Spoločný slovanský jazyk?

‘Musí sa štyristo miliónov Slovanov učiť cudzie jazyky?“ pýta sa Mark Hučko (55). Nie je vyštudovaný lingvista, ale má silne vyvinutý vzťah k jazykom, najmä k ich zjednodušovaniu.

Nasx otec ktor es om nebes, / Sviatju es tvoi imen. / Tvoi krolenie pridib. / Tvoi vola bu na Zemla takak om nebes. / Daj nams nasx denju hleb. / I uprostij nams nasx grehis …“ Zdá sa vám to povedomé, ale neviete, v ktorom zo slovanských jazykov otčenáš takto znie? V žiadnom a vo všetkých. Slovák Mark Hučko po tom, čo v roku 1984 vydaním knihy Blitz English zjednodušil vyučovanie angličtiny, v roku 2000 zverejnil na internete (www.slovio.com) lingvistický projekt, ktorý mnohí nazývajú slovanské esperanto. Vytvoril medzinárodný jazyk, ktorým sa dá písať aj čítať. SLOVIO. Je založený na najrozšírenejšej európskej jazykovej skupine, ale obsahuje aj medzinárodne známe slová z angličtiny, francúzštiny, nemčiny či španielčiny. Jednotný počítačový fonetický prepis vyriešil mäkkosť slovanských slov. Písmenko x, pre nás neprirodzené, použil ako “zmäkčovadlo“, keď “sx“ sa číta ako š, “cx“ a “zx“ ako č a ž. V sloviu neexistuje mäkké a tvrdé i. Cxarovne, zxe?

SLOVANSKÁ RÔZNORODOSŤ
Dlho som uvažoval o zblížení slovanských gramatík,“ priznáva Mark Hučko. “V roku 1999 som vďaka rozvoju počítačovej techniky zjednodušil všeslovanskú gramatiku a pravopis natoľko, aby bola jednoduchšia než esperanto a ľahšia ako angličtina.“ Tvrdí, že zámerom nie je nahradiť slovanské národné jazyky, ale doplniť ich a upútať pozornosť zahraničných investorov na slovanské krajiny, kde sú široké ekonomické možnosti. Dohovoriť sa v prostredí, kde človek podniká, je výhodou. “Prečo Amerika ekonomicky predbehla Európu? Výhodou je jednotný jazyk,“ poukazuje. “Slovanské jazyky sú ťažké, ich gramatika a pravopis sú komplikované. Slovania používajú dve abecedy, mäkčene a iné znaky, čo je v dobe počítačovej komunikácie nepraktické. Cudzincov to mätie,“ hovorí človek, ktorý medzi cudzincami pôsobí 36 rokov. Pozná nielen západnú, ale aj východnú mentalitu, veď precestoval takmer celý svet. “Inšpirovaloma to. Viem, že ľudia musia medzi sebou komunikovať,“ tvrdí.
 
DOBRODRUŽSTVO JAZYKA
Hučkov život sa zdá veľkým dobrodružstvom. V Kanade, ktorú si v auguste 1968 zvolil za cieľ emigrácie preto, lebo tam nebola povinná vojenská služba, vyštudoval výpočtovú techniku, genetiku a biológiu. Pôsobil v biologickom laboratóriu, v Kanade a Amerike predával nehnuteľnosti, pred argentínskobritskou vojnou učil deti na Falklandoch po anglicky, v Európe s knihou Blitz English “rozčúlil“ jazykové školy a dnes sa živí programovaním vo Švajčiarsku. Je členom Mensy, združenia ľudí s nadpriemerným IQ, a tvrdí, že ozajstným dobrodružstvom bude rozšírenie slovia. “Predstavte si tie možnosti,“ hovorí. “Napríklad časopis zrozumiteľný pre stámilióny Slovanov či nové šance pre spevákov a kapely na presadenie sa mimo hraníc svojich malých národov.“ Pán Hučko vie, že jazyk sa nezavádza oficiálne, nasilu, že sa musí vytvoriť základňa ľudí, ktorí ho začnú používať. Účinnou cestou môže byť podpora televízie. A piesne, básne, novinové články… Už existuje preklad hitu speváka Manu Chao Me Gusta te. V sloviu Lubovijm te. Hľadá sa kapela, ktorá ho naspieva. Uspeje?

NEDÔVERA LINGVISTOV
Od Prahy po Vladivostok, od Severného mora po Stredozemné by sa mohlo štyristo miliónov Slovanov zo štrnástich štátov v krátkom čase dohovoriť jednou rečou,“ tvrdí Mark Hučko. Slovio je založený na kompromisoch medzi slovanskými jazykmi, hoci na prvý pohľad prevláda ruština. “To je v poriadku, ruština je zo slovanských jazykov najrozšírenejšia,“ povedal Ján Doruľa, riaditeľ Slavistického kabinetu Slovenskej akadémie vied. Podľa neho však Slovania nepotrebujú esperanto, lebo aj tak sa medzi sebou dorozumejú. Naši jazykovedci sú nedôverčiví. Slovio nie je prvý pokus o všeslovanský jazyk. Už tu boli Proslava či Glagolica, hoci nedosiahli prepracovanosť slovia. “Slovio sa stáva čoraz známejšie, diskutuje sa o ňom v encyklopédiách, mám ohlasy z rôznych kútov sveta. Slovenskí jazykovedci nespolupracujú, ale pomáhajú mi profesionáli z iných krajín,“ uvádza pán Hučko. Slovio má už vyše dvadsaťtisícovú slovnú zásobu a nové výrazy pribúdajú.

ŠANCA PRE SVET?
Angličtina sa podľa Marka Hučka rozšírila po svete silou zbraní, expanziou britskej ríše, dnes silou ekonomiky. Má viacero úrovní. Najnižšia, určená pre slúžky, robotníkov a otrokov, je jednoduchá. Na opačnom konci je právnická angličtina, ktorej rozumejú menej než dve percentá po anglicky hovoriaceho obyvateľstva – vládnuca elita. Ak má byť angličtina univerzálnym jazykom, vraj hrozí, že svetom bude manipulovať skupina ľudí s patentom na najvyššiu formu angličtiny. Ani čínština nie je alternatíva, hoci je skupinou jazykov, ktorou sa vo svete hovorí najviac. Čínania si v nárečí sami sebe nerozumejú, ich písmo sa svet učiť nechce. Esperanto, pozliepané z množstva jazykov, je jednoduché, ale nemá prirodzenú základňu ľudí. Slovio túto základňu má. Po celom svete. Má logickú stavbu, používa zvuky, jednoduché aj pre Neslovanov, je prispôsobené pre počítače a už vznikli prvé porovnávacie slovníky. Na čo čakať? Din, dva, tri, cxtir, piat, sxes, siem, vos, dev, des, sxtart!

http://www.slovio.com

Jedna odpoveď

  1. ako by sa povedalo na nemenovanej socialnej sieti, Páči sa mi to. prst hore…🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: