TRPKÁ PRÍCHUŤ HIER – ALE BEZ CHLEBA

Situácia v našej vlasti, v našom krásnom, malebnom Slovensku, mi momentálne pripomína začiatok potápania sa Titanicu. Až na fakt, že naši urodzení cestujúci v podobe našej štátnej správy o tejto skutočnosti vedia – a nielen to, pevne sa už usadili v záchranných člnoch. Čo na tom, že plebs v spodných palubách to ešte nevie, čo na tom, že v takejto situácii sa mnohí nedobrovoľnej stanú obeťami nešťastia. Veď ako sa vraví: „Ľudí je na svete dosť, nie?“

Práve k nešťastiu Titanicu by sa dala prirovnať súčasná globálna ekonomická kríza. No kým sa väčšina krajín snaží s týmto problémom zápasiť, mediálni hrobári slovenského národa nás ukľudňujú optimistickými správami, ako sa nám táto kríza vyhne a miesto príprav na najhoršie nám radšej servírujú pokleslú zábavu vo forme Slávika či neustále vďačnú tému slovensko-maďarských vzťahov, čo je rokmi preverený bezpečný spôsob, ako odviesť pozornosť verejnosti od dôležitých otázok a udalostí, ktoré medzičasom v politicko-spoločenskej atmosfére zarezonujú.