Trianon znamenal vzkriesenie Slovenska

Nem, nem soha! (Nie, nie nikdy!) znelo Budapešťou, keď z Paríža prišla správa o trianonskej dohode zo 4. júna 1920. Po celej krajine viseli čierne zástavy na znamenie smútku.

Pohľadnica s názvom Mapa približných hraníc Česko–Slovenského štátu. (koniec roku 1918 – začiatok 1919). Slovensko je požadované v značnom rozsahu, jeho južná hranica sleduje rieku Dunaj a zasahuje až do vzdialenosti necelých 35 km na sever od Budapešti. Ohraničený priestor štátu je vyfarbený červenou.

Mimo jej nových štátnych hraníc zostal po rozčlenení Uhorska žiť takmer každý tretí človek s materinským jazykom maďarským. Z tejto traumy sa Maďarsko nespamätalo ani po 90 rokoch.

Približne 800–tisíc Maďarov z 10–miliónového národa sa ocitlo vtedy v novom štáte československom, ktorému pripadla podľa mierovej zmluvy aj Podkarpatská Rus. Pritom vyjednávači z Budapešti sa na Parížskej mierovej konferencii usilovali stoj čo stoj presadiť, aby aspoň južné Slovensko zostalo súčasťou Maďarska. Čítať ďalej