Lisabonská zmluva – viete čo pre nás znamená?

Čo sa deje? Všade sa o nej hovorí. Všetci politici sú múdry a neváhajú sa k nej vyjadrovať.

Sme tiež múdri? Čítali ste Lisabonskú zmluvu a viete čo je jej obsahom?

Táto zmluva má okolo 400 strán.

 

Čo myslite, koľko našich politikov si ju prečítalo a naozaj jej porozumeli kým si ju prečítali? Vedia vôbec čo táto zmluva znamená pre nás, alebo sa len nechali obalamutiť predstaviteľmi bohatých štátov EU?

 

Pedofili medzi nami

1.10.2009  V Považskej Bystrici je odsúdený 58 ročný chlap zo zneužívania 8 ročného dievčatka – Súd ho odsúdil na trojročný podmienečný trest s rovnako dlhou skúšobnou lehotou. Pedofil sa odvolal.

2.7.2009 V Nitre odsúdili na deväť rokov a dva mesiace väzenia za ohrozovanie mravnej výchovy, prechovávanie detskej pornografie a sexuálne násilie. Bývalý prednosta železničnej stanice blízko Nitry sa proti nemu na mieste odvolal.

9.7.2009 pedofil z Beluše bol odsúdený na 7 rokov za zneužívanie vlastných dcér, pôvodný rozsudok bolo 11 a pol roka.

15.7.2009 V Jelšave, v okrese Revúca nútil 54-ročný bezdomovec 10-ročného mentálne postihnutého chlapca k orálnemu styku.

Trest za pedofíliu, zneužívanie detí a všetko s tým spojené je od 7 do 15 rokov. O tom, aké sú tieto tvory, čo sa zväčša tvária ako rodinný priatelia, ujovia, strýkovia a nezriedka aj otcovia nebezpečné asi nemusím nikoho presviedčať. Všetci myslím pociťujeme spoločný hnus pri správe v televízii či novinách o oblude, ktorá nejakým spôsobom zneužila malé dieťa. Prečo teda dostávajú väčšinou trest na spodnej hranici trestnej sadzby? Či aj tieto nehumánnosti musíme posudzovať humánne?

3. ročník Mikuláša s Hlavu Hore pred dverami

Vážený pán Čaplovič.

S hrôzou som si prečítal v tlači Váš úmysel postaviť nové byty pre našu menšinu -Rómov z východu republiky. Iba pre nich! Všetko za neuveriteľnú sumu 200 miliónov EUR /cca 6 miliárd Sk/.

Hrôza ma premkla preto, lebo som si uvedomil, že ste zabudli na inú viac ohrozenú menšinu. Neustále tak robia a robili aj Vaši predchodcovia. Nebudem Vás napínať. Upozorňujem na menšinu -stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí. Cestujú za prácou do väčších miest. Tvrdo pracujú. Žijú v podnájmoch bez perspektívy na vlastný byt a vlastnú rodinu.

Áno, sú aj odvážni, ktorí si kúpili byt na úver, ale splácať ho budú 30 rokov s nehoráznymi úrokmi! A už teraz sa s obavami pozerajú do budúcnosti.

Položte sviečku pánovi prezidentovi Dr. Tisovi a otcovi národa A. Hlinkovi aj vy

Bývate ďaleko od Bratislavy či Ružomberka a chcete si uctiť pamiatku pána prezidenta Dr. Tisa a otca národa Andreja Hlinku?

Dnes už nie je problém spraviť to aj na diaľku.  Na adrese tejto stránke sa nachádzajú virtuálne cintoríny Slovenska a aj virtuálne hroby.

Zapáľte sviečku, položte kvet a hlavne zanechajte odkaz našim velikánom.

Sviatok všetkých svätých, dušičky – spomeňme si na ľudí, čo si to zaslúžia

Na Slovensku má úcta k mŕtvym, návšteva hrobov príbuzných v dňoch 1. a 2. novembra veľmi dávnu tradíciu, ktorá sa udržala dodnes. Veriaci a ostatní obyvatelia prichádzajú na cintoríny, aby zapálením sviečok či kahancov a položením kytíc a vencov k hrobom spomínali na svojich zosnulých.

Táto úcta aj na Slovensku vychádza z pradávnej slovanskej tradície jesenných pohanských sviatkov. Príchod duší zosnulých súvisel aj s blížiacou sa zimou.

Bol rozšírený aj medzi obyvateľstvom keltského pôvodu, keď sa v noci z 31. októbra na 1. novembra druidi lúčili s letom patriacim bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina (zo slova “Sam-fuin” – koniec leta), ktorý vládol zime.

