Budú mamičky štrajkovať?

Táto naša nová vláda naozaj nie je sociálna a ani sa tak nesnaží tváriť. Po avízovanej novele zákona o poberaní rodičovského príspevku, keď všetci očakávali zvýšenie alebo aspoň udržanie výšky príspevku, sme sa všetci konečne dozvedeli výsledok rokovaní. Od budúceho roka chce ministerstvo práce zjednotiť  výšku rodičovského príspevku na 190,1 eura.

Doteraz boli dve výšky rodičovského príspevku závislé od odpracovaných dní matky a to 164,22 a 256 eur do troch, resp. dvoch rokov života dieťaťa. Zvýšenie o takmer 26 eur sa bude týkať podľa ministra práce Jozefa Mihála až troch štvrtín prípadov, len tretine sa tento príspevok zníži o 66 eur. Zaujímavá matematika, že?

Cifra „len jedna tretina“ je však veľmi zavádzajúca. Ja osobne vlastne nepoznám ani jednu ženu, ktorá by poberala 164,22 eura. Prečo? Poďme sa na to pozrieť bližšie.

Doteraz platilo, že ak žena v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa bola aspoň 270 dní nemocensky poistená, aj keď v roku pôrodu nepracovala, vznikne jej nárok na materské a po jeho vyčerpaní aj nárok na vyšší rodičovský príspevok. Ak podmienku poistenia nesplní, bude mať od narodenia dieťaťa nárok na rodičovský príspevok v nižšej sume 164,22 eura mesačne.

Čiže ten, kto pracoval si vlastne vypracoval vyšší príspevok, tak ako je to napríklad aj pri starobnom dôchodku.

Čiže pohorší si jedna tretina rodín. Prídu o 66 eur mesačne, čo je skoro 2000 na staré dobré koruny. Prvé čo ma napadlo, prečo si niekto myslí, že to týmto rodinám nebude chýbať? Viete si predstaviť, čo všetko môžu dopriať za tento peniaz rodičia svojmu dieťaťu? Len stále nerozumiem, prečo si nejaký Mihál a spol myslia, že tretina je len.

A tu sa dostávame k tej jednej tretine. Buď je ten údaj scestný alebo je to obraz toho, kto a ako u nás rodí deti.

Český občan (platné aj na Slovensku) sa pýta ako neplatiť za štátne služby, ktoré nepotrebujeme.

Vážený státe, pane Klausi, pane Nečasi, pane Kalousku, pane Johne, pane Sobotko a soudruhu Filipe,

rád bych věděl, kam mám zajít, abych se mohl úplně odhlásit ze státního penzijního systému.
Mám na mysli podepsání nějakého prohlášení (reversu), že až budu starý, nebudu od státu požadovat žádný důchod a na oplátku teď nebudu na tento systém muset platit.
Rozhodl jsem se totiž, že bude jistější, když si sám budu spořit ve fondech, založím si akciové portfolio a koupím si na hypotéku nějakou nemovitost, kterou pak v důchodu buď prodám, nebo pronajmu.

Mám totiž obavu, že jinak teď budu platit vysoké daně a až mi bude 65, stát řekne:”Sorry,nejsou peníze na důchody – můžou za to předchozí vlády, to my ne. Jo a vy jste si vedle toho spořil do státem podporovaných penzijních fondů? Sorry, ale inflace produkovaná minulým vedením ČNB tyto úspory znehodnotila, nehledě k tomu, že vám ty úspory zdaníme sedmdesáti procenty,aby bylo na důchody pro ty, kteří si nespořili. Jak by k tomu ti chudáci přišli,že.?“

Zároveň bych chtěl úplně přestat platit sociální pojištění, protože si myslím,že v mém oboru je riziko nezaměstnanosti relativně malé.
Platit si toto pojištění má smysl přeci pouze pro ty, kteří mají reálný důvod se nezaměstnanosti obávat, ne? Kdyby mi patřila Petřínská rozhledna, asi bych si ji také nepojišťoval proti povodni…

Aj Kocúrkovo sa môže len pozerať na naše školstvo

To, že na Slovensku sa dejú veci, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani obyvatelia slávneho Kocúrkova sme si už nejako zvykli.  To čo sa však momentálne odohráva v našom školstve by už asi aj Kocúrkovčanov dostalo.

Klasicky, ako skoro každý rok, aj tento prvý september učitelia musia zabudnúť na spôsob učenia a učebnice z minulého roka a naskočiť na znovu zreformovaného školského osla.

Nové učebnice, nové vedomosti. Aj keď budem úprimná, ja osobne si neviem predstaviť čo také prevratné už môžu zmeniť v učebniciach prvých ročníkov základnej školy. „A“ sa bude stále písať rovnako, 2 + 2 bude vždy 4 a ani príroda sa nemení podľa potrieb úradníkov z ministerstva.

Ale tak čo už. Niekto niečo vymyslel, vykázal si činnosť, zobral dobrý plat, prázdniny skončili, a tak sa môže začať učiť. Naivná predstava.

Učiť sa síce môže, ale nie je z čoho. Kompetentný nejako zabudli domyslieť, že deti učebnice potrebujú a bez nich to pôjde veľmi ťažko. Malé deti si nedokážu písať poznámky počas prednášky ako vysokoškoláci a knižky používajú aj v škole aj doma. A tu máme prvý kocúrkovský paradox. Dnes v správach uviedla hovorkyňa ministerstva školstva, že učebnice pôjdu do tlače v najbližších dňoch. Žeby kompetentní zabudli, že školský rok začína 2. septembra, teda deň po štátnom sviatku Dňa ústavy? Asi áno, predsa len oni chodia do práce denne a prestali asi vnímať koniec prázdnin a začiatok školského roka. Inak by sa nemohlo stať, aby sa učebnice dali do tlače cca mesiac po začiatku školského roka.

Zachráňme sochu kráľa Svätopluka

Trochu humorne o realite dnešného bytia

Milí priatelia, v dnešnej ťažkej dobe sme sa rozhodli trošku nahliadnuť na život z tej humornejšej stránky. Aj keď to bežne nerobíme, tento vtip je tak pravdivý, že nám nedalo sa oň nepodeliť.

Strelci, asociáli a slepá spravodlivosť.

Tak a máme tu štátny sviatok. Teda smútok. Sviatok bol včera.

Hneď po tom ako sme oslávili Deň ústavy, smútime za obeťami streľby v Devínskej Novej Vsi. Všetci už vieme z oficiálnych informačných zdrojov, čo sa stalo. Nik však nevie prečo. Pri čítaní internetových diskusií sa vynára množstvo názorov a dohadov. Pri čítaní novinárskych článkov a sledovaní reportáží zase množstvo protichodných informácií.

V jednom článku sa dozvedáme, že strelec bol slušný človek, s ktorým nikdy nik nemal problémy. Ani v bývalých zamestnaniach, ani v streleckom klube, ktorého bol členom a ani v paneláku. Na druhej strane som sa dnes dočítala, že nejaký, samozrejme nemenovaný, ex kolega vyhlásil, že bol čudák, chodil v maskáčových nohaviciach a nemal rád cigáňov. Tak to je potom čudná minimálne polka chlapskej populácie nielen na Slovensku. A keby len chlapskej. Na tom, že niekto má niečo proti cigáňom v dnešnej dobe nevidím vôbec nič čudné. Ja osobne sa skôr divím tým, čo ich stále slepo obhajujú. Dokonca pokiaľ je mi známe, vyvraždení asociáli z bytu z väčšej polovice cigáni neboli.

Na řadě je Slovensko?

George Friedman ve své knize „Sto příštích let“ říká, že po rozpadu Sovětského svazu, tedy po rozpadu bipolárního světa, se opět objevily v plné síle „zamrzlé“ spory, které silná bipolarita rozděleného světa držela na uzdě.

Jako příklad uvádí tzv. „zónu (politického) zemětřesení“ která se na euroasijském kontinentu rozprostírá od Kyrgyzstánu, přes Pákistán, Írán, Afghánistán až po Turecko a do bývalé Jugoslávie. Říká: “Tento region byl vždy geopolitickým kritickým, bodem, ale konec studené války zde obrazně podpálil sud střelného prachu….. Celý systém mezinárodních vztahů vyletěl do vzduchu….. To, co bylo pevné, se roztříštilo.“

Dalším okruhem, který nás mimořádně zajímá a který G. Friedman pro Evropana poněkud překvapivě řadí do kapitoly o problému „americko-džihádských válek“, je jugoslávské válka. Rozpad Jugoslávie, jednoho z výsledků Versailleského míru (viz např. zde).

Uvedené informace jsou poněkud povrchní, chybí v nich například mnoho základních informací právě o otázkách, které nás nejvíce zajímají, a to vztahů následnických států, nedávno Jugoslávie, Československa a dnes hlavně Maďarska.

