Janov, Luník, Chánov, Pentagon …

Janov, Luník, Chánov, Pentagon … toto sú len asi tie najväčšie a najznámejšie semeniská cigánskeho problému. Problému, ktorý tu je už veľmi dlho, a každá vláda si ho len prekladá z pleca na plece s tým,  že tí po nich to azda vyriešia. A tak aj napriek tým percentám úmrtia ich novorodencov je ich tu stále viac a na niektorých miestach začínajú vytláčať biele/majoritné obyvateľstvo. Terorizujú ho, ohrozujú jeho život, život jeho detí a celej bielej komunity.

Bolo asi len otázkou času, kedy vzniknú občianske nepokoje, ktorými dajú ľudia najavo, že táto situácia sa prestáva stávať pre nich únosnou, a že odmietajú sa prispôsobovať ľuďom, ktorí žijú z ich práce. Lebo zatiaľ čo majoritná väčšina občanov či Českej, alebo Slovenskej republiky ráno vstane, poberie sa do práce, stará sa o svoje deti, napĺňa daňami štátnu pokladnicu, tak títo tvorovia buď presedia celý deň doma s natiahnutou rukou na sociálne dávky, invalidne dôchodky, alebo tí vynaliezavejší okradnú svojho bieleho suseda o plody jeho práce. Nie je žiadnou vzácnosťou, keď poľnohospodári radšej pozbierajú nie úplne zrelú úrodu. Ale len preto, lebo nejaká úroda je lepšia ako žiadna. Hlavne v podhorských oblastiach sú tieto “brigády” veľmi obľúbeným spôsobom zaobstarania si obživy pre tých, ktorým pojem zarobiť si na chlieb nevraví nič.

A tak žnú tam kde nesiali. Aj keď vlastne celý ich život sa riadi presne týmto starým slovenským porekadlom.

Niekedy mám dojem, že starostlivosť o cigánske etnikum je nejakým naším

rodovým dlhom, ktorý splácame za nejaké hriechy našich predkov. Inak si asi ťažko vysvetliť, prečo toľko generácii na Slovensku a Česku nemo sponzoruje ich život. Nemajú kde bývať?

Zničili si dom? Nemajú čo jesť? Nevadí veď sme tu my, postaráme sa o nich.

Ale na to, že je biely človek v tiesni a biede  aj napriek tomu, že celý život poctivo pracuje, na to sa nepoukazuje. Nepíšu o tom mienkotvorné média a ani to nevidno v televízii. Až kým sa 9 ročné dieťa nepokúsi o samovraždu. Jednoducho ta malá detská dušička neuniesla sociálnu situáciu svojej rodiny, posmešky detí v škole a nešťastie svojej matky, ktorú opustil muž s 3 malými deťmi a ona ostala v podstate bez prostriedkov. Ako to, že sajej situáciou nezaoberali média, sociálny pracovníci alebo si to nevšimli učitelia v škole?

Že by to bolo nesprávnou farbou pleti? Nesprávnym etnikom?

Kedy už konečne nastane čas a poctivý človek začne byť dôležitejší ako tvor, ktorý sa priživuje celý svoj biedny život na spoločnosti?

Nájde sa konečne niekto, kto začne túto situáciu riešiť? Viem, že to nie je jednoduché, užto zašlo strašne ďaleko, ale myslím, že každý uzná, že sa to riešiť musí. Lebo pri ich populačnej expanzii ani nie je tak ďaleko doba, keď ich bude viacej ako nás a kto potom bude na nich prispievať? Prispievať na rozvoj štátu? Národa?

V Českej Republike, u našich susedov si ľudia už povedali dosť. Občianske nepokoje tam nabrali na razantnosti a z obyčajných protestov na radnici sa stala vzbura niekoľko 100 občanov celej republiky. Kompetentní, ktorí majú túto situáciu riešiť, sa teraz oháňajú tým, že je nebezpečné takéto rozdúchavanie násilia. Ja osobne súhlasím, aj keď mam na toto tvrdenie určíte iné dôvody ako oni.

Takéto ozbrojené strety občanov a policajtov, ktorí z pre mňa nepochopiteľných dôvodov radšej zmlátia poctivého človeka, z ktorého daní vlastne oni žijú, len aby uchránili príživníka, na ktorého robia aj oni, sa menia na zákopové vojny. A vo vojne vyhráva ten, kto má peniaze a podporu. A všetci vieme, kto má peniaze a kto koho a prečo podporuje. Je to začarovaný, bludný kruh, na ktorého konci je vyškerený cigáň.

Avšak niekde sa začať musí. A možno pravé vďaka akciám ako bol Janov sa ľudia prestanú báť povedať nahlas to, čo si myslia a ich názory sa od krčmových a domácich stolov dostanú aj na tie miesta, kde ich už nebudú môcť ignorovať a bude sa musieť začať táto situácia riešiť. Každý z nás sa určíte o cigánskom probléme bavil aj so svojimi susedmi, kolegami, kamarátmi, ktorých ani pri najväčšej snahe by nik nemohol označiť za radikálov, extrémistov a neviem ešte koho, ako je obľúbené v médiách označiť niekoho, kto si dovolí verejne nesúhlasiť.

Cigánska otázka je téma, v ktorej sa vzácne zhodne väčšina majoritného obyvateľstva. K máloktorému sociálnemu problému sa ľudia stavajú názorovo tak jednotne. Máme tu síce pár “aktivistov”, ale podľa mňa je to už len póza, udržať si “tvár”za každú cenu. Všetci ostatní ľudia, používajúci zdravý sedliacky rozum vedia, že tak ako tofunguje teraz to fungovať nemôže.

V Janove boli toho príkladom domáci občania, ktorí sa pridali a ďakovali ľuďom, ktorí im prišli pomôcť. Aj keď sa vďaka politicko – policajnej mašinérii na prvý pohľad nič nevyriešilo, predsa len sa konečne verejne ľudia postavili proti utláčaniu zo strany cigáňov.

Ukázali, že takto ďalej žiť nechcú.

Ukážme konečne aj my, že takto žiť nechceme!