Ako sa žije naozaj v Grecku? postrehy priamo z miesta činu.

Grécko je asi momentálne najčastejšie skloňovanou krajinou v celej Európe. Nepokoje v uliciach sa stupňujú, štrajky pokračujú a ľudia sa búria. Celý systém je na spadnutie, Európska únia sa rúti do záhuby. Každý hľadá vinníka, ktorý za to môže…avšak odpoveď je taká, že si grécky ľud za to môže sám.

Keďže sa momentálne nachádzam v tejto krajine, rada vám priblížim ako fungujú niektoré veci v Grécku. Ako asi vyzerá bežný deň v Grécku? Ráno vstanem a vychystám sa do školy, kráčam za svojim vysnívaným miestom, kde stoja autobusy. Občas. Ale treba dávať pozor, tu má každý človek auto, motorku alebo aj dve. Na cestách sa premávajú všetci ako o preteky, trúbia po sebe, každodenná rutina, nič zvláštne. Na prechode vás nikto nepustí, jedine ak nadržaný Grék, ktorý si chce prehliadnuť vaše pozadie. Možno aj to je jedným z dôvodov, prečo je náročné sa niekam dostať peši, pretože málokde majú vybudované chodníky. A však načo. Kto by ich potreboval, keď má každý auto. Ak sa teda chcete vybrať niekam popri ceste, je to hazard so zdravím. Ak aj nájdete chodník, je väčšinou v dezolátnom stave, ale to nikoho nezaujíma. Autobusová doprava funguje podivným spôsobom, ktorý by neodhalil ani Sherlock Holmes.

POZOR! Toto MÁSLO nekupujte !!!

TEST: Lacné belgické maslo môže mať za sebou až dva roky skladovania v mrazáku

Vyzerá ako každé iné maslo, pritom je vyrobené z mraziarenských zásob. “Vek” maskuje prídavkami aromatických látok. A tak niet divu, že je lacnejšie než ostatné masla.

Maslo dovezené zo zahraničia je lacnejšie než masla z českých a slovenských mliekarní, napriek tomu, že sa v krajine pôvodu predáva dvakrát drahšie než maslo v Česku a na Slovensku. Že to nie je možné?

Existuje spôsob, ako sa to dá zariadiť: nakúpiť lacné máslo z mraziarenských skladov, rozmraziť ho, premiešať, pridať aromatické látky, ktoré prekryjú chuť starého tuku, zabaliť ho do nového obalu a poslať do obchodných reťazcov v Českej a v Slovenskej republike. Obchodníci po ňomveľmi ochotne siahnu – totiž, zákazníkom môžu ponúknuť štvrtku masla o dve, či tri koruny lacnejšie než to najlacnejšie maslo na trhu.

O čom je reč? O štvrťkilových kockách masla v nenápadnom striebornom obale s pasúcou sa kravičkou a nápisom Máslo, ktoré už niekoľko mesiacov ponúkajú niektoré obchodné reťazce. Výrobca na ňom uvedený nie je, len dovozca, ktorým je spoločnosť A7B Bohemia. Registračná značka patrí belgickej firme Société fermiere Rochefort z Arden. Odtiaľ teda toto lacné maslo pochádza.

Štvrtka masla z tejto mliekarne sa pritom predáva v Belgicku v cenách od 1,60 do 2,50 eura. V Čechách však stojí 28 korún, niekedy aj menej; na Slovensku zas viac. Dosť dôvodov na to, aby nás zaujímalo, čo sa pod namaľovanou kravičkou v skutočnosti ukrýva.

Facka z lásky neexistuje

Video podporujúce kampaň Hlavu Hore „Facka z lásky neexistuje“, ktorou sa snažíme upozorniť na domáce násilie.

 

19. november Svetový deň prevencie týrania detí

Facka z lásky neexistuje

Milí priatelia

Tento mesiac si pripomenieme dva naozaj povšimnutiahodné dni. 19. novembra je Svetový deň prevencie týrania detí a 25. novembra si pripomíname  Medzinárodný deň za odstránenie násilia na ženách.

Hlavu hore, ako organizácia venujúca sa hlavne problematike rodín a detí, by chcela na tieto problémy poukázať počas novembra rôznymi spôsobmi a rady by sme privítali aj Vašu pomoc. Vieme, že bohužiaľ aj v našej komunite sa nájdu muži, ktorí nemajú problém si udrieť do ženy a práve týmto ženám a dievčatám by sme chceli dať možnosť porozprávať o svojej skúsenosti alebo sa len tak vyrozprávať. Možno práve tým pomôžeme niekomu, kto je v pozícii obete a nemá odvahu o tom niekomu povedať. Takisto sa s nami môžu podeliť o svoje zážitky aj muži, ktorí niekedy niečo takéto spravili a teraz ich to mrzí. Vaše príspevky budú neskôr spracované a uverejnené formou článku.

Privítame Vaše príspevky aj k téme týrania detí.

Samozrejme všetko v čisto anonymnej rovine, nie je potrebné s nami komunikovať osobne a ani pod pravým menom.

Myslíme si, že témy  týrania žien alebo detí a týkajú nás všetkých a nemali by sme si pred nimi zatvárať oči.

 

Ďalšia cigánska matka napadla učiteľku.

To, že byť učiteľom sa stáva pomaly, ale isto pre zdravie rizikovým povolaním, sme už pár krát rozoberali. Bolo tu „obdobie“, keď sa útoky na učiteľov diali viac- menej pravidelne. Potom prišli prázdniny a všetci učitelia, hlavne tí pracujúci v školách s vysokým počtom cigánskych žiakov, si vydýchli. Ale prázdniny sú už dávno preč a bola len otázka času kedy sa to znova začne. A aj sa začalo. V Zborove na východe Slovenska.

Zopakoval sa klasicky scenár. Dievča na hodine vyrušovalo, hralo sa s mobilom. Na upozornenie učiteľky nereagovala, a tak jej táto mobil vzala a odovzdala ho triednej učiteľke. Dcérenka sa rozbehla s plačom domov, vysťažovala maminke a tá mysliac na dobro svojho dieťaťa šla do školy, vynadala učiteľke a aby toho nebolo málo, dôrazne tak svoje slová potvrdila aj fackou.

Toľko v skratke. Poďme sa však pozrieť bližšie čo sa stalo.

Na centrálnom trhovisku.

Na centrálnom trhovisku, na hrášok na kareláb …… kto by nepoznal túto pieseň od skupiny Lojzo?

Ja si na ňu spomeniem vždy, keď sa vyberiem na tzv. Miletičku. V tejto dobe, keď je sezóna rôzneho domáceho ovocia a zeleniny tam chodím v podstate každý víkend. Domáca zeleninka, ovocie, čerstvý syr alebo domáca kyslá kapusta. Potraviny, ktoré síce dostaneme aj v hypermarkete a aj oveľa lacnejšie, ale domáce je predsa len domáce. Kvalitnejšie, zdravšie.

Neviem, ako vyzerala Miletička v časoch vzniku známej piesne, ale od čias, keď sme tam chodili s mamou ako malé deti sa zmenila poriadne.

Tržnica voľakedy slúžila na stretnutie ľudí a predvíkendové nakupovanie surovín na víkendový obed. Ľudia si našli čas na ochutnanie kyslej kapusty alebo pokecanie s priateľmi pri poháriku domáceho vínka. Ako deti sme dostali langoš a malinovku.

To bolo v časoch tzv. komunizmu. Dnes sa Miletička stala miestom zhonu, pofidérnych čínskych obchodníkov a načierno predávajúcich otravných cigánok. Množstvo ľudí, hlava na hlave, nervózne gestá a okrikovanie sa. Minulý víkend tam dokonca Alojz Hlina rozdával letáky na podporu svojej kandidatúry na primátora Bratislavy. Je to proste miesto, kde to žije.

Kultúra cestovania na trase Zlaté Moravce (cigánsky svet) – Stockholm

Zlaté Moravce.

AS  – tri očividne nepracujúce Cigánky – utorok, 11:30, jedna žujúca žuvačku usilovne ako ťava, druhá ležérne a veľkoryso fajčiaca, výzor typický pre Cigánky z vyššej kasty – dobre živené, sebavedomé, ale na druhej strane svedčiaci o priemernom IQ. Stáli v družnej debate priamo pri bankomate, ktovie ako si tam zlatomoravčania vyberali peniaze. Nakoniec veľká bublina – to by aj deti závideli. Vyzerá to ako rasizmus? Myslím, že presný popis toho, čo vidíte nie je rasizmus. Je jasné, že tretia žena nebola biela. Cigánky sa vždy rozprávajú len s Cigánkami. Ináč normálka, Zlaté Moravce počas pracovného dňa, kopa ľudí a tak, nič zvláštne.

Nitra

AS – tá vyzerá, ako keby ju prevádzkovali Cigáni – špinavá, rozbitá, betónové panely ešte z čias hejsocializmu Gustáva Husáka. Cigáni v najrôznejších obmenách korzujúci, prichádzajú a odchádzajúci, či posedávajúci,

Budú mamičky štrajkovať?

Táto naša nová vláda naozaj nie je sociálna a ani sa tak nesnaží tváriť. Po avízovanej novele zákona o poberaní rodičovského príspevku, keď všetci očakávali zvýšenie alebo aspoň udržanie výšky príspevku, sme sa všetci konečne dozvedeli výsledok rokovaní. Od budúceho roka chce ministerstvo práce zjednotiť  výšku rodičovského príspevku na 190,1 eura.

Doteraz boli dve výšky rodičovského príspevku závislé od odpracovaných dní matky a to 164,22 a 256 eur do troch, resp. dvoch rokov života dieťaťa. Zvýšenie o takmer 26 eur sa bude týkať podľa ministra práce Jozefa Mihála až troch štvrtín prípadov, len tretine sa tento príspevok zníži o 66 eur. Zaujímavá matematika, že?

Cifra „len jedna tretina“ je však veľmi zavádzajúca. Ja osobne vlastne nepoznám ani jednu ženu, ktorá by poberala 164,22 eura. Prečo? Poďme sa na to pozrieť bližšie.

Doteraz platilo, že ak žena v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa bola aspoň 270 dní nemocensky poistená, aj keď v roku pôrodu nepracovala, vznikne jej nárok na materské a po jeho vyčerpaní aj nárok na vyšší rodičovský príspevok. Ak podmienku poistenia nesplní, bude mať od narodenia dieťaťa nárok na rodičovský príspevok v nižšej sume 164,22 eura mesačne.

Čiže ten, kto pracoval si vlastne vypracoval vyšší príspevok, tak ako je to napríklad aj pri starobnom dôchodku.

Čiže pohorší si jedna tretina rodín. Prídu o 66 eur mesačne, čo je skoro 2000 na staré dobré koruny. Prvé čo ma napadlo, prečo si niekto myslí, že to týmto rodinám nebude chýbať? Viete si predstaviť, čo všetko môžu dopriať za tento peniaz rodičia svojmu dieťaťu? Len stále nerozumiem, prečo si nejaký Mihál a spol myslia, že tretina je len.

A tu sa dostávame k tej jednej tretine. Buď je ten údaj scestný alebo je to obraz toho, kto a ako u nás rodí deti.

Český občan (platné aj na Slovensku) sa pýta ako neplatiť za štátne služby, ktoré nepotrebujeme.

Vážený státe, pane Klausi, pane Nečasi, pane Kalousku, pane Johne, pane Sobotko a soudruhu Filipe,

rád bych věděl, kam mám zajít, abych se mohl úplně odhlásit ze státního penzijního systému.
Mám na mysli podepsání nějakého prohlášení (reversu), že až budu starý, nebudu od státu požadovat žádný důchod a na oplátku teď nebudu na tento systém muset platit.
Rozhodl jsem se totiž, že bude jistější, když si sám budu spořit ve fondech, založím si akciové portfolio a koupím si na hypotéku nějakou nemovitost, kterou pak v důchodu buď prodám, nebo pronajmu.

Mám totiž obavu, že jinak teď budu platit vysoké daně a až mi bude 65, stát řekne:”Sorry,nejsou peníze na důchody – můžou za to předchozí vlády, to my ne. Jo a vy jste si vedle toho spořil do státem podporovaných penzijních fondů? Sorry, ale inflace produkovaná minulým vedením ČNB tyto úspory znehodnotila, nehledě k tomu, že vám ty úspory zdaníme sedmdesáti procenty,aby bylo na důchody pro ty, kteří si nespořili. Jak by k tomu ti chudáci přišli,že.?“

Zároveň bych chtěl úplně přestat platit sociální pojištění, protože si myslím,že v mém oboru je riziko nezaměstnanosti relativně malé.
Platit si toto pojištění má smysl přeci pouze pro ty, kteří mají reálný důvod se nezaměstnanosti obávat, ne? Kdyby mi patřila Petřínská rozhledna, asi bych si ji také nepojišťoval proti povodni…