Uzatváranie prázdnin s Hlavu Hore 2. ročník

viac o tom, ako sme sa bavili na 1. ročníku nájdete TU a TU

Morálka? Slušnosť? Nie sú na sklade.

Dlho som sem nič nenapísala. Niežeby nebolo o čom, ale priznám sa, nejako sa mi nechcelo. Avšak dnes, pod náporom rôznych udalostí mi to už nedalo.

Neviem, či je to len môj pocit, ale mám dojem, že svet okolo nás sa začína meniť na jednu veľkú svorku hyen. Ľudia ako keby hľadali, kde urobiť čo najnemorálnejší skutok a ako spáchať čo najhnusnejší zločin. Akoby sme zabúdali tešiť sa zo života a prežívať hlavne to pekné. Morálka sa stáva nedostatkovým tovarom, ktorý sa však nedá zohnať pod žiadnym pultom.

Krádeže, vraždy, agresia.

Pre pár centov, vraj kvôli hladu alebo aj len tak.

Lozorno, Sobrance, Rakúsy – sú len tri z mnohých prípadov vykradnutých škôlok. Zlodeji zväčša odnesú všetko, čo nájdu. Nezaujímajú sa už len o elektroniku, ale nepohrdnú ani jedlom, ktoré je nachystané pre škôlkarov a dokonca neraz sa stane, že vezmú deťom aj hračky. Jeden z najzarážajúcejších prípadov sa stal pred pár dňami v Spišskej Novej Vsi. V kraji, kde si ľudia po posledných povodniach museli ratovať nielen majetky, ale aj životy, sa niekto vlámal do škôlky, ktorú nezatopilo. Okrem hodnotných vecí zmizli aj potraviny ako vegeta, korenia, cukor. Niekto si to tu zmýlil zo skladom armády spásy. A tak kým sa deti, z ktorých mnohé prišli o strechu nad hlavou, a ich rodičia sa utešovali tým, že veď škôlka je v poriadku, zažili ďalší šok. Čítať ďalej

Lacné tričká – podporte našu činnosť

Voľby 2010 (stručne z pera Freemana)

Priznám sa, že som volebnú kampaň nejako extra nesledoval, takmer vôbec. Koniec koncov, ak by voľby mohli niečo zmeniť, už dávno sú zakázané, ako napísal kedysi niektorý z veľkých mužov histórie. No a na Slovensku to zrejme platí dvojnásobne. Zlodejov z kauzy vlakový tender, tretieho mobilného operátora a iných, dnes už – ako inak – zväčša zabudnutých káuz počas vládnutia SDKÚ vystriedali pseudo-národovci a post-komunisti a jednoznační oportunisti s nástenkovým tendrom, emisiami … a tých zase striedame známymi i menej známymi tvárami s modus operandi, ktorý sa rozhodne zrejme od predchádzajúcich líši nebude.

Avšak zaujímavým detailom volieb je vcelku nepochopiteľný mačkopes vo volebnom zákone – možnosť zástupcov strán kandidovať na kandidátkach iných strán. Takto sa nám do parlamentu po chrbte strany Most-Híd vyviezli 4 zástupcovia slovenských sionistov z OKS (ktorí by za normálne fungujúcej demokracie nemali so svojimi 8 členmi ani minimálnu šancu sa dostať do parlamentu), čo zaručuje, že na Slovensku ďalšie 4 roky pokoj nenastane. Inými slovami – okrem iných budú politiku “tvrdiť” aj politické šábes-gojim kreatúry z okraja politickej scény. V tomto prípade je priam iróniou, že v parlamente podobným spôsobom nesedia ľudia z Kotlebovej ĽS-NS. Minimálne v percentách totiž majú väčšiu podporu ako OKSionisti. Čítať ďalej

Voľby 2010 – aby sme sa raz nemuseli hanbiť

Trianon znamenal vzkriesenie Slovenska

Nem, nem soha! (Nie, nie nikdy!) znelo Budapešťou, keď z Paríža prišla správa o trianonskej dohode zo 4. júna 1920. Po celej krajine viseli čierne zástavy na znamenie smútku.

