Voľby 2010 (stručne z pera Freemana)

Priznám sa, že som volebnú kampaň nejako extra nesledoval, takmer vôbec. Koniec koncov, ak by voľby mohli niečo zmeniť, už dávno sú zakázané, ako napísal kedysi niektorý z veľkých mužov histórie. No a na Slovensku to zrejme platí dvojnásobne. Zlodejov z kauzy vlakový tender, tretieho mobilného operátora a iných, dnes už – ako inak – zväčša zabudnutých káuz počas vládnutia SDKÚ vystriedali pseudo-národovci a post-komunisti a jednoznační oportunisti s nástenkovým tendrom, emisiami … a tých zase striedame známymi i menej známymi tvárami s modus operandi, ktorý sa rozhodne zrejme od predchádzajúcich líši nebude.

Avšak zaujímavým detailom volieb je vcelku nepochopiteľný mačkopes vo volebnom zákone – možnosť zástupcov strán kandidovať na kandidátkach iných strán. Takto sa nám do parlamentu po chrbte strany Most-Híd vyviezli 4 zástupcovia slovenských sionistov z OKS (ktorí by za normálne fungujúcej demokracie nemali so svojimi 8 členmi ani minimálnu šancu sa dostať do parlamentu), čo zaručuje, že na Slovensku ďalšie 4 roky pokoj nenastane. Inými slovami – okrem iných budú politiku “tvrdiť” aj politické šábes-gojim kreatúry z okraja politickej scény. V tomto prípade je priam iróniou, že v parlamente podobným spôsobom nesedia ľudia z Kotlebovej ĽS-NS. Minimálne v percentách totiž majú väčšiu podporu ako OKSionisti.

Na to všetko však doplatí – ako obyčajne – len a len obyčajný občan, a mám dojem, že hladové doliny Kysúc, Oravy a časti východného Slovenska si už môžu baliť kufre v ďalšej vysťahovaleckej vlne, ak tak už preventívne neurobili neskôr.

Problémom však je, že nasledovanie súčasného volebného zákona ani nič iné neprinesie, ak nerátame prezliekanie kabátov a občasné nové tváre v politike. Problémom je totiž samotné lákadlo kresla v parlamente, či prípadne vo vláde. A keď je národ blbý a ustrašený, niet divu, že naším politikom prechádzajú rôzne čachre-machre doslova a dopísmena v priamom prenose. Možno by nebolo občas od veci, aby sme sa, Slováci, občas zdravo nahnevali a poprípade, hlavne naša mladá, komunizmom nezaťažená generácia, využili na “nápravu” politickej kultúry aj dotreaz nevyužité pouličné kandelábre. Niet totiž nad praktické napomenutie. Ale to sa, zrejme, ešte načakáme….

%d bloggers like this: