Vianoce alebo Slnovrat? – O spájaní pohanských a kresťanských tradícií

Vianoce sú pre kresťanov oslavou narodenia Ježiša Krista v Belteheme, oslavou toho, ktorý prišiel vykúpiť svet. No akosi mimovoľne, súbežne s týmto učením, si vedie svoj vedľajší život aj predkresťanská pohanská tradícia. Grule, štedrák, kapustnica s hubami, šošovicová alebo rybacia polievka, reťaz okolo stola, žiadna hrabavá hydina na stole, aby sa šťastie nerozhrabalo, rozkrojenie jablka, púšťanie škrupiniek po vode či peniaze pod obrusom. Všetko sú to povery spojené s mágiou a čarovaním, pochádzajúce z pohanských zvykov, ktoré naše rodiny z pokolenia na pokolenie na sviatky príchodu Pána nikdy nevynechajú.

Odkedy sa traduje oslava Vianoc na našom území?

Vianoce majú svoj pôvod v predkresťanskom období. Keď si zoberieme stredoeurópsky priestor, teda Germánov, Slovanov alebo ešte dokonca aj Keltov, tak vždy išlo o sviatky zimného slnovratu. Pre našich pohanských predkov to bol jeden z najvýraznejších sviatkov roka a je celkom prirodzené, že kresťanstvo využilo ten priestor a Vianoce sa slávia práve v období zimného slnovratu. A hoci je 25. december dňom Kristovho narodenia, história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil.