Keď sa už ani mŕtvych neboja

Sem – tam sa správami  mihne informácia o vykrádaní cintorínov a vždy sa mi nad tým pozastaví rozum. Čo to musí byť za človeka, ktorý si ako zdroj obživy vyberie okrádanie mŕtvych? Kytice, kahance, kríže. Všetko, čo by sa mohlo dať speňažiť.

Mŕtvym sa vždy v každej dobe aj kultúre vzdávala úcta. Táto pramenila často z predstáv  o osude človeka po smrti, žiaľu a smútku za mŕtvym ako aj strach zo smrti a možného návratu mŕtveho. Základom však vždy bolo preukázanie úcty človeku a jeho životu.

Osobitnou skupinou sú mŕtve deti.  Na ich hroby sa zvyknú klásť sošky anjelikov, ktorí sú  znázorňovaní ako malé bacuľaté detičky. Pri pohľade na náhrobný kameň, kde sa dátum narodenia a dátum smrti zhodujú alebo je medzi nimi len minimálny rozdiel, stisne hrdlo asi aj tým najväčším hrdinom. Predstava mŕtveho človiečika, ktorý si na tomto svete pobudol veľmi málo alebo vôbec,  je viac ako dojemná. Čítať ďalej