List verejnosti

Toto oslovenie verejnosti, ktoré by mohlo niesť aj podtitul „ Kto, čo, ako“ je síce z dielne SHO, ale natoľko sa s ním stotožňujeme, že sme sa ho rozhodli uverejniť aj my:

K napísaniu tohto listu ma viedli skutočnosti, s ktorými sa stretávam pri debate o SHO, vlastenectve, politických názoroch a pohľade na smerovanie Slovenska a sveta. V týchto pár riadkoch sa teda budem snažiť stručne a jasne popísať činnosť SHO a jeho snahy. Je venovaný ľuďom gramotným, ľuďom, ktorí majú VLASTNÝ názor.

„Proti komu bojujete? Proti Cigánom, anarchistom, Židom?“ To bola otázka, ktorú som dostal na jednom turistickom pochode. Ako to s nami v skutočnosti je? Odpoveď je tak krásne jednoduchá, nebojujeme proti nikomu. Náš cieľ je však podporovať Slovensko, Slovanstvo, prehlbovať a žiaľ u niektorých jednotlivcov vytvárať (žiaľ preto, lebo by mala byť samozrejmosťou) prirodzenú hrdosť na krajinu a spoločenstvo v ktorom žijeme.

14.marec – NEDAJTE SA VYPROVOKOVAŤ!

14. marca si spoločne pripomenieme významnú udalosť v našich dejinách. Vznik prvého samostatného štátu Slovákov. Štátu, za ktorý bojovali mnohý naši predkovia. Mnohý boli prenasledovaní a dokonca položili pri snahe o našu samostatnosť aj životy.

Keďže už asi všetci viete čo sa chystá v uliciach Bratislavy pripájame sa k výzve Slovenskej  Pospolitosti a chceme vás aj my poprosiť.

NEDAJTE SA VYPROVOKOVAŤ!

Určite budete svedkami mnohých provokácií a hlavne verbálnych útokov. Najvhodnejšie sa je takýmto ľuďom vyhnúť.

Pre mimobratislavčanov sme pripravili malú mapku “nepriateľských stanovísk” a pomôže vám dostať na miesto našej akcie či už z vlakovej alebo autobusovej stanice a nemusieť pritom zatínať päste a hrýzť si do jazyka.

Prečo? Lebo z princípu, lebo nacizmus

Svet a špeciálne naše malé Slovensko je plné jednoduchých ľudí. Byť jednoduchý človek nie je nič zlé. Byť však jednoduchý a ešte k tomu hlupák je už dosť zlé. A k tomu všetkému ešte aj obmedzený hlupák je asi to najhoršie čo môže byť.

Že o čom píšem?

Mali sme tu pekný článok o vysokoškolských štipendiách. Priznám sa, že nebol náš, ale zdal sa mi natoľko zaujímavý a aktuálny, že som ho uverejnila aj tu. Mnohí z nás na vysokú školu chodili a mnohí aj dnes chodia. Ten, kto pravidelne číta náš blog a aj iné blogy na internete už určite zistil, že to nie je nič nezvyčajné. Je to úplne bežná prax. Keďže však tu platia „nejaké“ zákony o duševnom vlastníctve na konci článku slušnosť káže uvádzať zdroj odkiaľ človek článok stiahol. A tu sa stala chyba. Neviem prečo, ako, možno omylom, ale pri ukladaní článku sa nám „podarilo“ zmazať posledné riadky a jedným z nich bol presne uvedený zdroj. Priznám sa, že som si to vôbec nevšimla.

Ihneď si to však všimol jeden z našich „fanúšikov“ a hneď nás na to upozornil …. teda ak si pod pojmom “upozornenie” predstavujete koktanie v zmysle o tom ako nacisti kradnú články.

Nacionalizmus – požehnanie či kliatba

Pred niekoľkými rokmi počas mojej výstavy v Québecu do knihy návštev niekto napísal: ”Robíte dobré umenie, ale trochu moc nacionalistické. Nemyslím si, že umelec vášho talentu potrebuje strácať čas touto témou!” (doslovný preklad). Hneď pod touto vetou niekto pripísal: ”I keď umenie nemá vlasť, umelec ju určite má! Camile St-Sa ns, známy francúzsky skladateľ. Bravó, majstre!”

Nuž čo k tomu dodať, možno len treba konštatovať, že to je skutočný obraz myslenia mnohých v druhej polovici tohto storočia. Slová strácajú svoj pôvodný význam, lebo sa zneužívajú určitými vládnymi kruhmi, či rôznymi záujmovými skupinami na manipuláciu myslenia spoločnosti.

17.11. 2009 V Bratislave – 20 rokov po …..

Ani 20 rokov po „nežnej revolúcii“ nežijeme v tom „akože slobodnom“ štáte, za aký sme my a naši rodičia bojovali.

Aj preto sa vybralo približne 200 ľudí na pochod Bratislavou práve v tento deň, aby vyjadrili svoje rozhorčenie nad nedemokratickým správaním v tejto pseudodemokratickej krajine.