Kelti verili, že v túto noc, keď život (leto) odovzdáva žezlo vlády smrti (zime), prichádzajú mŕtvi na zem, aby si vybrali na jeden rok telo, v ktorom sa usadia. Zo strachu, že si vyberú práve ich vlastné, im prinášali rôzne obety. Verili tiež, že stena medzi svetom živých a mŕtvych je v túto noc taká tenká, že sa dá medzi nimi ľahko nadviazať kontakt. Aby si Kelti naklonili mŕtve duše, ale zároveň aj odohnali zlých duchov a démonov, nachystali im všelijaké dobroty a dary.

Edíci Hlavu Hore – Vyrábame šarkanov + SÚŤAŽ

Jeseň je v plnom prúde a k jeseni neodmysliteľne patrí púšťanie šarkanov. Prvé šarkany začali stavať Číňania. Dávali im vzhľad rozprávkových bytostí s najfantastickejšími tvarmi a sfarbením. Postavenie šarkana alebo draka nevyžaduje veľké náklady. Postačí vám niekoľko špajdlí alebo líšt, papier a tenký motúz.

Jeho postavenie nie je nákladné ani prácne, pri menšej zručnosti ho môžete urobiť za jedno popoludnie. Dráčik môže mať tvar štvorca alebo obdĺžnika na výšku.

Prinášame Vám dva návody na ich zostrojenie. Prvý je jednoduchý, pre tých menej zručných a druhý je pre kutilov, ktorý sa radi zahrajú pri stavbe šarkana. Na stavbe a neskoršom púšťaní sa môže zúčastniť celá rodina a vyskúšať si vzájomnú spoluprácu alebo aj zasúťažiť pri jeho púšťaní.

Publikáciu si môžete stiahnuť TU.

Černovská tragédia

Slovensko si zajtra pripomenie tragické udalosti, ktoré sa odohrali 27.októbra 1907 v Černovej. Udalosti, ktoré upozornili celý svet na národný útlak Slovákov v Uhorsku.

Obyvatelia obce, ktorá je dnes súčasťou Ružomberka, sa pred 102 rokmi vzopreli rozhodnutiu úradov o vysviacke nového černovského kostola, pätnásť z nich zaplatilo za svoj nesúhlas životom, niekoľko desiatok bolo zranených. Udalosti v Černovej a streľba žandárov do zástupu nevinných ľudí vyvolali ostré reakcie nielen doma, ale aj za hranicami vtedajšieho Rakúska-Uhorska.

Rok 1907 bol pre Černovčanov ťažkým rokom. Robotníci z fabrík, pltníci a drobní roľníci si so svojimi ženami za pomoci peňažných zbierok stavali na vŕšku pri dedine kostol, aby nemuseli chodiť na omše do štyri km vzdialeného Ružomberka. K vybudovaniu chrámu prispel veľkou mierou rímskokatolícky ružomberský farár, černovský rodák Andrej Hlinka, ktorý z celkových nákladov 80.000 korún potrebných na stavbu vykryl 60.000 korún zo zbierok a svojho súkromného majetku.

Máme tu rande vrahov z NATO, stratili sme slobodu a milióny eur.

Nie je medzi nami snáď nik, kto by nezaregistroval, že sa v našom hlavnom meste deje niečo netradičné, niečo, čo strašne obmedzuje našu slobodu a v konečnom dôsledku a hlavne v čase krízy niečo strašne drahé.

To, že Bratislavčania nemajú možnosť vo vlastnom meste, v svojom domove sa len tak prejsť po ulici sme tu už raz mali. Aj to, že sa niektorí mali problém dostať do práce alebo z práce. Takisto aj nepríjemné policajné prehliadky pri pokuse dostať sa domov a z domu, ak máte v tomto prípade tú smolu, že bývate v záujmovej oblasti, ktorá je inak bežne považovaná za jednu z najlukratívnejších. A k tomu ani nerátam ostreľovačov, ktorí niektorým obyvateľom čumia v podstate do okien. Obrovské kvantum policajtov sústredených v jednom meste ma vedie k jednej myšlienke. Keď už je ich tu toľko, zníži sa aj úmerne tomu kriminalita v Bratislave? Čiže bude nulová? Dosť pochybujem. My, obyčajní občania, daňoví poplatníci nie sme takí zaujímaví ako 50 delegácii členských krajín NATO, ktorých členovia v záujme mamonu a honby za pochybnou mocou a slávou neváhajú posielať armády a dávať im príkazy na vraždenie. Pardon „ochranu“ ľudí v pre nich záujmovej oblasti.

pomôžme si navzájom – zbierka: Školské pomôcky