Politici a zlodeji ( glosa … Christian Freeman)

Server Aktuality.sk priniesol 20. decembra správu, že sa podľa nášho premiéra Róberta Fica na verejnosti umelo vytvára obraz, že každý politik je zlodej. A podľa premiére sa tento umelý obraz musí začať búrať.

A ja, pán premiér, vrelo súhlasím. Čo keby sme začali od elementárnych vecí. Začnime trebárs klasickým – NEPOKRADNEŠ. Diviť sa, že názory ľudí sú také, ako keby jedinou ambíciou politikov bolo kradnúť od rána do večera? Že by sa do politiky tlačili ľudia s túžbou nezištne pomáhať a zastávať čestnú funkciu? Ako námet na sci-fi je to určite dobré, prax hovorí o niečom inom.

Premiér uvádza: “A to je veľmi zlé, pretože politika je tvrdá rehoľa a keď ju chcete robiť, tak vám zaberie veľa času a zdravia. Najmä ten tlak, ktorý je na nás vyvíjaný, by som neprial nikomu.”

Takmer som sa rozslzil…netreba totiž zabúdať, že do vrcholnej politiky sa naše politické “špičky” tlačili dobrovoľne. Ale ak sa politika bude robiť transparentne a v súlade s dobrými mravmi a zákonmi (myslím normálne zákony, nie tie ušité na mieru jednotlivým záujmovým skupinám), verím, že ani tlak nebude. Ak by totiž nejaký minister nebol podozrivý zo sprenevery peňazí daňových poplatníkov, nemali by sa ani médiá do čoho obúvať…je to tak jednoduché, drahý Watson ..eeee…pán premiér.

Ďalší odstavec si priam žiada o kompletný citát:

“V tejto súvislosti pripomenul, že je ťažké nastaviť pravidlá verenej súťaže na ministerstvách tak, aby sa nepoukazovalo na prepojenie politikov s podnikateľským sektorom. “Prečo nám niekto vyčíta, že sú niekde porušené etické alebo iné princípy a nikomu neprekáža, že na vojne v Iraku, kde sa zabíjajú civilisti a kde zomrelo veľa vojakov, zarábajú firmy, ktoré sú veľmi blízko americkému viceprezidentovi Dickovi Cheneymu?” pýta sa premiér.”

Tak ja nášmu pánovi premiérovi odpoviem – problém asi je v tom, že americké firmy blízke americkému viceprezidentovi Dickovi Cheneymu ryžujú peniaze AMERICKÝCH daňových poplatníkov. Nie slovenských. A tento problém zaujíma amerického daňového poplatníka rovnako tak, ako slovenského daňového poplatníka zaujímajú predražené platby za externé služby využívané niektorými ministerstvami. Slovenského daňové poplatníka rovnako zaujíma, prečo niektorí politici využívajú výhody, ktoré im neprináležia – diplomatické pasy pre členov rodiny, služobné autá na súkromné účely…prípadne nie tak dávno dotácie na solárne vybavenie vlastných domov. Tomuto vravíme etika? A tomuto sa chceme diviť, že ľudí trápi?

Ale ono klasická finta na ohlúpnutie masy funguje dodnes. Je nejaký problém? Tak Janko vytiahne maďarskú kartu (alebo Maďari Hedvigu). Treba sa ukázať pred svetom, akí sme dobrí? Tak nezákonne zrušíme Slovenskú pospolitosť (v súčinnosti s predajnými indivíduami zvanými “novinári”).

Dalo by sa pokračovať donekonečna. Slovenská politika to navýsosť umožňuje. Smutné ale je, že politici, ktorí sa jedným kútikom oháňajú cyrilo-metodskými tradíciami, pred kamerami postávajú na omšiach, len nech ľudia vidia, sa v momente vidiny peňazí menia na nenažrané prasce pri válove, snažiace sa uchmatnúť si čo najviac, a ich odvaha, či skôr drzosť sa obhajovania sa v prichytení pri nekalom konaní, nemôže u normálneho človeka vyvolať nič iné, ako zhnusenie.

Je faktom, že slovenská politika je iba odrazom väčšiny slovenskej spoločnosti. Jej tvár je teda hlavne naším problémom. Na strane druhej si tento Systém uvedomuje možné nebezpečenstvá veľmi dobre. Reči o ochrane demokratického zriadenia a bla bla bla totiž nemajú za úlohu nič iné, len pevne zabetónovať našu súčasnú verchušku a ich potomkov v súčasných pozíciách. A v otázkach peňazí je úplne jedno, kto je pri moci. Alebo ako to už bolo povedané mnohokrát – Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradlo za Dzurindu a tak sa kradne aj za Fica. Lebo vždy sa nájde niekto, kto čerpanie štátnych peňazí a európskych fondov vidí alternatívne.

 

Zdroj: http://christianfreeman.wordpress.com/