Celá akcia sa začínala o 14-tej hodine na Hlavnej železničnej stanici, odkiaľ organizovane prešla popri Prezidentskom paláci až k parlamentu. Cestou kričali rôzne heslá, napr. slobodu slova, či november bol podvod. Pred parlamentom nakoniec zaznelo niekoľko prejavov. Avšak pre mňa smutným faktom bol ten, že tieto prejavy počúvali viac- menej len tí, ktorí sú akoby „presvedčení“.

Položte sviečku pánovi prezidentovi Dr. Tisovi a otcovi národa A. Hlinkovi aj vy

Bývate ďaleko od Bratislavy či Ružomberka a chcete si uctiť pamiatku pána prezidenta Dr. Tisa a otca národa Andreja Hlinku?

Dnes už nie je problém spraviť to aj na diaľku.  Na adrese tejto stránke sa nachádzajú virtuálne cintoríny Slovenska a aj virtuálne hroby.

Zapáľte sviečku, položte kvet a hlavne zanechajte odkaz našim velikánom.

Sviatok všetkých svätých, dušičky – spomeňme si na ľudí, čo si to zaslúžia

Na Slovensku má úcta k mŕtvym, návšteva hrobov príbuzných v dňoch 1. a 2. novembra veľmi dávnu tradíciu, ktorá sa udržala dodnes. Veriaci a ostatní obyvatelia prichádzajú na cintoríny, aby zapálením sviečok či kahancov a položením kytíc a vencov k hrobom spomínali na svojich zosnulých.

Táto úcta aj na Slovensku vychádza z pradávnej slovanskej tradície jesenných pohanských sviatkov. Príchod duší zosnulých súvisel aj s blížiacou sa zimou.

Bol rozšírený aj medzi obyvateľstvom keltského pôvodu, keď sa v noci z 31. októbra na 1. novembra druidi lúčili s letom patriacim bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina (zo slova “Sam-fuin” – koniec leta), ktorý vládol zime.

Kelti verili, že v túto noc, keď život (leto) odovzdáva žezlo vlády smrti (zime), prichádzajú mŕtvi na zem, aby si vybrali na jeden rok telo, v ktorom sa usadia. Zo strachu, že si vyberú práve ich vlastné, im prinášali rôzne obety. Verili tiež, že stena medzi svetom živých a mŕtvych je v túto noc taká tenká, že sa dá medzi nimi ľahko nadviazať kontakt. Aby si Kelti naklonili mŕtve duše, ale zároveň aj odohnali zlých duchov a démonov, nachystali im všelijaké dobroty a dary.

R.I.P. Robo

Islam, židovstvo a my

Nedávno som pri ceste v autobuse MHD mal možnosť vidieť moslimskú rodinu s tromi malými deťmi a kočíkom. Pohľad na nich ma priviedol k úvahe, či je nám islam skutočne takým priateľom ako sa nám snažia nahovoriť niektorí z našich radov.

Určite nepatrím medzi vyznávačov židovsko-kresťanského spojenectva proti islamu, ako mnohí „konzervatívni nacionalisti“ (napríklad projekt www.eurabia.cz či autor holandského dokumentu Fitna Geert Wilders). Podľa týchto ľudí, my a židia spolu ako nejaká „židokresťanská civilizácia vraj stojíme na jednej strane barikády a Izrael stojí na blízkom východe ako nositeľ svetla západnej civilizácie a demokracie. Po prvé, pohŕdam západnou civilizáciou a demokraciou a po druhé, Izrael presadzuje západnú multikultúrnosť a tolerantnosť v našich krajinách, avšak svoj štát uchováva prísne rasistický a konzervatívny. Židom islam vadí jedine v oblasti, kde žijú, avšak v Európe ho pod pláštikom rozmanitosti výdatne podporujú (opäť, prisluhovači štátu Izrael nám kážu vodu a sami pijú víno). Avšak toto „židokresťanské“ spojenectvo sa im náramne hodí, ak potrebujú vojská na napadnutie nejakej moslimskej krajiny. Určite uznáte, že cesta spolupráce so sionistami je nezmyselná a tu neplatí heslo nepriateľ môjho nepriateľa je mojim priateľom.

Branislav Slámka (RIP) – Mladý hrdina

Je tomu již 8 roků co vyhasl život z těla mladého Slovenského nacionalisty Branislava ,,Braňo“ Slámky (RIP) z Bratislavské čtvrti Petržalka. Přesto je třeba si připomenout jeho vraždu a fakta, aby nebyl zapomenut jeho hrdinský čin a oběť za to, že 10.3.2001 upozornil občany, že jsou okrádáni cikánskýmy kapsáři v plném autobuse z Petržalky do centra města nedaleko dostihové dráhy. Jednalo se o 18letá dvojčata-cikány Mária a Eduarda Bangovi a jejich matku. Po odhalení se okamžitě pustil Eduard B. do Braňa a v autobuse č.95 se strhla bitka, do které se hned připojil druhý cikán Mário B., vytáhl lovecký nůž a začal 17 letého Braňa nemilosrdně bodat ze zadu mezi lopatky a boxerem bít do hlavy! Když plný autobus MHD zastavil na ulici Starohajskej, Braňo se z posledních sil dostal celý od krve ven, kde ho cikáni doběhli a ještě do něho kopali!