Ďalšia cigánska matka napadla učiteľku.

To, že byť učiteľom sa stáva pomaly, ale isto pre zdravie rizikovým povolaním, sme už pár krát rozoberali. Bolo tu „obdobie“, keď sa útoky na učiteľov diali viac- menej pravidelne. Potom prišli prázdniny a všetci učitelia, hlavne tí pracujúci v školách s vysokým počtom cigánskych žiakov, si vydýchli. Ale prázdniny sú už dávno preč a bola len otázka času kedy sa to znova začne. A aj sa začalo. V Zborove na východe Slovenska.

Zopakoval sa klasicky scenár. Dievča na hodine vyrušovalo, hralo sa s mobilom. Na upozornenie učiteľky nereagovala, a tak jej táto mobil vzala a odovzdala ho triednej učiteľke. Dcérenka sa rozbehla s plačom domov, vysťažovala maminke a tá mysliac na dobro svojho dieťaťa šla do školy, vynadala učiteľke a aby toho nebolo málo, dôrazne tak svoje slová potvrdila aj fackou.

Toľko v skratke. Poďme sa však pozrieť bližšie čo sa stalo.

Kultúra cestovania na trase Zlaté Moravce (cigánsky svet) – Stockholm

Zlaté Moravce.

AS  – tri očividne nepracujúce Cigánky – utorok, 11:30, jedna žujúca žuvačku usilovne ako ťava, druhá ležérne a veľkoryso fajčiaca, výzor typický pre Cigánky z vyššej kasty – dobre živené, sebavedomé, ale na druhej strane svedčiaci o priemernom IQ. Stáli v družnej debate priamo pri bankomate, ktovie ako si tam zlatomoravčania vyberali peniaze. Nakoniec veľká bublina – to by aj deti závideli. Vyzerá to ako rasizmus? Myslím, že presný popis toho, čo vidíte nie je rasizmus. Je jasné, že tretia žena nebola biela. Cigánky sa vždy rozprávajú len s Cigánkami. Ináč normálka, Zlaté Moravce počas pracovného dňa, kopa ľudí a tak, nič zvláštne.

Nitra

AS – tá vyzerá, ako keby ju prevádzkovali Cigáni – špinavá, rozbitá, betónové panely ešte z čias hejsocializmu Gustáva Husáka. Cigáni v najrôznejších obmenách korzujúci, prichádzajú a odchádzajúci, či posedávajúci,

Povodne a hyeny

Slovenskom sa prehnala obrovská katastrofa v podobe storočnej vody. Povodne, ktoré zasiahli celé Slovensko spôsobili a ešte dlho budú spôsobovať obrovské nešťastia a katastrofy. Zničené domy, zatopená úroda. Celá krajina sa bude spamätávať ešte veľmi dlho a niektorí sa možno nespamätajú nikdy.

Zábery na vodu a ľudské nešťastie v televízii na mňa pôsobili priam strašidelne a sledovala som ich s gučou v krku. Pohľad na silného chlapa plačúceho ako malé dieťa, lebo mu voda vzala nielen dom ale aj celé hospodárstvo a stratil jediný zdroj obživy,  bol viac ako dojímavý.

Všetci ľudia si pomáhali ako sa len dalo. Zachraňovali životy, plnili vrecia pieskom, stavali hrádze. Dnes už voda začala opadávať a až teraz sa začnú zrátavať škody.

Niekoľko dedín je vďaka rozpadnutým cestám úplne odrezaných od sveta a sú odkázaní na humanitárnu pomoc. Niektorí pomáhajú a niektorí kradnú. Z viacerých miest sa objavujú správy, že cigánske nájazdy začali rabovať pitnú vodu a potravinové balíčky. Napádať ľudí a správať sa ako keby nastal koniec sveta.

Pochody homosexuálov a morálka, v obrazoch

San Francisco

prvý pochod sa konal v roku 1970

viac fotiek tu http://www.zombietime.com/up_your_alley_2008/part_1_full/index.php  upozorňujeme však, že len pre naozaj silné žalúdky.

Nebojíte sa žiť vo vlastnej krajine?

Slovensko nie je bezpečná krajina. Nemáme tu vojnu a ani samovražedných teroristov, zatiaľ. Obyčajný človek sa však musí báť chodiť po ulici. Ohrozené sú hlavne malé deti a starí ľudia. Je mi smutno, keď si uvedomím, že poctivý človek tu už nemá svoje miesto a nemôže slušne žiť. Žiť bez strachu o svoj život a majetok, bez strachu o svojich blízkych. Proste žiť.

Starých ľudí okrádajú fiktívni elektrikári a podobné živly využívajúc ich naivnosť a dôverčivosť, napádajú ich v práci alebo domovoch a nie raz sa takéto napadnutie skončilo ťažkým úrazom alebo smrťou.

Pustiť dieťa samé na ulicu sa stáva pomaly riskantným športom, lebo neviete, kde stretne násilníka či úchyla. Jednoducho sú ľahké obete. Určite je jednoduchšie okradnúť malé dieťa alebo starého človeka, ako dospelého jedinca.

Okradnúť malé dieťa? Žiaden problém pre obyvateľa Čierneho mesta.

Keď som bola malá, mama ma často posielala na malé nákupy. Len tak kúpiť jednu, dve veci. Bolo to pre nás vzájomne prospešné. Od mala som sa učila nakupovať a získavať pocit zodpovednosti, mala som pocit dôležitosti, mama nemusela behať kvôli každej maličkosti do obchodu a čo si budeme nahovárať, bola to perfektná príležitosť ako sa dostať k nejakej korunke, keďže vždy som dostala skoro presne, ale tak, aby ostal malý výdavok a ten som si mohla nechať.

Podobne možno zmýšľala aj mamička malej 13- ročnej Patrície z Rimavskej Soboty. Avšak na skúsenosť svojej dcérky asi tak rýchlo nezabudne ani jedna z nich.

Cestou z obchodného domu ju napadol dospelý cigáň a ukradol jej nákup aj mincu, ktorú držala v ruke. Pod nákupom si však nepredstavujte žiadne jedlo alebo cennosti. Dieťa malo v ruke dva dezodoranty a dvojeurovú mincu. Tento náš spoluobčan sa vôbec neštítil dievčatku násilím vykrútiť ruku a vziať jej nákup aj peniaze. Jednoznačne veľmi lukratívny lup hodný veľkého chlapa a malého dievčatka.

Dopis TV Nova – povedať pravdu o súžití s cigáňmi nie je rasizmus ale opis smutnej skutočnosti.

Prinášame Vám dopis diváka TV Nova. Je to reakcia na jednu reportáž o cigánskej menšine, kde si starostka jednej mestskej časti v Ostrave, kde sa denne potýkajú s obrovskými problémami dovolila povedať pravdu a bola označená za rasistku. Rovnaký scenár a dej len s iným obsadením sa odohráva aj u nás denne. Naozaj sú všetci rasisti, kto si dovolia povedať pravdu? Alebo len nám média snažia podstrčiť ich „pravdu“ a zalepiť tak oči tým, ktorý nežijú priamo v susedstve cigáňov a majú teda všetky informácie len z médií?

” Dnes, odvysílala TV Nova ve zpravodajství velmi zkreslenou informaci o údajném rasistickém výroku paní starostky MO Mariánské Hory…

Protože v inkriminované lokalitě “Bedřiška” mám už /teprve/ 2 měsíce domek a vím o čem paní starostka mluví, velmi mě pobouřila vaše jednostranná reportáž, kde jste nedali prostor nikomu jinému než zastáncům cikánů a cikánských iniciativ…

Konkrétně cikáni, kteří se k případu vyjadřovali, jsou sousedé, takže mohu zodpovědně říct, že kdybyste na tomto místě s těmito lidmi strávili jen jeden měsíc, měli byste naprosto stejný názor jako paní starostka.

Bociany sa vrátili a budovy zmizli. Len cigáni po starom.

Tak a máme tu jar. Neklamným znakom sú aj bociany, ktoré sa na Slovensko vracajú každý rok okolo Jozefa. Je to úkaz milý a každého pohľad na plné bocianie hniezdo poteší, ale nie je to nič záhadné alebo mysteriózne.

Také zmiznutie pílyy však už za záhadou je. A nemyslím tým pílku do ruky, ale pílu ako prevádzku. Čiže niekoľko hospodárskych budov plných strojov a zariadenia. A keďže na Slovensku už dlho nebolo vidieť žiadne UFO a ani blízke stretnutia tretieho druhu neboli hlásené, je toto zmiznutie úplnou záhadou. Teda len by bolo, keby …. Keby nešlo o pílu s nevysporiadaným vlastníctvom a hlavne keby v jej blízkosti nebola cigánska osada.

A tu naša záhada prestáva byť záhadou a stáva sa úplne bežným javom na Slovensku aj keď tento krát v dosť extrémnych rozmeroch. Cigáni, ktorí sa inak štítia akejkoľvek práce zrazu neváhali a zmenili sa na demolačnú čatu. Pre tých, čo ma chcú obviniť, že hádžem všetkých do jedného vreca, tak nie, nehádžem. Vravím o tých, ktorí tam chodili kradnúť celé mesiace a to znamená, že nikde nepracujú, lebo by na to inak nemali čas.

A demolačná čata sa naozaj činila. Nezmizlo len zariadenie kancelárií alebo káble ako bežne ,ale tu sa prehnala vyslovene čistiaca čata. Dnes už na pozemku nestojí žiadna budova. Ostali len základy a vykopaný kanál, ktorý si vykopali, aby sa dostali ku káblom v zemi. Všetky budovy sú rozobrané do poslednej tehličky a väčšina z nich sa úplným zázrakom sa ocitla v blízkej cigánskej osade, kde sa začalo vo veľkom s rekultiváciou chatrčí. A na prestavbu, čuduj sa svete, sa používajú staré tehly.

A tak píla v Medzeve, ktorá prežila aj 2. svetovú vojnu, neprežila nájazd hordy osadníkov.

Vietnamský trávobaróni na Slovensku

Ešte donedávna si bežný človek pod pojmom Vietnamec predstavil malého chlapíka so šikmými očami ako predáva niekde v tržnici lacné tenisky alebo tričká.  Ako sa ho zlou slovenčinou snaží presvečiť, že čím viac pásikov, tým viac Adidas. Väčšina tých starších sem došla ešte za komunizmu v rámci RVHP, pre tých mladších bola to Rada Vzájomnej Hospodárskej Pomoci.

Táto humorná predstava sa však už dávno zmenila.

Dnes sa zdá, že sa im postávanie v stánkoch zunovalo a ani ten zárobok už asi nie je ,čo býval. Preto vo svojej snahe o zbohatnutie vymenili blšáky a oblečenie či lacnú elektroniku pochybnej kvality za rodinné domy, v ktorých si zriadili marihuanové políčka s produkciou vysokej kvality. Nie je pomaly  týždňa, aby sme sa nedozvedeli o zásahu polície, pri ktorom objavili veľké laboratórium, v ktorom sa pestovala marihuana. Majiteľmi sú vždy Vietnamci.  Veľké nenápadné rodinné domy, vyspelá technológia, obrovské množstvo pestovaných rastlín a načierno ťahaná elektrika.  To je len niekoľko spoločných čŕt v týchto prípadoch. Jablonica, Kozárovce, Kameničné, Kolárovo, Neded, Okoličná na Ostrove. Malé nenápadné dedinky, kde sa dá ľahko ukryť.

Ako na Nový rok, tak po celý rok?

Idete si vo vyhriatom aute 50kou po dedine, je Silvester, ste príjemne naladení. Vedľa vás sedí vaša manželka, rozprávate sa usmievate na seba. Idete navštíviť známych.

Zrazu sa pred Vami zjaví 100 – 150 tmavých postáv a donútia vás zastaviť. Hneď potom sa na vás tieto tvory vrhnú a začnú do vášho auta hádzať fľaše a kamene. Okolo vás lietajú kamene a úlomky skla. Nemáte najmenšiu šancu na obranu a tak sa snažíte kryť v aute ako sa dá.

Po chvíli je vaše auto bez skiel a zrkadiel, s poprehýňanými plechmi. Zrazu sa besnenie neznámych končí a vy sa rozhliadate. Všetci sa rozbehli k práve prichádzajúcemu autu, v ktorom sú aj malé deti a scenár sa opakuje. Besnenie tlupy je neuveriteľné. Rozhliadate sa okolo a vedľa vás stojí ešte jeden nešťastník.

Všetci ste boli v zlom čase na zlom mieste.