, články, čistia prírodu od odpadkov. Neuveriteľné. A toto sú tí extrémisti, ktorých nám ponúka televízia, rozhlas a noviny. Ak sú toto extrémisti, tak potom som hrdý, že môžem stáť po ich boku.

To ma privádza aj k myšlienke komu môže slúžiť na prospech takéto osočovanie a nálepkovanie uvedomelých ľudí. Jedine tým, ktorým by vadilo ak by na Slovensku zavládlo právo a poriadok. Takže zlodejom a parazitom, ktorí radi lovia v kalných vodách. Pre nich by bolo najväčším nešťastím, ak by sa morálne správanie stalo životným štýlom. Preto tak útočia na národovcov. Nedokážu pochopiť, že niekto sa dokáže nezištne obetovať za svoje morálne princípy a za národ, že nie je ochotný sa nechať uplatiť akoukoľvek sumou, pretože národ je preňho viac ako nejaké farebné papieriky.

Konečne sa cítim slobodne. Áno, som pod dohľadom polície, musím si dávať pozor na všetko čo robím, čo poviem do telefónu. Napriek tomu sa cítim tak slobodne, ako ešte nikdy v živote. Môžete namietať, že aj vy ste slobodní, predsa sme v demokracii. Áno, ste slobodní, práve tak ako rybičky v akváriu. Ani tie netušia, že niekde je celý oceán a nie iba malé akvárium. Dôležité je, aby ste prestali iba pasívne prijímať informácie. Začnite sa aktívne zaujímať o dianie okolo seba, staňte sa jeho aktívnou súčasťou a nie iba pasívnym príjemcom. Odrazu zistíte, že aj vy môžete ovplyvniť dianie okolo seba, že nie je pravda to, že jeden človek nič nezmení. To sa vám iba snažia nahovoriť, aby ste makali celý život a poslušne konzumovali. Utvorte si vlastný názor! Nenechajte sa ovplyvňovať ziskuchtivcami! A uvidíte ako sa zrazu váš život pozitívne zmení. A ja vám to prajem.

Erich Vinclav

Zdroj: http://svornost.org/

9 odpovedí

  1. Pocuj,t y sedliak jeden zakompleklovany,…Ty kde zijes medzi styrmi stenami .? Nie je Ti hanby pisat take trapne clanky…………

  2. 1. Definujte vyznam slova zakompleklovany.
    2. Ano zijem medzi styrmi stenami, vy zijete v stane?
    3. Nie je vam hanba citat take trapne clanky?

  3. hehe odpoved c.2 100 bodov …. ci ako sa do hory vola tak sa z hory ozyva )))

  4. pani hrobska, ak si myslite ze tento pan je “zakomplexovany sedliak” tak to asi vy musite zit niekde medzi 4 stenami, vzdelany a uctivy clovek sa takto nevyjadruje. Pan Vinclav je clovek ktory moze ist mnohym ludom prikladom, veri tomu o com je presvedceny takisto ako ja a ako vsetci jemu podobni, aj napriek nepriazni spolocnosti…
    Pan Vinclav ,dakujem, vas clanok mi dodal este vacsie odhodlanie !

  5. Týmto článkom a aj dosť výstižným komentárom ste si ma získal svornost. Som rád, že sa tu nájdu aj zdravé a ucelené názory a nie len urážky a presadzovanie vlastných názorov.

  6. svornost….klobuk dole… pekne napisany clanok…

  7. Dakujem za podporu, cloveka to potesi, obzvlast ak je zakompleklovany(?)…🙂

  8. Nesmierne sa mi páči , že na svojich stránkach dávate priestor aj umelcom židovského pôvodu, ako je to v prípade tejto vskutku krásnej ilustrácie.

  9. Samozrejme hádzať ľudí do jedného vreca iba na základe predsudkov je hlúpe – v tomto súhlasím s autorom článku . Argumenty ktoré používa na popis úrovne členov “pospolitosti” sú však dosť deravé . Aj pán Hitler bol predsa citlivý človek so vzťahom k umeniu , prírode , zvieratkám , abstinent , vegetarián a inteligent … Jednoducho byť kultúrnym , vzdelaným a slušne vystupujúcim ešte neznamená , že mám v srdci LÁSKU a nie nenávisť … a to je jediná hodnota podľa ktorej sa meria veľkosť človeka …

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: