Krásne vianoce vám prajeme priatelia

Sviečka pre Dr. Tisa, Andreja Hlinku a iné osobnosti.

Prvého novembra si na Slovensku pripomíname našich blízkych, ktorý už nie sú medzi nami. Mnohý si však pripomíname nie len ľudí nám blízkych pokrvne ale aj ľudí, ktorý vo svojom živote vykonali niečo, čím si získali našu úctu aj teraz, keď už dávno nie sú medzi nami.

Tí, čo máme ich hroby tak povediac po ruke sa na nich zastavíme osobne. V dnešnej modernej dobe však nie je problém aspoň symbolicky zapáliť sviečku niekomu, koho hrob sa nenachádza práve vo vašej blízkosti. Takou možnosťou sú virtuálne cintoríny. A tak môžete zapáliť sviečku, položiť kvietok, alebo napísať len ďakujem napríklad aj nášmu prvému prezidentovi pánovi Dr. Tisovi, Andrejovi Hlinkovi alebo Ľudovítovi Štúrovi.

Na adrese http://www.cemetery.sk/? nájdete virtuálne hroby osobností, ktoré si Vaše Ďakujem určite zaslúžia.

 

Toto ma zaujalo: Eurovízia a Horehronie

Dnes som si úplne náhodou zapla STV1, kde práve vysielali pesničkovú súťaž Eurovízia. Moderátor práve ohlasoval pieseň a pre mňa úplne neznámu speváčku Kristínu.

Čo ma však donútilo spozornieť  bol názov piesne „Horehronie“. Po všetkých tých piesňach o láske a zrade, peniazoch a rytmusovských oplzlostiach, ktoré na nás denne chŕlia naše rádiá bol tento názov pre mňa dostatočnou výzvou prestať  v surfovaní po TV vlnách a pozrieť si o čo ide. A veru neľutujem. Musím povedať, že by som bola rada, keby túto súťaž táto pieseň vyhrala a šla nás reprezentovať na medzinárodnú úroveň.

Po Karlovi Duchoňovy a jeho „ V dolinách“ to bola za taký dlhý čas konečne pieseň o našej nádhernej krajine.  Ak som na nejakú zabudla ospravedlňuje sa. Táto pieseň príjemne pohladila dušu každého Slováka.

Predpokladám, že veľa ľudí bude mať proti tomu čo som napísala milión výhrad, ale koľko ľudí, toľko chutí. A mne sa toto páčilo. Priznám sa, že bežne počúvam úplne iný hudobný žáner, toto ma však jednoducho zaujalo. Oceňujem výborný text a dobrý boli aj tanečníci, v ktorých tanci bolo použitých mnoho prvkov z ľudových tancov. Akurát možno by som vytkla trochu hudbu, lebo tá mi pripomenula skôr rozprávku o Šeherezáde, ale nemôžeme mať všetko, že?

A tu je táto pieseň pre tých, ktorí ju nevideli, s veľmi pekným videom.

Falošní bojovníci za lepší svet

Moje meno je Milan, mám 16 rokov, a bývam v Púchove. I keď naše mesto Púchov patrí medzi tie rozlohou menšie, mám ho veľmi rád. Mám tu rodinu a veľa priateľov, ktorí sú mi vzácni a veľa pre mňa znamenajú.

V tomto článku, však vôbec nechcem opisovať to čo sa mi v našom meste páči,  ale práve naopak,  chcem v ňom vyjadriť svoje znepokojenie.
Všimol som si, že v poslednom čase sa v našom meste čoraz viac začali robiť takzvané „punkové koncerty“, ktoré sa stali obľúbeným miestom aj mojich spolužiakov a rovesníkov. I keď sám nemám nič proti punkovej móde a jej výstrednému štýlu obliekania, posledný takýto koncert ktorý sa odohral v sobotu 26.12.2009 v našom meste ma jednoznačne utvrdil, že sa jedná o primitívny a asociálny spôsob zábavy.

Slovenský jazyk je najťažší na svete

27. septembra sa v Paríži konalo konzorcium jazykovedcov z celého sveta. Po ôsmich rokoch bádania, skúmania a študovania vydali rubriku desiatich najťažších a najľahších jazykov na tejto planéte. Do úvahy sa bral vývoj jazyka, úprava pravopisu, štýl písma, znaky, reč, história jazyka a gramatika jazyka.
Ústav jazykovedcov, ktorý sídli v Berlíne začal so skúmaním jazykov, ktorými sa hovorí po celom svete, nielen tými najrozšírenejšími, ale všetkými jazykmi. Na svete je okolo 7832 jazykov. Každý týždeň zaniknú dva jazyky a vytvoria sa ďalšie dva až tri nové.

Byť futbalový fanúšik znamená byť nepriateľ svojho klubu?

Nie som žiaden futbalový fanúšik a v živote som bola možno na 2 zápasoch. Preto berte toto moje zamyslenie sa len ako pohľad laika. Takisto nechcem uraziť naozajstných fanúšikov, ktorí chodia na štadióny pozerať na to ako sa lopta kotúľa a naháňa ju niekoľko ľudí. A nie je to ani kritika Slovana a jeho fanúšikov.

Postreh laika číslo 1: V utorok sa mala na slovanistickom štadióne konať veľká sláva. Oslava tohtoročného majstrovského titulu, spomienka na obrovský triumf v roku 1969, keď  presne pred 40-timi rokmi Slovan vyhral Pohár víťazov pohárov a ako bonbónik pre fajnšmekrov, priateľský zápas s talianskym Neapolom a na záver veľký ohňostroj. Môjmu laickému oku sa tento deň javí ako futbalový sviatok pre fanúšikov tohto belasého klubu.

1984 – 25 rokov po

Kniha 1984, jej dej a myšlienka je zrejme väčšine z nás známa. Jedná sa o antiutopický román, v ktorom je opísaný hororový scenár sveta, kde život ľudí nie je riadený zdravým rozumom, ale záujmami úzkej skupiny vyvolených. V dobe svojho vydania to bola desivá predstava budúcnosti, o ktorej sa predpokladalo, že sa jedná len o fikciu. V škole nás učili, že tento scenár sa čiastočne naplnil za čias komunizmu a dnes je našťastie všetko opäť skvelé a my sme slobodní a vládneme si sami. Aká je však realita? Sme zotročení a náš svet je stelesnením toho, pred čím nás George Orwell varoval… proroctvo sa naplnilo do bodky. Všetky princípy zla, ktoré vládli vo fiktívnom svete vládnu aj v dnešnom systéme. V orwellovom diele systém na udržanie poslušnosti uplatňuje voči svojim občanom brutálne totalitné praktiky, ktoré uplatňuje aj dnešný systém proti nám.

Pri príležitosti SNP ……..

Keďže tu máme opäť výročie tzv. SNP, rozhodli sme sa uverejniť výpis z knihy J.C.Hronského Svet na trasovisku, ktorej dej sa odohráva práve počas rokov 1942-1945 na Slovensku. Kniha, okrem pohľadu obyčajného človeka na tieto udalosti, v kapitole 10 druhej knihy obsahuje úvahu samotného autora nad týmito udalosťami. Autor tieto riadky písal vexile okolo roku 1948, t.j. v čase, keď už naša spoločnosť mala zväčšej časti vymyté mozgy povesťami o povstaní vychádzajúcimi v novinách, činnosťou Zväzu partizánov i napríklad filmom Vlčie diery z roku 1946, atď.

Žid v tŕní – Jacob a Wilhelm Grimmovci

Žil kedysi boháč, ktorý mal sluhu a ten mu oddane a poctivo slúžil. Každé ráno vstával ako prvý z postele a večer sa ukladal k spánku ako posledný. Kedykoľvek sa vyskytla ťažká práca, ktorú nikto nechcel vykonávať, vždy sa ponúkol ako prvý. Nikdy sa na nič nesťažoval, vždy bol so všetkým spokojný a šťastný.

Keď sa končila jeho ročná služba, jeho pán mu nedal žiadnu plácu, premýšľajúc: „To je najchytrejšie, pretože na ňom ušetrím. Opustiť ma neopustí, ale rád zostane pre mňa pracovať.“

Sluha nepovedal nič, ale pracoval i druhý rok tak, ako predtým, a keď na konci toho roku opäť nedostal žiadnu plácu, i tak ostal bez sťažovania sa. Keď prešiel tretí rok, pán sa zamyslel, vložil ruku do kapsy, no nevytiahol nič.

No tento krát sluha povedal: „Pane, slúžil som ti poctivo tri roky. Buď taký dobrý a daj mi, čo mi po práve náleží. Chcel by som byť na svojom a vidieť svet.“

„Áno, môj dobrý sluha,“ odvetil starý lakomec. „slúžil si mi bez ponosovania sa, a budeš vhodne odmenený.“

Reborn – video

Tak a konečne prinášame dlho očakávané video Reborn a čoskoro budú k dostatiu aj CDcka