Pohľadnica s názvom Mapa približných hraníc Česko–Slovenského štátu. (koniec roku 1918 – začiatok 1919). Slovensko je požadované v značnom rozsahu, jeho južná hranica sleduje rieku Dunaj a zasahuje až do vzdialenosti necelých 35 km na sever od Budapešti. Ohraničený priestor štátu je vyfarbený červenou.

Mimo jej nových štátnych hraníc zostal po rozčlenení Uhorska žiť takmer každý tretí človek s materinským jazykom maďarským. Z tejto traumy sa Maďarsko nespamätalo ani po 90 rokoch.

Približne 800–tisíc Maďarov z 10–miliónového národa sa ocitlo vtedy v novom štáte československom, ktorému pripadla podľa mierovej zmluvy aj Podkarpatská Rus. Pritom vyjednávači z Budapešti sa na Parížskej mierovej konferencii usilovali stoj čo stoj presadiť, aby aspoň južné Slovensko zostalo súčasťou Maďarska. Čítať ďalej

Povodne a hyeny

Slovenskom sa prehnala obrovská katastrofa v podobe storočnej vody. Povodne, ktoré zasiahli celé Slovensko spôsobili a ešte dlho budú spôsobovať obrovské nešťastia a katastrofy. Zničené domy, zatopená úroda. Celá krajina sa bude spamätávať ešte veľmi dlho a niektorí sa možno nespamätajú nikdy.

Zábery na vodu a ľudské nešťastie v televízii na mňa pôsobili priam strašidelne a sledovala som ich s gučou v krku. Pohľad na silného chlapa plačúceho ako malé dieťa, lebo mu voda vzala nielen dom ale aj celé hospodárstvo a stratil jediný zdroj obživy,  bol viac ako dojímavý.

Všetci ľudia si pomáhali ako sa len dalo. Zachraňovali životy, plnili vrecia pieskom, stavali hrádze. Dnes už voda začala opadávať a až teraz sa začnú zrátavať škody.

Niekoľko dedín je vďaka rozpadnutým cestám úplne odrezaných od sveta a sú odkázaní na humanitárnu pomoc. Niektorí pomáhajú a niektorí kradnú. Z viacerých miest sa objavujú správy, že cigánske nájazdy začali rabovať pitnú vodu a potravinové balíčky. Napádať ľudí a správať sa ako keby nastal koniec sveta. Čítať ďalej

Pochody a to okolo nich

Nie je pochod ako pochod, nie je párty ako párty a nie je demonštrácia ako demonštrácia.

Keď sa vyberú do ulíc nacionalisti, je to pochod fašistov. Keď sa stretnú nacionalisti čo i len na opekačke v lese, je to organizovaná skupina násilníkov z radov neonacistov. Keď sa vyberú demonštrovať národovci za slobodu slova, ktorá im je mimochodom zaručená ústavou, hneď je to popieranie, šírenie a propagácia ktoviečoho.

Keď sa však vyberú do ulíc homosexuáli, transsexuáli, lesbičky a iní psychicky chorí ľudia, tak to je boj za práva, za zrovnoprávnenie a neviem čo všetko. A je to v poriadku. Všetci im fandia, vyjadrujú podporu, tlieskajú. Aj keď bojujú za veci, ktoré sú proti ľudským, božím a dokonca aj prírodným zákonom.

Morálka na týchto akciách je tiež veľmi rozdielna. Zatiaľ čo na nacionalistických akciách je prísny zákaz alkoholu, vulgárnych a agresívnych prejavov, akcia, ktorá sa konala v Bratislave, bola presne opačná. Bol to jeden veľký hnus. Čítať ďalej