Zlodejíčkovia, pozor na nich.

Neviem, či to tak bolo vždy, ale v poslednej dobe mám dojem, ako by nás zaplavovali samí zlodejíčkovia, vreckári či čorkári. Je pre nich mnoho pomenovaní. Kradnú najčastejšie v obchodoch. Okrádajú bez rozdielu predavačky, obchodníkov alebo zákazníkov. Tento druh športu je na „počudovanie“ rozšírený hlavne na východe našej krajiny. A vždy som veľmi
„prekvapená“, keď sa ukáže, že tým zlodejom je cigáň. Aj vy?

Ich vynachádzavosť nemá medze. Od krádeží tovaru priamo z regálov do špeciálne upravených častí odevu, cez drzé krádeže mobilov predavačkám priamo z pultov, až po kabelky a tašky zákazníkov. Najčastejšími aktérmi týchto krádeží sú neplnoleté deti, ktorých rodičia posielajú kradnúť s vedomím, že deti nie sú trestnoprávne zodpovedné. 

Zbierka – prosba o pomoc

Pozvánka, 5. júl 2009, Ludrová

Občianske združenie Nové slobodné Slovensko Vás pozýva na spomienkovú akciu konanú z príležitosti sviatku sv. Cyrila a sv. Metoda. Akcia sa uskutoční v nedeľu 5. júla 2009 o 14:00 h pri cyrilometodskom dvojkríži v obci Ludrová pri Ružomberku.

Humanitárna pomoc z Afriky

Pred pár týždňami sa k nám pokúsil dostať Nigérijčan, s bruchom plným kokaínu. Minulý týždeň ďalší s heroínom a včera zase ďalší s kokaínom. Každý z nich niesol v črevách cca 1 kg drogy v hodnote 5 – 10 miliónov v starej mene. Sú to prvé prípady, o ktorých vieme, keď sa k nám alebo cez nás pokúsil niekto pašovať drogy týmto spôsobom.

Zdá sa vám na tom niekoľko vecí alarmujúcich? Mne áno. Drogy sú najhorší mor, aký sa po Zemi kedy šíril. Všetky „prírodné“ epidémie a choroby ako prišli, tak odišli alebo sa aspoň zmenšil počet nakazených. Ak je choroba neliečiteľná, snaží sa ju človek aspoň dostať pod kontrolu. S drogovou epidémiou je to však oveľa horšie.

Dr. Stan Monteith – California Guidestones

Na jednom z najvyšších vrchov v Elbert County, štát Georgia, stojí obrovský granitový monument. Vyryté v ôsmich rôznych jazykoch na štyroch obrovských kameňoch, podopierajúcich spoločný vrcholec, sa nachádza 10 vedúcich myšlienok, resp. prikázaní. Tento monument sa označuje ako The Georgia Guidestones, prípadne ako American Stonehenge. Aj keď väčšine ľudí relatívne neznáme, ide o dôležité spojenie s okultnou hierarchiou, dominujúcou svetu, v ktorom žijeme.

Pôvod tohto záhadného monumentu je zahalený tajomstvom, pretože nik nepozná pravú totožnosť človeka, či ľudí, ktorí o jeho stavbe rozhodli. Čo sa vie naisto, je to, že v júni 1979, dobre oblečený, výrečný cudzinec navštívil kanceláriu Elberton Granite Finishing Company a oznámil, že chce vybudovať pomník na zanechanie odkazu pre ľudstvo. Predstavil sa ako R. C. Christian, no zanedlho bolo zjavné, že nešlo o jeho skutočné meno. Uviedol, že reprezentuje skupinu ľudí, ktorá chce ponúknuť ľudstvu smerovanie, no do dnešného dňa, takmer dve desaťročia po tejto udalosti, nikto nevie, kým R. C. Christian skutočne bol, ani mená tých, ktorých reprezentoval. Evidentných je niekoľko vecí. Posolstvá vyryté v Georgia Guidestones sa zapodievajú štyrmi hlavnými oblasťami:

Zásahom polície sa zaoberá už generálna prokuratúra.

V štvrtok sme tu mali pre našich donedávna komunistických politikov dôležitú a bratskú návštevu. Zavítal k nám prezident Čínskej Ľudovej republiky. Jej dôvod a význam rozoberať nebudem, keďže nie som ekonomický expert.

Túto návštevu už niekoľko dní pred jej uskutočnením sprevádzalo niekoľko protestov, ktoré mali poukázať na komunistický režim, ktorý v Číne dodnes vládne a na jeho praktiky. Zúčastňovali sa ich niekoľkí slovenskí občania, hlavne  tí mediálne známejší. Vyvrcholenie nastalo v deň a hodine návštevy. Na našom námestí nebeského pokoja, alebo skôr policajnej brutality, sa stretli predavači z trhovísk a zamestnanci veľvyslanectva s červenými vlajočkami v štýle prvomájových osláv budovania krajších zajtrajškov a naši slovenskí bojovníci za práva ľudí v ďalekej Číne. Osobné, sem tam celkom agresívne potýčky medzi oboma tábormi, sa od vzájomného lámania si transparentov nakoniec, skončili zásahom polície. Bez ohľadu na vinných, či nevinných si naši čierni robokopy zase zabúchali, možno aj kopli a hlavne zase zodvihli sebavedomie. Veď už bolo načase. Od posledného zásahu na extrémistov ubehol už nejaký ten mesiac, a tak sa tréning celkom zišiel.

Edícia Hlavu hore – Deň otcov

V edícii Hlavu hore sme pripravili ďalšiu knižočku, ktorá vyšla pri príležitosti Dňa Otcov, ktorý sa od roku 1924 oslavuje vždy tretiu júnovú nedeľu. Zmyslom Dňa otcov je, osláviť podiel mužov na výchove detí, podľa možností v ideálnej kompletnej rodine.

Tento rok je Deň Otcov 21.6. , takže by sa patrilo im poďakovať za všetky opravené spotrebiče, za vysávanie a vozenie autom k lekárovi, za jašenie sa s deťmi, za pomoc pri počítači, za milé úsmevy pre deti, za to, že deťúrence učia športom a drvia s nimi matiku, a za každé pohladenie po vláskoch, keď deti chodia spať.

Túto knižočku sme venovali hlavne deťom a ich mamičkám.

Obsahuje stručný historický prehľad vzniku tohto dna, niekoľko básničiek a vyznaní venovaných otcovi a hlavne niekoľko návodov ako vlastnoručne vyrobiť oteckovi darček k tomuto sviatku. Pri tejto výrobe bude pomoc dospelého vítaná a preto jeho je to príležitosť, kedy sa mamičky môžu venovať svojim ratolestiam a zároveň spoločne vyrobiť poďakovanie oteckovi.

Všetkým našim rodinkám sme zaslali túto knižočku zdarma a ako naše vyznanie úcty k ich obetavosti a poslaniu sme im pribalili aj malý darček od nás pre oteckov. Malí prívesok na kľúče. Veríme, že ich táto malá praktická vec poteší.

Anketa: Pomôcť, či nepomôcť?

Jeden z našich debatérov položil v jednej téme zaujímavú otázku. Tak tu máme zase malú anketu:

Ako riešiť to, keď Vás nejaký človek na autobusovej alebo vlakovej stanici požiada o peniaze s dôvodom, že ho okradli a nemá na cestu. Vopred vylúčme, že ten človek je na prvý pohľad sociálny prípad, feťák či alkoholik.

Ja by som možno ešte pridala jednu otázku:

Aký je Váš pohľad na pomoc ľuďom, ktorý nie sú „naši“. Napríklad ťažko choré dieťa.

O takúto pomoc sme sa totiž snažili, ale väčšina oslovených mala hlavný problém s tým, že to nie je „naše“ dieťa. Pre koho je potom naše snaženie? Len pre uzavretú komunitu, alebo pre celý národ. Išlo o dieťa zo slušnej slovenskej rodiny.

Dobrá rada nad zlato, alebo keby ste nevedeli ako sa vychovávajú deti

Prinášame pár rád z amerického časopisu zameraného na deti a rodinu ... treba pozerať dlhšie je to .gif obrázok

Rozhovor Hlavu hore pre Poznanie

Prinášame Vám rozhovor, ktorý sme prednedávnom poskytli pre web Poznanie

Ahoj, na úvod nám stručne predstav Hlavu Hore, prečo vzniklo, čo si kládlo za svoje hlavné ciele a ako sa to darí napĺňať?

Zdravím, Hlavu Hore je neformálne združenie ľudí, ktorý sa rozhodli, že zmenia „My musíme“ na „My chceme“… naším cieľom od počiatku bolo a stále je hlavne práca s rodinami, deťmi a sledovanie sociálnej „politiky“. Ja osobne si myslím, že pre rodičov je dosť dôležité, aby jeho deti mali do budúcnosti rovnocenných kamarátov, s ktorých rodičmi budú zdieľať rovnaké myšlienky a názory. Tým je oveľa väčšia šanca, že sa ich deti vyhnú rôznym nástrahám nevhodných kamarátov, napríklad drogám. Čo sa týka napĺňania našich cieľov je to ťažšie aj keď nebudem tvrdiť, že sa nám nepodarilo niektoré naplniť. Napríklad Edícia Hlavu hore, Mikuláš, či deň detí. Do budúcna by sme chceli robiť aspoň raz ročne stretnutie našich“ rodiniek”, aby sa spoznali, keďže sú z rôznych kútov Slovenska a mohli si vymieňať skúsenosti. Avšak je to dosť ťažké, nakoľko to vyžaduje určité finančné prostriedky. Ani jedna z „našich“ rodiniek ich nemá navyše a tak sa snažíme my získať peniaze napríklad predajom oblečenia v našom obchode, alebo príležitostnými zbierkami. Ale je to beh na dlhé trate. Nie je veľa ľudí, ktorý by považovali aj tieto témy za dôležité.