Nenápadně, ale vytrvale posledních dvacet let roste nebezpečí destabilizace podunajského regionu ze strany Maďarska. Většinou jsou českými novináři a intelektuály bagatelizovány, což vede jen k zvyšování problémů, do jejichž řešení budeme tak jako tak vtaženi. Maďarsko a vývoj jeho vztahů jak vnitropolitických, tak zahraničních je jednou z ukázek problémů, které nemůže pominout žádný stát a žádné národní společenství. A tou je otázka jeho přežití na daném místě a v daném čase.

Jak píše G. Friedman: “Národy a politikové se snaží dosáhnout svých bezprostředních cílů a omezuje je v tom realita, tak jako šachového velmistra omezuje šachovnice, figurky a pravidla hry…

.. geopolitika předpokládá dvě věci: Za prvé – lidé se organizují do útvarů, které jsou větší než rodiny… a musí se tedy nutně zabývat politikou…

.. lidé zachovávají přirozenou věrnost prostředí, do něhož se narodili, tj. věrnost lidem a místům…. Věrnost …. národu je lidem přirozená. Vztah mezi národy je v lidském životě zásadní, což znamená, že možnost války je vždypřítomná..

Report: uztváranie prázdnin 2010 + video

Minulý víkend sme sa už po druhý krát stretli v krásnej východoslovenskej prírode na akcii, ktorú sme nazvali „Uzatváranie prázdnin“. Po minulom prvom ročníku sme dúfali, že tento rok prejaví o akciu záujem ešte viac ľudí a naše očakávania sa naplnili. Prišli všetky rodiny z minulého ročníka a aj niekoľko nováčikov.

Dôkazom toho, že táto akcia sa ľuďom dostáva pod kožu je aj fakt, že niektorí nemali problém cestovať s malými deťmi aj dlhú trasu vlakom, len aby sa mohli zúčastniť.

Súťaže, ktoré sme pripravili mali preveriť schopnosť rodín spolupracovať a všetkým rodinám sa to aj podarilo. Oteckovia si vyskúšali nakupovanie, maminy si oddýchli a deti sa vyšantili. Takisto si vyskúšali svoj postreh, zmysel pre humor a trochu dostala zabrať aj fyzička. Prvenstvo obhájili víťazi minulého ročníka a patrí im náš obdiv.

Večer, po odchode najmenších detičiek, pokračovalo súťaženie medzi skupinami večerno- nočnou hrou. Bola zameraná na spoznanie okolitej dediny a pátranie po indíciách v noci v lese. Ešte dlho si zrejme budeme pamätať dobíjanie sa do kurníka alebo srandu, akú mal krčmár pri niektorých otázkach.

Ranná grilovačka a upratovanie zavŕšili 2. ročník našej akcie a my môžeme byť len spokojné, že ciele, ktoré sme si zadali pri vzniku Hlavu Hore sa nám darí napĺňať. Nie je nič krajšie ako deti, ktoré sa tešia a hrajú, a keď sú k tomu spokojní aj ich rodičia, je to naše víťazstvo.

Ďakujeme všetkým za účasť a veríme, že minimálne v takomto počte sa vidíme aj o rok. Za spoluprácu ďakujeme aj dievčatám zo Slovenskej Pospolitosti, ktoré nám pomohli z organizáciou.

Uzatváranie prázdnin 2010

Takto sme sa bavili minulí rok. Tento rok môžeš byť pri tom aj ty.

Na obed guľáš a večer prekvapenie. Nezabudnite si baterky! Ubytovanie možné.

Stretneme sa 21.8.2010 od 10:00 pri Košiciach.

Dali by ste si zmrzlinu?

V dávnych časoch, kedy sa zmrzlina vyrábala z vajec, mlieka a cukru, s námahou v starej domácej mrazničke, zmrzlina bola iba príležitostnou rodinnou pochúťkou, ktorá veľmi neškodila. Dnes, v tomto veku masovej a syntetickej výroby, je to úplne o čomsi inom. Dnes možno podávate svojej rodine jedy!

DIERHYGLYKOL: Lacná chemikália používaná ako emulgátor namiesto vajec je tou istou chemikáliou, ktorá sa používa pri výrobe nemrznúcich zmesí a odstraňovačov starých náterov.

PIPERONAL: Používaný namiesto vanilky. Táto chemikália sa používa na zabíjanie vší.