Pán učiteľ, tras sa.

Pán učiteľ.

To bolo niečo, čo malo voľakedy svoju váhu. V časoch, keď jedinými vzdelanými ľuďmi, ochotnými zadarmo a nezištne pomáhať boli učiteľ a kňaz. Učitelia boli zväčša chudobní a jediné, čo mali, bola úcta okolia. Pre obyčajných ľudí to bol niekto nedotknuteľný a veľmi vážený. Povolanie učiteľa bolo a dodnes je ťažké. Avšak jediné, čo im ostalo z ich postavenia, je tá chudoba a mizerné platy. Úcta, ktorú voľakedy mali, sa už dávno vytratila a dnes sa ich povolanie stalo jedným z najrizikovejších.

Škola je komunita a ako každá, aj táto má určité pravidlá, ktoré sa v nej musia dodržiavať. Oproti dobám nedávnym majú deti oveľa väčšiu voľnosť a neexistujú ani fyzické tresty. Naozaj neexistujú? Existujú a v poslednej dobe je ich stále viac. Karta sa však obrátila. Zatiaľ čo voľakedy bola neodmysliteľnou výchovnou školskou pomôckou rákoska alebo neskôr dlhé pravítko, dnes postačia aj päste. Nie však ako výchovná pomôcka na žiakov, ale na „neposlušných“ učiteľov. Učiteľov, ktorí by radi niečo deti naučili a vychovali z nich hodnotných ľudí. Čítať ďalej